Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ako prebieha kremácia tiel, koľko to stojí a čo ťa o spopolnení mŕtvol najviac prekvapí?
„Väčšiu srandu ako tu ste ešte nezažili,“ hovorí nám s úsmevom Ondrej, ktorý pre banskobystrické krematórium pracuje už 28 rokov. „Ten smútok si treba kompenzovať, inak by tu človek nevedel pracovať.“
Zamestnanci krematória si na prítomnosť mŕtvych ľudí už zvykli. Výhodou podľa nich je, že sa tak dokážu jednoduchšie vyrovnať so smrťou blízkych. „Pochoval som tu polovicu rodiny. Beriem to už trochu inak než väčšina ľudí,“ hovorí Ondrej.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák
Samozrejme, nie je to pre každého a na každého zamestnanca to dolieha. Stretávať sa každý deň s trúchliacimi rodinami je náročné. Ondrej, ktorý mŕtvych spaľuje, však ten problém nemá. „Pri mne sa ľudia, s ktorými robím, už emočne neprejavujú,“ hovorí s úsmevom.
Ten úsmev však zvykne vychladnúť, keď pohrebná služba prinesie 150- či 200-kilovú osobu, ktorú treba vyložiť, spracovať a pripraviť na kremáciu. Na to nie sú žiadne stroje, iba hrubá sila chlapov, ktorí tu pracujú. Ľudí by prekvapilo, aká je to náročná fyzická práca.
Priestor na žarty sa vytráca aj vtedy, keď musia spopolniť deti či nebodaj novorodeniatka, alebo plody po umelých a prirodzených potratoch. „Na tie malé telíčka si človek nikdy nezvykne.“
Zdroj: Archív Dominik Vetrák/Refresher
Do banskobystrického krematória kráčam v slnečný deň a nie, zo žiadneho komína sa nedymí. Bolo to tak do roku 2017, ale v súčasnosti už disponujú novými technológiami a pecami, vďaka ktorým nič nevidno ani nič nesmrdí. Jedna takáto pec stojí 350-tisíc eur, pričom majú dve. Pri pohľade na samotnú budovu ma prekvapí jej nadčasový dizajn. Na to, že tu stojí takmer 40 rokov, vyzerá veľmi dobre (aj keď by jej hodila rekonštrukcia aj zvnútra).
Keď sa už prechádzam celým komplexom krematória, necítim žiadne negatívne emócie či myšlienky. Atmosféra sa však mení, keď vchádzam do miestnosti s dvomi obrovskými pecami. Ak si človek neuvedomí váhu toho, čo sa tam deje, v tom momente sa to zmení. Moje oči však hneď nato spočinú na dvoch peciach, ktoré sú okrem čísel označené aj menami Štefan a Alžbeta.
„To je taký zvyk, že pece pomenujeme podľa prvého človeka, ktorého sme v nich spopolnili,“ hovorí nám Ondrej.
V Bystrici disponujú najväčšími pecami na spopolňovanie na Slovensku. Občas k nim teda musia dovážať aj nadrozmerných či obéznych ľudí.
Najťažší človek, akého spopolnili, vraj vážil aj s truhlou 330 kíl. Vedúci krematória Ján Snopko upozorňuje na to, že takýchto tiel pribúda čoraz viac. Spopolňovať 150-kilových ľudí dnes už zďaleka nie je nič výnimočné.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák/Refresher
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Či niečo robia s telami po tom, čo ich preberú od pohrebnej služby a aké telá odmietli prijať na spopolnenie.
Čo ľudia robia s popolom a o koľko eur je to kremácia lacnejšia ako klasický pohreb.
Ako čistia a triedia popol od kovu a iných nežiaducich nečistôt predtým, ako ide do urny.
Či máš v urne s popolom člena tvojej rodiny aj popol iného človeka.
