Slovák Broňo točí filmy v Číne, v reklame škrtil Jackie Chana. Komparzisti na obrovských setoch stoja aj 15 hodín vkuse (Rozhovor)

S Jackie Chanom som doteraz pracoval trikrát, štvrtýkrát to bude v októbri. Toto filmovanie je pre mňa o to výnimočnejšie, že režisér a scenárista filmu Larry Yang ma do scenára napísal priamo sám. Na túto rolu som nemusel absolvovať žiadny casting ani konkurz. Po našej predchádzajúcej spolupráci bol so mnou spokojný a chcel, aby som bol súčasťou aj druhého filmu.

Prvýkrát ma na filmovanie s Jackie Chanom zavolal režisér filmu SWAT – natáčali sme reklamu v jeho vtedajšom dome s veľkým tréningovým centrom, kde bežne trénoval jeho kaskadérsky tím. Pôsobil tam uvoľnene a prirodzene, keďže nebol pod kamerami.

Na filme Shadow's Edge som bol sám dosť vystresovaný z toho, že hrám po jeho boku. Spomínam si, že keď sme práve netočili, chodil po sete s košíkom ovocia a čokolád a rozdával ich komparzistom, akčným hercom aj režisérovi. Od kamaráta, ktorý je súčasťou jeho kaskadérskeho tímu – známeho tiež ako „Jackie Chan stunt family“ – viem, že sa o svojich ľudí stará mimoriadne dobre. Napríklad ich berie nakupovať a necháva ich vybrať si, čo chcú.

Takže nemal žiadne hviezdne maniere?

Hviezdne maniere skôr vytvárajú ľudia okolo neho – má množstvo asistentov a ochranky, takže sa k nemu nedá len tak priblížiť, odfotiť sa s ním, ani ho odfotiť zboku či zozadu. Chápem to, veď s ním by sa chcel odfotiť skoro každý.

Máš s Jackie Chanom nejakú zaujímavú historku alebo zážitok priamo zo setu?

Na konci nášho úplne prvého spoločného filmovania – keď sa lúčil so všetkými hercami na sete – každému podal ruku a mňa zo žartu kopol. Neviem prečo, ale všetci sme sa tomu spolu zasmiali.

Najkrajší zážitok s ním som mal však na treťom spoločnom natáčaní, keď bola u mňa na návšteve moja mamina. Bolo to v období Vianoc. Filmovali sme vtedy aj na Silvestra. Pár minút pred polnocou celý štáb prerušil nočné natáčanie, každý dostal pivo a prihovoril sa k nám Jackie Chan aj režisér Larry Yang.

Neskôr som požiadal jeho asistentky, či by sa s ním mohla odfotiť aj moja maminka – najprv mi povedali, že nie, lebo mal na sebe mejkap a krv z natáčania, no tesne pred naším odchodom mi predsa len oznámili, že sa chce s mojou maminkou odfotiť. Išli sme do jeho karavanu, kde som ich predstavil. Pýtal sa jej na Slovensko a potom sme sa spoločne odfotili.

Tretiu historku mám z mája tohto roku, keď som sa s ním nečakane stretol na filmovaní reklamy pre jednu hru, kde som ho mal podľa scenára akože „škrtiť“. Asistent režiséra mi hneď povedal, nech dám ruku nižšie – nie priamo na krk kvôli bezpečnosti. On mi ju však sám chytil a priložil si ju na krk. Chcel, aby to vyzeralo čo najreálnejšie. Napriek tomu, že má 72 rokov, mu očividne záleží na tom, aby aj malá reklama vyzerala akčne a správne.

Vo svete je okolo jeho osoby dosť kontroverzií pre jeho misogýnne vyjadrenia, pretože podporuje komunizmus či preto, že vydedil svoju dcéru, lebo si našla partnerku. Ako ho vnímajú v Číne?

O väčšine z toho, čo hovoríš, som nikdy nepočul. Zachytil som len to vydedenie dcéry. Ostatné kontroverzie mi úplne unikli. Myslím si, že bežní ľudia v Číne tieto témy vôbec neriešia. K jeho rodinným záležitostiam sa, popravde, nechcem vyjadrovať ani ja. Nie je to moja starosť.

