Ženy by mali svoju sexualitu vlastniť a nehanbiť sa za ňu, hovorí Slovenka, ktorá sa vyzlieka pre oslavu feminizmu (Rozhovor)

Čiže všetky tieto predstavenia sú o oslave ženstva a burlesque dievčatám dodáva presne to zdravé sebavedomie. Nejde tam o to, kto ako vyzerá, ale ide tam o tú show a ženskú silu, kde môžeš ukázať len toľko, koľko ti je príjemné. 

S akými reakciami sa v okolí stretávaš, keď im povieš, že robíš burlesque tanečnicu? 

Ak sa ma niekto cudzí spýta, čo robím, väčšinou odpoviem, že som striptérka. Je to celkom vtipné, pretože sa vtedy veľa ľudí zrazu začne cítiť nepríjemne. Hlavne veľa mužov vtedy ku mne zmení to správanie, aj keď sa so mnou rozprávajú hodinu. Používam to teda ako filter na ľudí. Dosť ma poburuje fakt, že prečo by to mal niekto cudzí brať ako urážku, keby bola aj pravda, že robím klasickú striptérku. 

Takže sa veľakrát stáva to, že ľudia to čo robíš, vnímajú negatívne? 

Ja sa verejne hlásim k tomu, že som feministka a podporujem LGBT komunitu a rada sa na sociálnych sieťach k týmto témam vyjadrujem. Samozrejme, na svojich profiloch mám aj fotky z vystúpení, na ktorých som takmer obnažená. To je vtedy úplne prvá vec, čoho sa ľudia chytia. Vraj ja idem niečo poúčať o morálke, keď mám na internete takúto fotku. 

Ľudia nemajú problém pozerať sa v reklamách na anonymné tváre polonahých modeliek, ktoré sú v kampani vykreslené ako sexuálne objekty. No akonáhle chce žena svoju sexualitu vlastniť, tak je to už automaticky niečo zlé. 

Svoje názory nemením a je mi jedno s kým sa o nich rozprávam, aj keď to robím v rámci slušnosti. Je preto smiešne, keď jediný argument voči tým mojim, je útočenie na moju osobu a moje záujmy.

Sex je v našej spoločnosti veľmi stigmatizovaný, no je to každého osobná vec a burlesque tanečnica nie je to isté, ako nymfomanka. Zvyknem zo srandy hovoriť, že keby som naozaj mala toľko sexu, koľko si ľudia myslia, že mám, možno by som nebola taká frustrovaná feministka (smiech).

A keď takto sa hádaš s niekým na internete, stalo sa ti už, že niekto povedal, že áno, máš pravdu?

Zrovna pred pár dňami nastala situácia, že mi napísal chlap, čo ma nazval: „Buchta , čo sa len otŕča.“ Pustili sme sa vtedy do debaty a v jednom bode som mi povedal, že už mal rozpísaný dlhý komentár o feminizme a objektivizácii žien, no potom si povedal, že to nespraví, lebo každý má právo na názor. Slušne sme si poďakovali a nikto nikomu nenadával. 

Videla som na Instagrame, že si zdieľala fotku, kde ťa jeden bulvárny denník odfotil pri tanci a dal k tomu veľmi urážlivý popis. Na Slovensku asi ešte stále máme potrebu podkopávať jeden druhého len za cenu pozornosti. Ako si sa s touto situáciou vysporiadala? 

Hej, to som bola na módnej prehliadke jedného módneho salónu, ktorý požičiava šaty naším celebritám. Majiteľka ma pozvala na vystúpenie, ktoré sa nieslo v retro štýle a preto tam chcela burlesque tanečnicu. 

Hovorila mi, že budem v novinách, tak som sa tešila, že to budem môcť ukázať aj mame a lepšie jej predstaviť, čo vlastne robím. No a v novinách som bola, ale nie z toho pozitívneho hľadiska. Odfotili zospodu môj zadok, ktorý je vlastne to najlepšie, čo na mne je. 

Použili fotku, kde som tancovala a teda samozrejme aj so zadkom triasla, tak nevyzeral ako perfektné jabĺčko. Mala som aj iné, krajšie fotky, no samozrejme vybrali tú najhoršiu. Bol to vrchol lacného žurnalizmu. 

Napísali to dokonca tak, že som bola jedna z modeliek, opila som sa a obnažila sa tam. Veľa komentárov pod článkom boli samé nadávky a keď som si pozerala nejaké profily, tak to boli dospelé ženy s dcérami. Bolo mi ľúto, že sa takto správajú, aj keď majú ísť svojím dcéram príkladom. 

Moje telo tam úplne pourážali a keby sa toto stalo pár rokov dozadu, tak by ma to naozaj zložilo a neviem ako by som sa z toho spamätala. Teraz som sa však na tom zasmiala a chcela som, aby to ľudia videli. Dokonca z toho vtedy vzniklo aj hnutie, kde si baby fotili svoje zadky v nohavičkách s hashtagom #realbuttchallenge. 

