Martin vedie s rodinou včeliu farmu: Máme titul najchutnejšieho medu na svete, už sa dostal k pápežovi či prezidentke (Rozhovor)

Ako je na tom konkurencia? 

Na Slovensku je cez 20 000 včelárov, no profesionálne sa tým živí možno 10 firiem. Konkurencia teda je, no len málokto to ťahá na tej vyššej úrovni.

Ako ste sa k tomu vlastne dostali? 

Začal to môj dedo. Potom som mal na záhrade jednu včeliu rodinu, aby bolo dosť medu na našu spotrebu. Po roku 2000 som sa prihlásil ako výkupca medu. Tento systém bol zdedený ešte z éry socializmu. Včelárov bolo veľa, mali veľa medu, no nedokázali ho baliť a predať. Jedna česká firma to vykupovala vo veľkom a ja som sa teda stal ich dodávateľom. Skupovali sme med od lokálnych včelárov, zlievali ho do veľkých nádob a predávali ďalej.

Ako sa z toho stal rodinný biznis? 

Keď sme začali okrem medu robiť aj iné produkty. Vlastne sme prví na Slovensku, ktorí si otvorili e-shop s týmto. Med, ktorý sme posielali ďalej, sa uchytil napríklad v Nemecku a stal sa tam populárny. Vtedy sme si povedali, že to môžeme predávať aj pod vlastnou značkou.

Ste z obce pri menšom meste. Nepociťovali ste v začiatkoch úspechov zvýšenú závisť z okolia? 

To je žiaľ stále. (smiech) Dokonca, keď o nás napísal Forbes, začali tam masívne písať iní včelári, že sme tie rôzne medzinárodné ocenenia, ktorých je už cez 100, vlastne nevyhrali a je to podvod. Tak sme teda posielali doklady, aby sme doložili, že to je pravda. Keď sme získali chránené označenie pôvodu na bardejovský med a bola krátko na to schôdza včelárov, ani sa to nespomenulo. Závisť je nepríjemná ľudská vlastnosť.

Robíte niešo proti tomuto očierňovaniu? 

V istej forme áno (smiech), robíme medové festivaly, kde voláme všetky včelie farmy v okolí, nech prídu a prezentujú svoje produkty. Organizácia ide čisto z našich peňazí. Chodíme tiež na prednášky pre deti o včelách a podobne. Nesnažíme sa potopiť konkurenciu v regióne, práve naopak, oslovujeme ďalšie farmy a chceme spolupracovať.

Robia si včelári navzájom zle? 

Keď som začínal včeláriť, boli prípady, že si navzájom včelári vyvrátili vozy, prípadne podpálili úle. Ale, chvalabohu, nie je to náš prípad a nikdy sa nám, okrem toho medveďa, nič také nestalo.

Ako to bolo s tým medveďom? 

V obci neďaleko Bardejova sa túlal medveď, bolo to asi päť rokov dozadu. V noci prišiel, zničil úle a vyjedol med. Na ďalšiu noc sa vrátil a „vzal“ si ďalší. Včely mu neublížia, jeho koža je riadne hrubá. Vznikla škoda okolo 150 eur, no tieto prípady nahlásiš na životné prostredie a preplácajú to.

Často počúvam, že včelárstvo upadá. V príklade, dedo bol včelár, otec je včelár no dnešná generácia to už nechce robiť. Ako je to teda z vášho pohľadu? 

Podľa mňa včelárov na Slovensku práveže pribúda. Keď som bol ja mladý, väčšina včelárov mala okolo 70 rokov, boli to ľudia, ktorí včelárili primárne na dôchodku. Dnes je to však vo veľkej miere vec mladých. Študujú to a chcú žiť v zdravšom životnom štýle.

Čo tým pádom oddeľuje vás od ostatných? 

Určite je to prístup a neustála snaha zlepšovať naše produkty po kvalitatívnej stránke. Ako jediní na Slovensku máme certifikovaný biomed, kde zas ide o špeciálne spracovanie. Máme obrovskú výhodu v prostredí, v ktorom sa nachádzame. Tiež to bude ten marketing a propagácia firmy, niektorí na to nekladú dôraz a tým pádom ťažšie predajú svoj produkt a značku.

Ak by som sa chcel dnes stať včelárom, koľko na to potrebujem peňazí? 

Aspoň dva úle, základné potrebné vybavenie na výrobu medu a všetko potrebné vyjde dokopy na približne 1 000 eur.

Aký je rozdiel medzi medom odtiaľ a medom z lesa 100 km ďalej? 

V prostredí. Fauna a flóra sa možno až tak nemenia, no záleží na tom, kde presne umiestníš včely, aké sú tam lesy a podobne.

Je to celoročná práca? 

Tak v sezóne ide o každodennú starostlivosť o včely. Mimo sezóny, v zime, je gro skôr predaj, balenie a občasná údržba.

Ako na včely vplýva počasie? 