Pre mňa je predovšetkým veľká filmová hviezda – jedna z mála celebrít, ktorú pozná snáď každá krajina sveta, podobne ako kedysi Michaela Jacksona. A čo sa týka tej politickej stránky, mám pocit, že sa o tom v Číne verejne ani na internete nehovorí.
Pozeral som si tvoj profil na ČSFD a účinkoval si iba v čínskych filmoch. Ako si sa dostal do čínskeho filmového priemyslu?

Prvýkrát som prišiel do Číny ešte ako študent. Študoval som v Dánsku a v bakalárskom ročníku nás poslali do Číny zlepšiť si čínštinu a zoznámiť sa s tamojšou kultúrou. Vždy ma lákalo skúsiť si herectvo. Vedel som, že sú tu na to možnosti, no najskôr som si užíval len bežný študentský život – školu, párty, novú krajinu. Postupne som sa dostal k nejakým kontaktom cez fotenie a komparz, po ktorom som si povedal, že to už nikdy viac neurobím. (smiech)

Do prvého celovečerného filmu ma obsadili vďaka tomu, ako vyzerám – hľadali vysokého a svalnatého muža na rolu boxera. Natáčali sme vo Vnútornom Mongolsku. Vtedy som pochopil, že presne toto chcem robiť. Odvtedy, keď sa spätne pozerám, smerovalo každé moje rozhodnutie práve k tomu, aby som v tom mohol pokračovať.

A čo si vlastne študoval, keď ťa poslali zdokonaliť si čínštinu?

Pochádzam z Ružomberka a rodičia ma odmalička viedli k tomu, že Bratislava raz nebude stačiť a budem musieť ísť do sveta. Keď som mal príležitosť ísť študovať biznis do Dánska, hneď som sa jej chytil. Súčasťou štúdia bola aj čínština.

Hovoríš, že každé rozhodnutie smerovalo k tomu, aby si mohol filmovať. Ako to myslíš?

Zámerne som zostal v Číne aj na magisterskom štúdiu, no urobil som to čisto preto, aby som mohol zostať bližšie k herectvu. Už ako študent som mával možno tri až štyri menšie roly ročne.

Ako prebiehali castingy?

Do pandémie boli všetky castingy offline. Musel som chodiť za nimi priamo do Pekingu, kde sídli väčšina produkcií a castingových režisérov. Keď sa objavila vhodná rola, išiel som na casting a buď zavolali späť, alebo nie.

Dnes je už všetko online. Uchádzači si natáčajú tzv. self-tapes, takže funguje to úplne inak.

Je výhoda byť Európanom, keď sa uchádzaš o rolu v čínskych produkciách?

Povedal by som, že áno. Je tu menšia konkurencia než v Európe či Amerike, hoci komunita zahraničných hercov sa i v Číne pomerne rozrástla. Čo je však podľa mňa najdôležitejšie – môžeš tu začať aj bez hereckej školy, vybudovať si portfólio a nabrať skúsenosti.

Myslím si, že začínať na Slovensku je oveľa ťažšie. Keď som sa raz išiel zaregistrovať do jednej bratislavskej agentúry, prvé, na čo sa ma spýtali, bolo, či mám hereckú školu. Keď som povedal, že nie, hneď sa na mňa pozerali inak.

Čo všetko musíš ovládať, aby si na castingu v Číne uspel?

Lokálny jazyk je vždy výhoda. Mandarínčinu ovládam natoľko, že sa v pohode dohovorím s režisérmi aj agentmi, čo na sete dosť pomáha. Na druhej strane, mnohí ľudia sem prídu ako hostia priamo z Ameriky či inej krajiny, po čínsky nevedia vôbec a napriek tomu sa uplatnia.

V Číne nakrúcajú veľa akčných filmov, takže musíš ovládať aj akčné veci. Nenazval by som sa kaskadérom, ale väčšinu kaskadérskych kúskov si dokážem spraviť sám. Za tie roky som absolvoval napríklad strelecké kurzy v Laose či rôzne taktické, akčné a herecké semináre. Človek postupne zbiera skúsenosti a zisťuje, čo mu ešte chýba.

Hneď v prvom filme si hral boxera. Potreboval si na to vedieť aspoň základy bojového umenia?