Vyjadrili sa ti k tomu nejako?

Nie a to im písalo veľa ľudí, ja som ich aj veľakrát označila a nikdy sa mi k tomu nikto nevyjadril.

Keďže znieš, že poznáš svoju hodnotu a nebojíš sa vyjadriť svoj názor, ako veľmi toleruješ narážky iných ľudí, ak majú napríklad nejakú nemiestnu poznámku? Berieš to niekedy aj ako žart, či sa snažíš vysvetliť, čo ti na takej poznámke vadí?

Záleží to určite na tom, v akom vzťahu som s tým človekom. Ak niekoho poznám a viem, že je to naozaj len vtip a nemyslí to vážne, vôbec mi to nevadí. Nevadia mi ani interné sexistické žartíky, keďže viem, že tí konkrétni ľudia to tak nemyslia.

Keď je to však úplne cudzí človek a neviem ako to myslí, tak nie vždy viem ako mám reagovať. Záleží to samozrejme od situácie, ale ja väčšinou zareagujem, pretože nie som typ človeka, ktorý to nechá len tak.  

Spomenieš si aj na nejaký konkrétny príklad?

Raz k nám prišiel do roboty jeden chlap inštalovať softvér a v kancelárii bolo plno kolegov, ktorí boli na rovnakej pozícii, akú som mala ja. On však prišiel ku mne a vypýtal si odo mňa kávu. Povedala som, že mu kávu nespravím. Za prvé kávu ani nepijem a za druhé tam boli štyria ďalší chlapi a on prišiel za mnou. To ma vtedy neskutočne zarazilo. 

Nie som však prúderná a ani militantná feministka. Teda, som militantná, ale týka sa to oboch strán, lebo samozrejme chcem, aby aj mužom bolo dobre. Aj oni trpia toxickou maskulinitou, keď sa od nich očakáva, že majú vedieť zarábať, postarať sa o rodinu a v domácnosti opraviť všelijaké veci. 

Ja také niečo od partnera neočakávam, no tiež je fajn, ak to bude vedieť a nemám nič proti tomu. Rovnako však nechcem, aby odo mňa partner očakával, že mu porodím dve deti a prežijem život v kuchyni. To sa nestane. 

Keď sa už rozprávame o militantnom feminizme, tak v dnešnej dobe je kvôli týmto prívlastkom so slovom "feminizmus" narábané veľmi opatrne, aby to neznelo, že sa spája s nejakou vyhradenosťou voči mužskému pohlaviu. Aký máš ty názor na ženy, ktoré sa takto radikálne prezentujú?

Ja ich za feministky ani nepovažujem, pretože to, čo robia, je kontraproduktívne. Sú aj baby, ktoré tvrdia, že sú feministky, no majú problém s dievčatami, ktoré sú striptérky, pretože vraj degradujú ženské pohlavie. 

No ako sa hovorí, všetci si budeme rovní, ak bude mať každý právo voľby. A presne to právo voľby by mal každý rešpektovať. Presne preto si všade píšem, že som feministická striptérka.

Ako vidieť, nie som chlpatá, mám rada mužov a nie som lesbička – nieže by na tom bolo niečo zlé, no to je to zaužívané klišé. Burlesque tancom sa snažím dokázať, že feministky sa môžu rady líčiť, nosiť podpätky, vyzliekať sa a je to v poriadku, lebo sa to vzájomne nijak nevylučuje. 

Spomínaš si na najlepší moment, ktorý ti burlesque tanec priniesol?

Môj najlepší zážitok bol po tom feministickom čísle, lebo som šla na pódium s takou malou dušičkou, že či to vôbec na Slovensku pochopia a aké budú reakcie. A strašne veľa báb za mnou po tom vystúpení prišlo a ďakovalo mi, že ich to strašne dojalo.

Jedna sa dokonca rozplakala, lebo to asi bolo niečo, čo sa jej konkrétne stalo a oslovilo ju to. No prišli aj muži, ktorí povedali, že to pochopili. Najkrajšie momenty sú, keď ľudia po vystúpení prídu za tebou a povedia, že sa im to páčilo. Vtedy viem, že to má zmysel. 

Tvoje zdravé sebavedomie môže slúžiť ako inšpirácia pre mnohé ženy a dievčatá.

Nejde mi o to, aby som inšpirovala baby, aby z nich boli striptérky, burlesky, alebo si fotili holé zadky na Instagram. Chcem však, aby sa cítili dobre vo vlastnom tele. Chcem byť jednoducho silná žena, vzorový model, aby som ukázala, že môžeš mať podobné názory  ako ja a robiť to, čo ťa robí šťastnou a mať tú odvahu nežiť svoj život podľa spoločenských konvencií. Všetko je len o tom, aby sa ľudia necítili sami, nech si už v akejkoľvek komunite.