Čo by sme jedli počas zombie apokalypsy alebo vojny? Tieto potraviny sú zdravé a vydržia celé generácie

„Na určitý čas, práve v prípade nejakej ‚apokalypsy‘, vypuknutia vojny či výpadku dodávok potravín, by sme s týmito typmi potravín určite v pohode prežili,“ hovorí odborník. „Naše organizmy sú však evolučne vyvinuté na príjem klasických potravín,“ hovorí Masár a dodáva, že netreba zabúdať ani na fakt, že jedlo nemá iba čisto vyživovaciu funkciu.

„Mali by sme si ho vedieť aj vychutnať, vnímať jeho chuť, vôňu či štruktúru, a to pri práškovej podobe nemusí byť úplná samozrejmosť.“

Základ je cukor a soľ

Okrem sušených potravín by nám v čase krízy mohli poslúžiť aj konzervované či zavárané produkty, alternatívne aj mrazené, ale to len v prípade, že by sme mali počas „apokalypsy“ k dispozícii mrazničku. Výhodou konzervovaných potravín je, že ich obal sa nepoškodí tak ľahko ako pri práškových výrobkoch. Nevýhodou by však podľa Masára mohol byť vysoký obsah soli, s ktorou by sme to nemali preháňať.

Všeobecne sem možno zaradiť väčšinu potravín, ktoré majú na obale „minimálna trvanlivosť“, a nie „spotrebujte do”.

Podľa portálu BBC by nám trvanlivosť potravín mohlo predĺžiť aj solenie (napríklad mäsa), pretože to takisto odstraňuje vlhkosť a vytvára prostredie, kde mikróby nemôžu prežiť. Vysoko slané prostredie bráni bakteriálnym bunkám správne fungovať v procese nazývanom osmotický šok.

Vo všeobecnosti môžu dlho vydržať aj potraviny s vysokým obsahom cukru. Tvrdé cukríky a karamelky vydržia roky. No len čo do nich pridáš ďalšie prísady, ako sú trebárs mliečne výrobky, orechy, škrob, želatína či vajcia, ich životnosť klesá.

Med je takmer nemožné pokaziť, pretože má vysoký obsah cukru a málo vody. Hoci na nádobe zvykne byť uvedený dátum minimálnej trvanlivosti (od dvoch do piatich rokov od balenia), je to len preto, že časom môže stmavnúť a skryštalizovať. Jeho kvalitu to však neovplyvňuje, takýto med stačí len opätovne ohriať.

Podľa britských expertov môže čistý stopercentný neriedený med skladovaný v chlade v neotvorenom pohári vydržať celé generácie. Dôkazom toho je med starý 3 000 rokov, ktorý našli v hrobkách v Gruzínsku a aj v hrobke Tutanchamóna v Egypte.

Dlho vydržia aj potraviny bohaté na tuky, ako je maslo, olej, loj, pretože ani tie neobsahujú vodu. V Írsku a Škótsku objavili maslá staré 4 000 rokov zahrabané v bažinách. Predpokladá sa, že ľudia tak kedysi predlžovali ich životnosť a skrývali pred zlodejmi (sú dôkazy, že bažiny a močiare dokážu dobre zakonzervovať aj ľudské telo).

Zdravé stravovanie v úkryte?

Ak by sme boli od čerstvých surovín odseknutí na dlhší čas, nemohli by sme, samozrejme, jesť len maslo, cukríky a instantné polotovary. Potravinárskemu chemikovi a expertovi na výživu sme teda položili otázku:

Ak by sme mali čas zabezpečiť si potraviny, ktoré by nám dodali dostatok makroživín (sacharidy, tuky, bielkoviny), vitamínov a minerálov, a zároveň by vydržali aj roky, ktoré by to boli? 