Môj box rozhodne nie je dobrý. Keby ma videl skutočný boxer, asi by sa mi vysmial. V čom som ale dobrý, je biť sa pred kamerou. To je úplne iné remeslo. Mám kamarátov, ktorí spolupracovali aj s Mikom Tysonom. Spomínali mi, že mu ako skutočnému boxerovi robili filmové pohyby pred kamerou problém, pretože sú úplne odlišné od skutočného boxu.

Na ten prvý film som mal tri dni tréningu vopred. Choreografiu sme si prešli viackrát, kým s ňou nebol akčný režisér spokojný. Výsledok nebol najlepší, no ten film si dodnes občas dám do vlastného reelu. Vždy sa dá byť lepší, len to chce čas.

Na akých najväčších setoch si mal možnosť pracovať?

Väčšina filmov sa v Číne robí pre domáci trh, takže aj keby som spomenul niektoré veľké tituly, u nás by ich asi nikto nepoznal. Skôr sa do sveta dostanú filmy s medzinárodnými hviezdami ako Jackie Chan, Donnie Yen, Daniel Wu alebo Andy On, keďže tie robia aj pre medzinárodné publikum.

Som hrdý napríklad na film Shadow's Edge s Jackie Chanom, ktorý sme nakrúcali na prelome rokov 2024 a 2025 a vyšiel v roku 2025. Účinkoval som aj vo filme SWAT, kde hlavného záporáka hral Robert Knepper – ten sa dodnes premieta na Amazon Prime. K tomu som mal bojovú scénu v seriáli, ktorý si v roku 2019 kúpil Netflix, ešte keď u nás nebol taký populárny ako dnes. Bol som aj v druhom Wandering Earth, čo považujem za obrovský film, hoci moje úlohy tam boli len minimálne – hlavný fokus je vždy na čínskych hercoch.

Ako to na takom obrovskom sete vyzerá? Predpokladám, že tam sú desiatky až stovky ľudí.

Na Wandering Earth som bol dvakrát. Prvýkrát ako takzvaný „featured extra“, teda o niečo lepšie postavený komparzista. Túto rolu som zobral tesne po covide, keď som potreboval peniaze a bolo to dobre platené. Komparzistov tam bolo asi tisíc, väčšinou to neboli herci, ale študenti či biznismeni. Jednoducho povedané: zobrali každého, koho mohli.

Keďže sa dej odohrával vo vesmíre, na sete boli aj skutoční herci v úlohách astronautov, takže celý set pôsobil masívne, podobne ako to poznáme z Hollywoodu. Druhýkrát, keď som na tomto projekte pracoval, ma už zavolali ako herca a dostal som sa aj do výsledného filmu. Hral som astronauta zaveseného na lane v nulovej gravitácii, ktorý sa točí dokola vo chvíli, keď má loď vybuchnúť.

A ako presne to tam funguje? Musí tam byť dosť chaos.

Na Wandering Earth to bol naozaj chaos, hlavne pre miešanie toľkých kultúr naraz. Ako som spomínal, bolo tam asi tisíc zahraničných komparzistov a k tomu ešte čínski. Všimol som si, že niektorí mali medzi sebou aj konflikty, pretože boli hladní a unavení. Komparzisti musia niekedy stáť na jednom mieste aj pätnásť hodín vkuse, čiže si to vieš predstaviť. Podmienky pri takých veľkých produkciách bývajú dosť nepríjemné.

Samozrejme, inak s tebou zaobchádzajú, keď si herec. Hierarchiu je na takom sete naozaj cítiť.

Keď sme pri čínskom filmovom priemysle – myslíš si, že menším rolám tu ponúkajú lepšie finančné podmienky než napríklad v Európe?

Priamu skúsenosť z Európy nemám, no od kolegov z Hollywoodu aj Anglicka, ktorí tu pred rokom či dvoma nakrúcali takzvané mikrodrámy – krátke vertikálne seriály pre TikTok a podobné aplikácie – som počul, že to bolo finančne veľmi výhodné. Kvalita takej produkcie síce nebola veľká, ale bol to dobrý tréning, pretože sme mali obrovské množstvo textu. Ľudia z celého sveta si Čínu chválili hlavne pre lepšie denné sadzby.

