5 vecí, ktoré by sa Slováci mali naučiť od ostatných krajín. V čom zaostávame najviac?

Za všetko hovorí sloha z tracku Slovák od rapera Veca, v ktorom okrem iného trefne hovorí aj o správaní slovenského ľudu k cudzincom. „Odhodlaný nepustiť si cudzincov do vlasti a čakať ďalšiu medailu od našej zlatej Nasti.“ Komentár si k tomu zrejme utvorí každý sám.

Mať čisté ulice ako napríklad Dáni

„Čistota pol života.“ Takto znie obľúbené slovenské príslovie. Slovenská nátura má podľa mnohých v krvi poriadkumilovnosť. Avšak platí to zväčša iba v domácnosti a nie na verejnosti. Nasledujúca situácia je zrejme známa väčšine z nás.

Návšteva telefonicky ohlási, že príde o dva dni, a od momentu, keď mama ukončí hovor, sa upratuje, až kým nezazvonia na zvonček. Samozrejme, počas vítania hostí sa nezabudne ospravedlniť za obrovský neporiadok a upozorniť ich, aby si v takej špine ani len nevyzúvali topánky. Takéto situácie sú v mnohých slovenských domácnostiach štandardné.

Pre mnohé krajiny je však zvyk vyzúvania sa pri vchode do domu neznámy a učiť sa od nás tak môžu mnohé západné krajiny. Vyzúvanie je totiž najviac zaužívané vo východnej Európe a v Ázii. 

Čo sa však týka čistoty na verejnosti, nie sme na tom najlepšie. Čistá voda, čistý vzduch, efektívne nakladanie s odpadom a účinná hygiena môžu výrazne prispieť k ľudskému zdraviu. Krajiny s vysokou kvalitou ovzdušia znižujú pravdepodobnosť, že ich obyvatelia budú vystavení škodlivinám, akými sú napríklad prachové častice. To znižuje frekvenciu respiračných a kardiovaskulárnych ochorení.

Výskumníci z Yaleovej a Kolumbijskej univerzity spolupracovali so Svetovým ekonomickým fórom na meraní čistoty 180 krajín sveta. Skúmali kvalitu ovzdušia, vodu a hygienu, biodiverzitu, biotopy a udržateľnosť. Následne vytvorili takzvaný index environmentálnej výkonnosti EPI. 

Na prvých priečkach sa umiestnilo Dánsko, Luxembursko a Švajčiarsko, ktoré dosahovali čísla vyššie ako 81. Naopak, na konci rebríčka sa nachádzajú napríklad Bielorusko, Srbsko alebo Bulharsko. Slovensko sa nachádza približne v strede s číslom 68,3.

Lepšia zdravotná starostlivosť ako napríklad (opäť) vo Švédsku

Slovenské zdravotníctvo sa topí v problémoch, ktoré doznievajúca pandémia koronavírusu len prehĺbila. Trpí nedostatkom lekárov, ktorí nie sú dostatočne ohodnotení. Nemocnice sú v katastrofálnom stave, chýba vybavenie, lôžka a len na obyčajné sono si počkáš v priemere pol roka. Napriek spomínaným problémom stále existujú krajiny, ktoré sú na tom ešte horšie. 

Podľa indexu zverejneného na stránke Numbeo sa Slovensko kvalitou zdravotnej starostlivosti umiestnilo na 23. mieste v rámci Európy s indexom 60. Na nižších priečkach sú aj naši poľskí a maďarskí susedia. Rebríček vedie Francúzsko spolu s Dánskom, ktorých index sa približuje k číslu 80. Vyššie ako my sú v ňom aj Švédi, od ktorých by sme sa mohli naučiť napríklad to, ako sa v zdravotníctve správať k ženám.

Slovenská gynekologička Denisa Marcišová žije a pracuje vo Švédsku a na svojom Instagrame zdieľa príspevky z každodenného života, ktoré slovenskému zdravotníctvu často nastavujú zrkadlo. Píše okrem iného aj o tom, aké sú ženské práva krehké, a vyjadruje tiež svoj postoj k potratom. Vo Švédsku takéto rozhodnutie môže urobiť každá žena zo zdravotného, ale aj akéhokoľvek iného dôvodu. Každý si predsa nesie zodpovednosť za vlastné telo, však, pani Záborská?