S dostatkom sacharidov je to pomerne jednoduché, keďže je väčšina zdrojov trvanlivá sama osebe. „Poslúžiť dobre môže napríklad ryža, ovsené vločky či iné obilniny, ale aj rôzne druhy cestovín,“ hovorí odborník. „Zdrojom sacharidov, bielkovín, ale aj vlákniny môžu byť aj sušené či konzervované strukoviny. Veľmi dobrú trvanlivosť má aj med či džemy s vyšším obsahom cukru.“

Podľa spisovateľa a odborníka na jedlo a víno Colmana Andrewsa sú na tom najlepšie  sušené fazule a biela ryža – pri nich je prakticky nemožné stanoviť dátum minimálnej trvanlivosti. 

„Sušené fazule sú takmer nezničiteľné, ak ich skladujeme v suchu. Každým rokom strácajú vlhkosť, a tak budú vyžadovať dlhší čas namáčania a varenia,“ vysvetľuje pre USA Today. „Hnedá ryža je síce zdravšia, ale má vysoký obsah oleja, a tak sa môže po pár mesiacoch pokaziť, zatiaľ čo biela ryža vydrží v suchom stave navždy. Jediným problémom, okrem vlhkosti, môže byť náhly výskyt malých čiernych chrobáčikov, ktoré napádajú ryžu. Takúto ryžu treba hneď vyhodiť.“

Dostatok bielkovín nám môže podľa Masára zabezpečiť konzervované či sušené mäso. Neraz sa našli rôzne staré konzervy paštét či mäsa, ktoré boli desiatky rokov zakopané v zemi a po otvorení nejavili žiadne výrazné znaky poškodenia.

Zo živočíšnych zdrojov bielkovín by ešte ako trvanlivý zdroj určite poslúžila srvátka, respektíve srvátkový koncentrát, alebo aj sušené vajcia/vaječné bielka či sušené mlieko. Z rastlinných zdrojov bielkovín je to napríklad konzervovaná sója či prášok sójového proteínu.

Z tukov nám okrem tuhých, prirodzene obsiahnutých v zdrojoch vyššie spomínaných bielkovín a sacharidov môžu poslúžiť aj rôzne druhy rastlinných olejov. Tu je však dôležité, aby boli vhodne skladované – teda na tmavom a chladnom mieste, aby sme zabránili ich oxidácii.

Vlákninu nájdeme jednak vo vyššie spomínaných zdrojoch sacharidov, ale aj v konzervovanom či sušenom ovocí alebo zelenine, ktoré nám dajú aj vitamíny a minerálne látky. Ak by sme chceli príjem vlákniny navýšiť, mohli by sme si zabezpečiť napríklad sušený prášok psyllia (rozpustná vláknina získavaná z osemenia rastliny skorocel indický, pozn. red.). 

Z dochucovadiel by nám veľmi dobre poslúžila sójová omáčka, cukor, soľ či ocot. Dobre skladované sušené koreniny by taktiež nemali predstavovať problém z hľadiska zdravotnej škodlivosti potravín.

Odborník upozorňuje, že na udržanie zdravia je dôležité aj zachovanie pestrosti – teda kombinovať rôzne suroviny navzájom. Vďaka tomu môžeme pomerne jednoducho predísť nedostatku niektorej živiny.

Semená nás zachránia

Aj keby sme si vyčerpali všetky potravinové zásoby, stále máme nádej na prežitie vďaka globálnemu trezoru semien Seed Vault. Ide o najrozmanitejšiu zbierku semien potravinárskych plodín na svete. Má kapacitu 2,5 miliardy semien a uložených tam môže byť až 4,5 milióna odrôd plodín. Je pochovaná hlboko pod horou a vrstvami ľadu na arktickom súostroví Svalbard v Nórsku. 

V súčasnosti je tam uložených viac ako 1,1 milióna vzoriek semien z rastlín takmer z každej krajiny sveta. Vzorky sú uložené pri teplote –18 °C v kovových prepravkách a zabalené v trojvrstvovej hliníkovej fólii. Takéto skladovanie ich predurčuje na to, aby vydržali navždy a prežili takmer všetko od prírodných katastrof až po vojny.

Súostrovie Svalbard je ideálnym miestom na skladovanie semien, pretože je to najsevernejšie miesto, kam sa môže človek dostať pravidelným letom. Táto oblasť je navyše geologicky stabilná, vysoko nad morom a je tam nízka vlhkosť, ktorá by mohla semená ohroziť.