Príbeh, ktorý by určite mali sfilmovať.
Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii a Afrike a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Ich bezprostrednými príčinami bolo napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov. Počas druhej svetovej vojny bol taktiež vidieť pokrok vo vojenskej technike, ktorej vyvrcholením bolo zhodenie dvoch atómových bômb na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Aj napriek mnohým spoľahlivým a účinným zbraniam sa však našiel muž, ktorému bol armádny pokrok jednoducho ukradnutý. Jeho meno je Jack Churchill, bojoval v britskej armáde a na svojich nepriateľov mal pripravený... luk a meč. Je teda aj jediným vojakom, ktorý počas druhej svetovej vojny zabil nepriateľa šípom. Veď skúste si predstaviť reakciu nemeckého vojaka, keď sa dozvedel, že niekto po ňom strieľa šípmi. EIN PFEIL?
Jack Churchill sa narodil 16. septembra 1906 a vďaka jeho spôsobu života si vyslúžil prezývky "Fighting Jack Churchill" a "Mad Jack". Ako som už spomínal, na nepriateľov mal pripravený svoj luk a meč, zaujímavé je však aj to, že v jeho výbave nechýbali ani gajdy. Vojaci v jeho blízkosti teda museli mať o pohodu postarané, keďže v Indii sa od majora Camerona Highlandersa naučil hrať na gajdy ešte pred druhou svetovou vojnou. Jeho motto znelo jasne: "Dôstojník, ktorý ide do akcie bez svojho meča, je nesprávne vystrojený." Za svoje vojnové činy získal vyznamenania Distinguished Service Order a Military Cross.
Jeho začiatky v armáde sa spájali s pôsobením v Barme, Majnmarsku či Indii, kde ako správny dobrodruh si svoj pobyt spestroval jazdou na motocykli a najazdil stovky kilometrov. Po návrate domov mu chýbali zážitky a dobrodružstvá, a tak zvykol niekedy v kasárňach vystrájať. Raz sa napríklad zúčastnil vojenskej prehliadky s dáždnikom, čo dosť pobúrilo jeho nadriadených. Na otázku, ako si mohol dovoliť mať počas vojenskej prehliadky dáždnik, uviedol jednoducho: „Pršalo, pane.“
Život v armáde ho však neskôr omrzel a v roku 1936 z nej vystúpil. Počas tohto obdobia sa však určite nenudil. V Keni pracoval v miestnych novinách ako editor, dokonca robil aj modela. Jeho talent s lukom či gajdami mu priniesli malú rolu vo filme The Thief of Bagdad a v roku 1938 si zahral aj v ďalšom filme s názvom A Yank at Oxford. A aby toho nebolo málo, v roku 1939 reprezentoval Veľkú Britániu na Majstrovstvách sveta v lukostreľbe.
Jack Churchill odišiel v roku 1936 z armády z dôvodu nedostatku akciu. V roku 1939 však Adolf Hitler a jeho nacistické Nemecko napadli Poľsko, začína sa druhá svetová vojna a vám je určite jasné, kto ohlásil svoj návrat. Najskôr sa dostal na francúzsky front a so sebou mal, samozrejme, svoju osvedčenú trojicu - luk, šípy, meč. Luk bola pre neho unikátna, tichá zbraň a dokázal ním dostreliť na vzdialenosť viac ako 150 metrov. S nemeckou armádou sa stretol v roku 1940 v bitke pri L'Epinette V tejto bitke dal Churchill signál na útok hneď po tom, ako zabil šípom nemeckého seržanta. Je tak jediným vojakom, ktorý počas druhej svetovej vojny zabil nepriateľa šípom. Pri tomto strete bol Jack aj zranený a guľka mu ostala v ramene na pamiatku po celý život. Počas bojov vo francúzskom meste Dunkerque prevzal velenie po tom, ako bol zranený veliteľ roty. Mimochodom, na toto miesto sa údajne dopravil na bicykli s lukom priviazaným na kovovom ráme. Práve na tomto bojisku si vyslúžil prezývku Mad Jack vďaka svojim nebezpečným zákrokom či aj vďaka zraneniu na krku od nemeckého guľometu. A prečo vôbec takto hazardoval? Ževraj bol príliš unavený na to, aby sa kryl.
O rok neskôr, teda v roku 1941, sa stihol aj oženiť a neskôr mal aj dvoch synov. Rodinný život však išiel bokom, keďže v rovnakom roku sa pridal ku Commandos. 27. decembra 1941 sa zúčastnil ako zástupca tretieho Commanda operácie Archery, čo bol nájazd na nemeckú posádku na nórskom ostrove Vagsoy. Pri vyloďovaní hral Churchill na gajdách skladbu The March of the Cameron Men. Vďaka svojim akciám v Dunkerque a Vagsoy získal Jack Churchill vyznamenanie Vojenským krížom (Military Cross), ktoré sa udeľuje za statočnosť počas aktívnych bojových operácií proti nepriateľovi.
Vďaka svojim schopnostiam bol vymenovaný za podplukovníka a veliteľa druhého Commanda a zúčastnil sa bojov v talianskej Sicílii (získal vyznamenanie Distinguished Service Order) či v Juhoslávii. Práve na poslednom menovanom mieste mu nevyšla jedna nočná akcia, bol omráčený a zajatý. Na jeho šťastie sa však vyhol istej smrti Gestapom, keďže nemecký veliteľ Hans Thuener ho zachránil pred vydaním. “You are a soldier, as I am. I refuse to allow these civilian butchers to deal with you. I shall say nothing of having received this order.” Po skončení vojny mu Churchill túto láskavosť oplatil, keď sa vďaka nemu vyhol poprave za vojnové zločiny. Mad Jack sa aj neskôr dostal do zajatia, tentoraz to však bolo z celkom kuriózneho dôvodu. Možno ste sa aj vy zamýšľali pri pohľade na jeho priezvisko, či je v nejakom príbuzenskom vzťahu s Winstonom Churchillom. Odpoveď je nie, to však nevedeli Nemci, a preto neváhali ho zajať vďaka tejto špekulácii. Uväznený bol v tábore Sachsenhausen, ktorý bol určený pre významných ľudí a boli tu okrem neho napríklad aj Kurt von Schusnigg, bývalý kancelár Rakúska, von Thyssen či Hjalmar Schacht, bývalý nemecký minister hospodárstva. Ku koncu vojny bol menovaný druhým veliacim dôstojníkom tretej brigády Commandos, ktorá sa pripravovala na inváziu do Japonska. Ešte predtým však stihli Spojené štáty zhodiť dve atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasika a bolo po druhej svetovej vojne. Dokonca sa povráva, že Jack Churchill bol z tohto kroku sklamaný, lebo chcel zomrieť v boji a byť pochovaný vo vlajke Únie. „Keby nebolo tých zatratených Američanov, vojna mohla trvať ešte aspoň ďalších desať rokov.“
Po skončení vojny zostal v armáde, zúčastnil sa ešte niekoľkých bojov a spravil si napríklad aj parašutický kurz, aby mu nechýbal adrenalín. Bol známy ako tichý, skromný človek so zmyslom pre humor. Svet opustil 8. 3.1996 vo veku 89 rokov v anglickom Surrey.