Aké nečakané predmety dokážu prežiť teplotu 1 100 stupňov v peciach.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo Kaliforňan miska dle vlastního výběru ZDARMA
S telami v krematóriu nemanipulujú, preberú ich už ošetrené od pohrebnej služby. V minulosti sa vraj stávalo, že im nosili telá po nehodách v stave, keď z truhly vytekali tekutiny, ale také truhly neprijímali.
Zaujímavé je, že byť pri peciach sa niekedy hnusí aj zamestnancom pohrebnej služby a záchranárom. „Zbierať kusy tela pri železničnej trati im nevadí, ale keď majú vidieť pec, kde to telo horí, už to nezvládajú.“
Občas to však nie je úplne jednoduché ani pre Ondreja, ktorý pec obsluhuje. Najmä keď ho vyruší nejaký zvuk. „Niekedy tu robím aj sám, takže keď niečo šuchne, okamžite som v pozore, či sa mi nejaký nešťastník nezobudil v chladničke.“ Keď sa ho spýtam, koľko za to dostáva peňazí, odpovedá, že v čistom asi 850 eur.
Popritom mi opisuje celkom jednoduchý proces spaľovania. Pec najprv pripravia a vyčistia ju po predošlej kremácii. Následne ju zapnú a vložia do nej celú rakvu. Tá vzbĺkne takmer okamžite. Kremácia bežne trvá 80 – 90 minút, ale keď musia spáliť 250-kilovú truhlu s obéznym človekom, trvá to aj tri hodiny.
Po skončení procesu sa zvyšky truhly a tela dostanú do chladiacej komory, bez ktorej by na ich vychladnutie čakali do ďalšieho dňa. Po odobratí z pece má totiž popol stále teplotu približne 700 stupňov Celzia.
Popol chladia aj na vzduchu. Zabezpečia ho tak, aby ho nerozfúkalo. V tejto fáze sa z pozostatkov odstraňujú magnetom akékoľvek neželané predmety a kovové časti. Môže ísť o doplnky, klince z rakvy, osobné veci zosnulého alebo kovové časti z tela, napríklad bedrové kĺby.
Šperky tam však nenájdu. Tie sa roztavia a vo zvyškoch sa nedajú identifikovať. Navyše ľudia pochovávajú svojich príbuzných s čoraz menej šperkami. „Samozrejme, niekedy sa objavia špekulanti, ktorí tvrdia, že sme šperky ukradli.“
Podľa zamestnancov krematória sa popol nedá vyčistiť dokonale, no zvyšky iných tiel tvoria zanedbateľné množstvo. „Je to maximálne pol percenta.“
Netreba sa však báť, že naraz pália dve osoby. Výrobcovia skonštruovali všetky pece tak, že sa do nich zmestí len jedna truhla.
Aj keď je v peci 1 100 stupňov, pracovníkov krematória občas dokáže zaskočiť niečo, čo peklo vnútri prežilo. Na vlastné oči sme napríklad videli puzdro od okuliarov a najväčším prekvapením sú knihy. Človek by čakal, že papier zhorí ako prvý, ale v niektorých prípadoch sa dokonca dá z knihy, ktorú vložili do truhly, prečítať po kremácii aj niekoľko strán.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák/Refresher
Popol po vybratí z chladiacej komory vložia do takzvaného kremulátora, kde ho najemno pomelú. Ostávajú v ňom totiž ešte neorganické časti ľudského tela a ďalšie menšie časti z truhly. Zvyšok už ide priamo do plastovej urny.
Krematórium ponúka aj ekologické, v zemi rozpustné urny, ale na Slovensku vraj o ne nie je veľký záujem. Rovnako nie je veľký záujem o ekologické rakvy, keďže sú drahšie. Mestá však využívajú lacné kartónové truhly, a to v prípadoch, keď musia spopolniť človeka bez rodiny či bez domova. Keď totiž niekto zomrie v katastrálnom území mesta a nemá mu kto zaplatiť pohreb či kremáciu, finančne to musí pokryť mesto.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák
Keď si popol nemá kto prevziať, využívajú spoločné hroby. Tam na seba a vedľa seba poukladajú desiatky urien s popolom. Spopolňovanie a pochovávanie je celkovo stále veľmi neekologické. Pri spopolnení z rakiev napríklad odoberajú veľmi veľa materiálu, a to najmä zmes kovu a plastu, s ktorým krematórium nemá čo robiť a kopí sa im v sklade.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák
Ľudia si čoraz viac vyberajú spopolnenie pred tradičným pohrebom. Podľa vedúceho krematória ide o narastajúci trend. V súčasnosti už evidujú množstvo spopolňovania a klasického pochovávania v pomere 8 : 2.