Mať dobré cesty a diaľnice ako Švajčiari či Rakúšania

Na Slovensku máme štyri diaľnice. Najvýznamnejšia a najdlhšia z nich, D1, spája Bratislavu so Záhorom, ktorý sa nachádza blízko hraníc s Ukrajinou. Vedie aj cez metropolu východu Košice, avšak cestu komplikuje niekoľko nedostavaných a nedokončených úsekov.

Hanbou je, že sa bez akýchkoľvek problémov z Bratislavy dostaneš do Košíc po plne funkčnej maďarskej diaľnici. Ďalším nedostatkom je napríklad úsek vyššie spomínanej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou, kde šoféruješ po dočasných troch oranžových pruhoch. Tento úsek nespĺňa podmienky diaľnice, aj keď sa tak nazýva. A, samozrejme, nezabúdajme ani na križovatku D1 a D4, ktorá nedokáže prepojiť dve diaľnice.

Vo výskume ciest v Európe sa síce neradíme medzi najhoršie krajiny, ale svojou infraštruktúrou ani nevynikáme. Najlepšími cestami sa môžu pýšiť Švajčiari a Holanďania. Naši rakúski susedia, ale ani Chorváti sa nenechali zahanbiť a ich kvalita ciest sa takisto radí medzi tie najlepšie v Európe. Najhoršie sú na tom balkánske krajiny, ako Bulharsko, Rumunsko, Moldavsko či Srbsko.

Ak sa nám pošťastí a podarí opraviť nefungujúce úseky diaľnic, tak sa možno raz budeme porovnávať s krajinou hodiniek a čokolády. Zatiaľ však, už dve dekády, o tom iba snívame. Bielorusko, Kosovo, Vatikán, San Maríno, Lichtenštajnsko, Luxembursko, Faerské ostrovy, Andorra a Monako sa vo výskume nenachádzajú. 

Dopriať si relax a pokoj ako Gréci či Španieli

Duševné zdravie je dôležité. K jeho nerovnováhe v posledných rokov prispela pandémia koronavírusu, vojna v susednej Ukrajine, ale aj mnohé ďalšie tragédie, ktoré sa udiali priamo u nás na Slovensku. Stres, úzkosť či depresia sa stali súčasťou každodenného života mnohých ľudí. Podľa prieskumu Ako sa máte, Slovensko? zažívalo po vypuknutí vojny medzi Ruskom a Ukrajinou depresiu až 30 percent ľudí. 

V našej krajine je však duševné zdravie podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti dlhodobo podceňované. Na svojej stránke spoločnosť presne pomenúva veci, v ktorých zaostávame. Pacient na Slovensku čaká na psychiatra 2-3 mesiace a psychiater má čas venovať sa mu približne 13 minút. Nie je podľa nich v poriadku fakt, že máme iba 45 detských psychiatrov a 12 detských klinických psychológov. Faktom je tiež, že psychoterapia je pre bežného človeka stále ťažko dostupná a príbuzní sú často stratení. Na záver dodávajú, že tiež nie je v poriadku to, že až 90 % ľudí na Slovensku stále verí mýtom o duševných poruchách.

Aj na duševné zdravie by sa teda mal brať väčší ohľad. Nesúvisí to len so zdravotníctvom, ale aj so životným štýlom. V rôznych krajinách na svete sa okrem profesionálnej pomoci od lekára stretávame s inými riešeniami negatívnych pocitov.

V Indii využívajú formu meditácie, vo Fínsku domáci vypotia stres v saune. V prieskume z roku 2018 sa medzi krajinami, ktoré najlepšie zvládajú stres, objavilo aj Grécko a Španielsko. Ich obyvatelia si doprajú prestávky počas dňa, ktoré nazývajú mesimeri alebo siesta. Využívajú ich, aby mohli mať chvíľku pre seba a dobili sa energiou. 

Grécko je však okrem mesimeri známe ešte jednou vecou. Jeho ostrov Ikaria patrí medzi takzvané modré zóny, v ktorých sa nachádza najviac ľudí dožívajúcich sa vyše sto rokov. Takýchto miest je na svete niekoľko, patrí tam Okinawa v Japonsku či Sardínia v Taliansku. Vďaka životnému štýlu, správnemu stravovaniu či tráveniu času s rodinou vládne týmto zónam dlhovekosť.

Medzi typické potraviny, ktoré Gréci na tomto ostrove konzumujú, patrí napríklad ovčí syr, med, strukoviny, ovocie a ryby. Doprajú si pohár červeného vína a najmä neprejedajú sa a nepreháňajú to s prácou. Inšpiruješ sa?