Problém je v tom, že kariérny postup tu má strop. V cudzej krajine sa cudzinec nikdy nestane hlavným hercom. Chýba tu únia, ktorá by hercov chránila a garantovala im spravodlivé podmienky, ako to bežne funguje na Západe. Na „jednorazovkách“ si tu síce vieš zarobiť slušne, no kariérne sa už vyššie neposunieš.

Vieš mi povedať, o aké sumy približne ide?

Odmeny sa dosť líšia. Môže to byť od 200, 300 cez 700 až po 1000 eur. Niektorí herci si pýtajú aj 1500 eur na deň. Závisí to od roly, od toho, čo presne od herca vyžadujú, a od toho, ako veľmi ho chcú. Keďže v Číne neexistuje herecká únia, agentov tu nikto nereguluje. Herec sa preto nikdy nedozvie skutočný honorár za rolu a agent si môže vziať pokojne aj polovicu jeho odmeny.

Pri reklamách sa sadzby pohybujú zvyčajne od 70 do 120 eur na hodinu, ale honorár samozrejme môže byť aj vyšší. Veľmi to záleží od konkrétnej reklamy a od toho, aké podmienky si človek dokáže vyjednať s agentom alebo klientom.

Stáva sa často, že takto hercov obídu?

Priamo oklamať herca je dosť ťažké, pretože ak si vás režisér vyberie na castingu, agent vás musí ponúknuť – vtedy si len vezme svoju bežnú províziu, povedzme 20 až 30 percent. Problém skôr spočíva inde.

Napríklad nedávno mi zavolali deň vopred na jednu bojovú scénu. Pýtal som si svoj obvyklý honorár na deň, no agent s ním nebol spokojný a namiesto rokovania radšej produkcii povedal, že som zaneprázdnený – hoci som nebol. Vysvetľujem si to tak, že si našiel niekoho lacnejšieho.

Do akej miery sa podľa teba prejavuje režim a cenzúra vo filmovom priemysle?

Dosť. Každý film či seriál musí prejsť cenzúrou a získať takzvané povolenie „zlatého draka“ – bez neho sa nedostane do kín ani na streamovacie platformy. Ak štátnym orgánom nevyhovuje, musia ho upraviť alebo skrátiť. Politicky citlivé témy sú tabu prakticky vždy.

Čo sa týka násilia – ešte okolo rokov 2016 až 2018 bolo krvi vo filmoch minimum, no v posledných produkciách, v ktorých som sám hral – napríklad v Shadow's Edge alebo vo filme The Fire Raven – jej bolo podstatne viac.

Erotické scény porovnateľné napríklad s filmom Fifty Shades of Grey som tu zatiaľ nevidel vôbec. Sex je v Číne stále veľké tabu.

Je sex väčšie tabu než politika? Vieš o nejakých filmoch s aspoň nepriamou narážkou na režim?

Z mojej osobnej skúsenosti mám pocit, že väčšine Číňanov ani nenapadne politický systém nejako otvorene kritizovať. A tí, ktorí na niektoré veci majú kritickejší názor, si ho skôr nechávajú pre seba.

Vezmi si napríklad film Top Gun: Maverick, ktorý sa v Číne vôbec nepremietal – kvôli scéne, kde mal Tom Cruise na starej bunde ešte z prvého Top Gunu z 90. rokov nášivku s taiwanskou vlajkou.

Otvára človeku úspech v Číne jednoduchšiu cestu do Hollywoodu než v Európe?Cesta do Hollywoodu nie je úplne priamočiara. Aby som tam mohol legálne pracovať ako herec, potrebujem si vybaviť príslušné víza, čo nie je jednoduchý ani lacný proces. Je to krok, z ktorého má veľa ľudí rešpekt, vrátane mňa, pretože človek do toho musí investovať čas, peniaze a ísť do určitej neistoty. Napriek tomu je to riziko, ktoré sa chystám vo veľmi blízkej budúcnosti podstúpiť.

Tento rok tam chcem ísť aj preto, že môj vlastný film bude mať premietanie v New Yorku na Times Square, takže chcem využiť príležitosť a získať kontakty. Na úrovni, na akej sa dnes nachádzam, už podľa mňa nejde ani tak o to, čo človek vie, ale koho pozná – a práve cez networking sa dá dostať aj do Hollywoodu.

Okrem filmov si teraz aj súčasťou veľkého herného projektu Sony. Ako vyzerá natáčanie na takom sete?