Ak je sparno, prípadne ide na dážď, sú včely mimoriadne útočné, to by sme nemohli stáť ani tu, kde stojíme teraz. Rolu hrá aj mikroklíma a globálne otepľovanie, pred 20 rokmi bolo oveľa viac medu, ako je teraz. Problémom sú vysoké horúčavy, suchoty a búrky, čo je vlastne teraz.

Stalo sa vám niekedy niečo nebezpečné, čo sa týka dobodania od včiel? 

Bodajú neustále. (smiech) Raz som viezol v aute úľ a ten sa prevrátil. Všetky včely z úľa vyleteli do priestoru auta, ktoré som šoféroval po meste.

Čo ste robili? 

No nič, čo by som robil. Siahol som po maske, natiahol si ju a dúfal, že ma príliš nepobodajú. V meste som zastaviť nemohol, vyleteli by a ohrozil by som tým ľudí, tak som šiel na prvé miesto, kde som mohol zastaviť a otvoriť dvere. Nič vážne sa mi nestalo.

Ako dlho žije včela? 

V lete v plnej sezóne je to 4-6 týždňov.

Ako je to s predajom? 

Je to pre slovenských včelárov často problém. Veľkoobchodné ceny, za ktoré obchody vykupujú med, sú riadené celosvetovo, pričom ázijský či ukrajinský med je podstatne lacnejší. Tým pádom je problém nastaviť cenu pre zákazníka.

Nekazí vám biznis tzv. predaj z dvora? 

Naopak, my ho ešte aj podporujeme cez naše občianske združenie.

Martin, ty máš teraz 31 rokov, nemyslel si niekedy na to, že sa chceš uberať inou cestou? 

Mňa vždy bavilo podnikanie. Takže som v tom ostal a vlastne som to prepojil s rodinným podnikom. Aj moje brigády v lete vyzerali tak, že sme chodili stále k včelám. Nehľadal som si inú cestu. Vlastne ja som tlačil na to, aby sme rozbehli e-shop, aby sme to poňali aj z inej stránky. Teraz sa tomu venujem o to viac, pretože chodíme aj po svete po tých výstavách a podobne.

Chodil si niekam na vysokú školu? 

Nie, po strednej som okamžite začal podnikať. Okolie bolo také, že či nechcem ísť na výšku. Ale mal som v tom slobodnú voľbu.

Aké boli začiatky tvojho podnikania? 

Neboli ľahké, nebol som úplne presvedčený o tom, či to pôjde a aký to bude mať potenciál. Dnes máme vlastne jednu rodinnú firmu, no ešte je to rozdelené. Ja mám vlastnú s.r.o. na predaj a distribúciu. Je to náročné na financie a marketing, čo presne oddeľuje tých, ktorí to robia ako hobby a tých, ktorí to robia profesionálne.

Ako to myslíš? 

Ak si to niekto nechá na voľnočasovú aktivitu a nemá záujem do toho investovať, nie je veľká šanca na úspech. Človek do toho musí niekedy vložiť aj všetky peniaze, ktoré má. Ja tlačím na to, aby sme mali silnú značku. Ak by sme to mali robiť nasilu, tak sa to časom odrazí na kvalite.

Je takéto podnikanie náročné? 

Ak to chceš robiť na plný úväzok, tak áno. Na Slovensku si človek ročne kúpi v priemere 1,4 kg medu a pritom väčšina sa predá v reťazcoch. Ak teda chceš podnikať v tomto prémiovom segmente, nie je to vždy ľahké z pohľadu obratu, keďže nemáš k dispozícii tak veľkú klientelu. Cítim však nárast dopytu po mede a produktoch.

Akú máš stratégiu? 

Oslovujeme menšie včelie farmy a firmy. Mojou víziou je vymyslieť niečo, aby sme sa spojili a vytvorili niečo, čo ľudí viac priláka k tomuto odvetviu.

Máš s tým aj negatívne skúsenosti? 

O áno. (smiech) Takú paradoxnú. Oslovil som jednu malú včeliu farmu, ktorá nás brala ako konkurenciu, pritom sme na tom boli oveľa lepšie. Prišiel som k nim s ponukou, aby sme spoločne organizovali ten medový festival, boli zaskočení. Dnes máme dobré vzťahy. Podarilo sa mi to s viacerými farmami.

Ako je na tom Slovensko v rámci rebríčka medu na svete? 

Minulý rok bolo Slovensko najoceňovanejšou krajinou čo sa týka medu na svete. Veľmocou je napríklad Nový Zéland, tam sa vyrába medicínsky med, ktorý má cenu stoviek dolárov.

Kto známy od vás berie med? 

Je to veľa známych podnikateľov, politikov či ľudí zo šoubiznisu, ktorých nechcem menovať, no bežne ich vidíme na obrazovke. Brala od nás med prezidentka Zuzana Čaputová, dodávali sme asi dvestočlennej delegácii, keď tu bol na návšteve pápež František. Pravidelným odberateľom je tiež slovenské veľvyslanectvo vo Francúzsku.