Veľkou výhodou spopolňovania je cena. Keď si človek zaplatí pohrebnú službu, truhlu a kremáciu, vyjde ho to približne na 1 200 eur. Nemusí platiť pohreb, keďže si urnu môže zobrať domov alebo niekde roztrúsiť popol zosnulého (aj keď by sa to zo zákona robiť nemalo). Klasický pohreb s obradom a pekným pomníkom môže stáť aj 5- až 10-tisíc eur.
Podľa vedúceho krematória všetko smeruje k tomu, že pochovávanie do zeme v ďalekej budúcnosti výrazne zdražie. Cintoríny sa nemôžu rozširovať donekonečna, takže miest na pochovanie bude ubúdať. Tento fakt ho trápi viac ako to, že pracujú s mŕtvolami. Aj ja sám si uvedomujem, že na takomto mieste a s takýmito ľuďmi premýšľam nad smrťou oveľa pragmatickejšie.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák
Zdroj: Archív Dominik Vetrák
Podľa zamestnancov krematória sa na Slovensku k už siedmim existujúcim neoplatí otvárať ďalšie.
„V prvom rade je to veľmi drahé.“
Podľa vedúceho krematória Jána Snopka by stavba nového krematória ako v Banskej Bystrici a na rovnakom pozemku stála približne 3 milióny eur.
Zdroj: Archív Dominik Vetrák
Ján Snopko hovorí, že biznis s kremáciami je na Slovensku aj o tvrdej konkurencii. Krematóriá si totiž ceny určujú samy. Zatiaľ čo v Banskej Bystrici za spopolnenie zaplatíte 190 eur, v Košiciach až 250. Prevádzkovatelia súkromných krematórií niekedy ponúkajú tieto služby aj za polovičné ceny, než s akými operujú v Bystrici.
„Spopolňovanie je hnusný biznis s telami. Navyše nie je tu dostatočne vysoký dopyt po zariadeniach. Na otvorenie nového krematória je jednak príliš komplikovaná legislatíva a jednak na to nie je dostatok žiadostí o spaľovanie tiel.“
Stáva sa teda, že si krematóriá chodia po nebožtíkov cez celú krajinu, len aby zarobili. „Funguje tu taká pohrebná turistika. Často ten prevoz krížom-krážom po celej krajine nespĺňa ani právne normy prevozu telesných pozostatkov. To, že ich zosnulý precestoval pol Slovenska, pohrebné služby pozostalým ani nepovedia.“
Zaujímavé je aj to, ako zvládli covidové obdobie. Bystrické krematórium bolo v rokoch 2018 – 2023 zatvorené, a tak kremácie vykonávali okolité krematóriá. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa počas pandémie kopili telá.
„Mesačne spálime aj 150 tiel, ale robíme len osemhodinové zmeny. Počas pandémie by sme, prirodzene, spopolňovali oveľa viac.“ Od októbra minulého roka však krematórium funguje na 100 percent a spálili v ňom už tisícky tiel.
Samotných zamestnancov podľa ich slov neobmedzovalo až tak veľa covidových regulácií. Smutne skôr spomínajú na časy, keď mal niekto 8-člennú rodinu či veľa súrodencov. „A teraz si predstavte, že dvaja bratia pôjdu na rozlúčku a dvaja musia ostať doma, lebo na pohrebe nemohlo byť viac ako osem ľudí. Ako si má človek vybrať, ktorí to budú?“
