Kok*t, hov*o, jeb*ť alebo pi*a. Odkiaľ pochádzajú slovenské vulgarizmy a čo kedysi znamenali?

Nebudeme si klamať, vulgarizmy sú živou súčasťou nášho jazyka a ani tí najrezervovanejší ľudia sa im niekedy nevyhnú. Aj tie najtvrdšie slová ako pi*a, ku*va či je*ať však skrývajú ohromné množstvo tajomstiev a v histórii nie vždy museli predstavovať hanlivé výrazy. Nadávky z nich spravili až ľudia.

Poďme ale na vec, pretože veľmi dobre vieme, že ťa v prvom rade zaujímajú vulgarizmy. Na pomoc sme si okrem skúsenej odborníčky povolali aj Stručný etymologický slovník slovenčiny, vďaka ktorému dokážeme objasniť pôvod takmer akéhokoľvek slova.

Tak na začiatok, slovo piča bolo prvýkrát nájdené zo 17. storočia, no veľmi pravdepodobne sa používalo aj skôr. V prvom rade označuje ženský pohlavný orgán. Pôvod je však len málo jasný, možné sú dve vysvetlenia. Môže ísť o odvodeninu od zvukomalebnej časti pí, ktorá pripomína močenie.

Ďalšia teória zasa vychádza zo slova pyča, ktoré súvisí so slovom pysk, ktorým sa označuje zvieracia papuľa a spája sa aj s pyskami ohanbia.

Slovíčko kokot sa nájsť až v 12. storočí a s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza z praslovančiny, kde malo význam slova kohút. Zvukomalebná slabika ko- znázorňuje hlas hydiny, čo celý pôvod slova jednoznačne vysvetľuje.

Čosi ako ženský ekvivalent predchádzajúceho slovíčka je kurva, vo význame ľahká žena. Kurva sa používa od 15. storočia a takisto pochádza z praslovančiny. Všetko pramení pri výraze kura, čiže sliepka. Tento základ pochádza z praslovančiny, ale kedy sa z neho odvodilo slovo kurva, ktoré nadobudlo vulgárny význam, nevieme.

Francúzština takisto podobným výrazom hovorí o sliepke, no zároveň aj o žene ľahších mravov. S najväčšou pravdepodobnosťou teda slovo kurva pochádza z týchto kombinácií.

Slovíčko jebať významom mať pohlavný styk môže mať takisto praslovanské až indoeurópske korene. Primiešavajú sa tu však aj staroindické jazyky, yábhati znamená obcovať. V indoeurópskych jazykoch máme tiež časti slov oibh a iebh, teda pohlavne sa stýkať.

Slovo jebať pritom patrí medzi najuniverzálnejšie slová v slovenskom jazyku. Prijebať, pojebať, rozjebať, prejebať, zajebať, odjebať a mnohé ďalšie výrazy majú kompletne odlišné významy. Vysvetlenie je však jednoduché – slovo jebať sa v prvom rade spája s pohlavným stykom, čo je tabuizovaná téma. Preto je vnímané ako expresívne a používa sa aj v iných negatívnych významoch.

A presne tak to funguje aj pri slovíčku mrdať, ktoré malo pôvodne význam trhať, potrhávať. Šukať je však o niečo odlišnejšie a napríklad poľské szukać znamená hľadať, no vyskytujú sa tiež významy ako upratovať.

Pri slovíčku srať je to trošku odlišnejšie. Tiež pochádza z praslovančiny a je odvodené z indoeuróspeho sker-, čo znamenalo vypúšťať výkaly.

Sloveso srať sa v češtine a na Slovensku natoľko udomácnilo, že z neho dokonca pocházda aj omnoho populárnejšie slovíčko, sranda, ktoré bolo kedysi vulgárnou odvodeninou. Slovo sranda preniklo z češtiny aj do hovorenej slovenčiny.

A na záver, hovno sme tiež zdedili z praslovančiny a z indoeurópskeho jazyka, kde tamojší ekvivalent znamená trus, výkaly a celkovo niečo odporné. Blízko má aj k slovám háveď a hovädo (hovädzí dobytok, nie urážka), ktoré sa tiež niekedy používajú v pejoratívnom význame.