Motion capture je úplne iné remeslo. Herec je oblečený v snímacom obleku uprostred prázdnej miestnosti, iba s kobercom, a celé okolie si musí predstaviť sám – podobne ako sa nakrúcal napríklad film Avatar. Záleží pritom na každom pohybe: systém sníma prsty, nohy aj postoj, takže ide o úplne nový spôsob herectva, na ktorý som si musel zvyknúť.

O samotnej hre zatiaľ nemôžem prezradiť takmer nič, keďže ide o prísne strážené tajomstvo. Môžem len potvrdiť, že ide o veľký titul, v ktorom stvárňujem hlavnú hrateľnú postavu – a keď sa raz prezradí, o ktorú hru presne ide, určite so mnou rád spravíš ďalší rozhovor. (smiech)

Ako si sa k tejto spolupráci vôbec dostal?

Bol to bežný casting, ktorý som absolvoval priamo v Číne – musel som natočiť niekoľko self-tapes podľa presného zadania a nakoniec som rolu dostal.

Koľko trvá nafilmovať pohyby takej hlavnej postavy? Predpokladám, že to nie je za jeden deň.

Pôvodne som čakal, že to budeme natáčať v kuse dva až tri mesiace naraz, no je to presne naopak. Každý mesiac natáčam len asi päť dní. Povedali mi, že to takto potrvá zhruba rok až rok a štvrť, pretože tím si každý mesiac vopred pripravuje presné scény až na sekundu, keďže ide o veľmi precízne naplánovaný projekt.

Samotné natáčanie potom prebieha ako bežná pracovná zmena, zhruba od pol deviatej do piatej.

V neposlednom rade máš aj vlastný krátkometrážny film. Ako si sa k nemu vôbec dostal?

Posledné roky sa snažím rozvíjať aj mimo samotného herectva. Venujem sa réžii a produkcii, naučil som sa profesionálne editovať filmy a snažím sa využívať všetky skúsenosti, ktoré som za tie roky nazbieral na rôznych filmových pľacoch. Prakticky každý deň sa snažím naučiť niečo nové a posúvať sa aj v ďalších oblastiach filmovej tvorby.

Aj preto vytváram vlastné filmy ako The Warrior’s Tale. Robím ich predovšetkým preto, aby som získaval ďalšie skúsenosti a kredity, ale zároveň nimi chcem ukázať, čo dokážem nielen ako herec, ale aj ako filmár – pri réžii, produkcii, strihu a celkovej tvorbe filmu.

Dal som dokopy tím kamarátov – jediným zaplateným členom štábu bol kameraman, natáčali sme v inej provincii, v horách aj v štúdiu. Filmu sme nakoniec spravili premiéru s červeným kobercom v prestížnom kine v Kantone (Guangzhou), kam sme pozvali hercov, režisérov aj agentov.

Neskôr sme s ním obiehali aj filmové festivaly, čo je dosť náročné – na niektoré sa hlási aj sedemtisíc krátkych filmov naraz, takže neverím, že ich všetky niekto naozaj pozrie. Podarilo sa nám ale dostať na akčný filmový festival v New Yorku, ktorý nás oficiálne vybral a pozval – ak budem mať v novembri čas, rád by som tam film prišiel osobne predstaviť a využil to aj na networking.

Tak veľmi ma to inšpirovalo, až som sa nedávno rozhodol, že k nemu nafilmujem prequel. Chystám sa ho točiť už o niekoľko týždňov.

Koľko eur ťa vyjde produkcia takéhoto filmu?

Zatiaľ je to okolo 4-tisíc eur.

Čo je vlastne účelom týchto krátkometrážnych filmov? Robíš to pre divákov, alebo ide skôr o tvoju vizitku pre castingových režisérov?

Skôr ide o to druhé. Samozrejme, tak trochu aj pre vlastné potešenie. Vďaka vlastnému filmu som si mohol zahrať rolu, akú by mi bežne nikto neponúkol – podobnú Aragornovi.

Keďže sa svet Game of Thrones bude podľa mňa ešte roky len rozširovať, rád by som práve s touto novou snímkou oslovil agentov v Amerike a Anglicku a presvedčil ich, že do podobných filmov a seriálov patrím.