Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Šili pre Armaniho, Calvina Kleina, Róberta Fica aj Michaela Schumachera. Po privatizácii a odchode sicílskych podnikateľov do Srbska fabrika aj svidnícka odevná tradícia skončila.
Bol december 2014. Po celodennej šichte, stojí stovka žien pred odevnou fabrikou s transparentmi a megafónmi v rukách. V ten deň nejdú klasicky na druhú „domácu šichtu“ za svojimi malými deťmi. Stoja v mraze a kričia, že už toho majú dosť.
Zima, krik a chaos
Už viac nebudú osem hodín sedieť za strojom vo vetrovkách a šiť v zime pri trinástich stupňoch. Nechcú pracovať za tristo eur mesačne, pretože v nich ešte zostal kúsok ľudskej dôstojnosti.
Nebudú s prekríženými nohami tŕpnuť, kedy im taliansky šéf dovolí ísť na záchod. Nechcú zas a znova čakať na jeho hysterický záchvat, krik a ponižovanie. Nepomohlo, že sa do veci vložili odbory, médiá, polícia ani ďalšie štátne orgány. Inšpektorov práce majitelia z fabriky jednoducho vyhodia.
Po šiestich desaťročiach urobili majitelia – talianskibratia Bucalovci – tragickú čiernu bodku za tradíciou odevnej výroby vo Svidníku. V roku 2019, po piatich rokoch trvania kauzy, naťahovania sa so zamestnancami, odbormi, médiami a inšpektorátom práce, majitelia hromadne prepúšťajú väčšinu zamestnancov a presúvajú výrobu do Srbska.
Šitie odevov vo Svidníku po šesťdesiatich rokoch končí. Kauza skončila fiaskom štátu a ponížením zamestnancov aj odborov. Poďme sa na bizarný príbeh jednej fabriky pozrieť trochu bližšie.
Pohľad na obrovský areál svidníckej fabriky. Výrobu presunuli Taliani od Srbska
Pohľad na obrovský areál svidníckej fabriky. Výrobu presunuli Taliani od Srbska. Zdroj: Mario Hudák
Z Číny do Svidníka
„Boli to Taliani, Sicílčania, ktorí mali prepojenia na vtedajšiu Berlusconiho vládu. Dostali veľkú štátnu zákazku pre taliansku armádu. Nesmeli ju však robiť v tretích krajinách, iba v Taliansku. Nakoniec to vymysleli tak, že obišli Taliansko cez Čínu a Svidník,“ vysvetľuje bývalý spolumajiteľ a manažér spoločnosti, sedemdesiatnik Ladislav Koudelka. Pri svidníckej fabrike bol od začiatku, viac ako 50 rokov.
„Materiál sa teda vyviezol z Talianska do Číny a tam sa čiastočne spracoval. Potom to všetko poslali k nám do Svidníka a tu sa to dokončilo. Celé to ale nakoniec krachlo, pretože v Taliansku sa to prevalilo. Bucalovcov za to niekto udal a zákazka sa nekonala,“ hovorí spolumajiteľ.
„Málokto to vie, ale dodnes sú v skladoch svidníckej fabriky talianske uniformy. Na tomto sa majitelia veľmi popálili a stálo ich to veľa peňazí. Od toho momentu to išlo s výrobou dole vodou,“ dodáva Ladislav Koudelka.
Obleky pre celebrity
Ešte v roku 2008 sa spoločnosti darilo dobre. Fabrika zamestnávala 900 ľudí, špecializovala sa na luxusné odevy a klientelu prominentov. Šili sa tu pánske saká, obleky a vesty pre značky Armani, Calvin Klein, Valentin, Profilo, Dalton Forsythe a Facis.
Obleky a košele dodávala nielen slovenským politikom, napríklad bývalému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi či vtedajšiemu premiérovi Róbertovi Ficovi, ale aj medzinárodným športovým celebritám.
Medzi inými aj slávnemu futbalovému trénerovi Josému Mourinhovi, pretekárovi F1 Michaelovi Schumacherovi či kompletnému futbalovému tímu AC Miláno. Tie najdrahšie sa predávali za 2 000 €.
Protest svidníckych šičiek v decembri 2014
Protest šičiek v decembri 2014 Zdroj: Mario Hudák
Protest svidníckych šičiek v decembri 2014. Zdroj: Mario Hudák
Protest šičiek v decembri 2014 Zdroj: Mario Hudák
Novodobí otrokári
„Chceme žiť, nie živoriť! Novodobí otrokári! Chceme to, čo nám patrí. Dajte nám mzdu a primerané pracovné podmienky! Chceme pracovať za lepšiu mzdu!“ hlásajú na štrajku o šesť rokov neskôr transparenty v rukách zúfalých žien.
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako vyriešili Taliani sťažnosti, že je pracovníčkam zima
Čo spravili z kedysi fungujúcej fabriky pracujúcej s Armani aj Calvin Klein
Prečo odborári hovoria, že v prípade závodu zlyhal štát
Ako sa vyvíjala svidnícka fabrika
Čo sa stalo, keď Taliani vyhodili z fabriky inšpekciu práce
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Taliani najprv hrozia prepúšťaním a zavretím fabriky. Zamestnancom odkazujú, aby sa viac hýbali, ak im je zima, a aby si priniesli si deky. Po niekoľkých kontrolách z inšpektorátu práce a hygieny nakoniec pochopia, že nepodnikajú niekde v Afrike a s odborármi nakoniec začnú komunikovať.
Dlhy na mzdách postupne splatia a podmienky na pracovisku sa zlepšia. Ani to nepomôže. Začiatkom roka 2019 sa zbalia a odchádzajú za novou lacnou pracovnou silou do Srbska.
Z fabriky bude sklad
„Momentálne prebieha v našej skupine Gruppo Industriale HIB, do ktorej patrí aj naša spoločnosť I.C.A., s.r.o. reštrukturalizácia zameraná práve na výrobný závod I.C.A., s.r.o. a závod Gifrab Ltd. v Bulharsku," uviedol vo svojom písomnom stanovisku taliansky konateľ a väčšinový majiteľ eseročky I.C.A., Piero Bucalo.
Svidnícka fabrika by sa podľa vyjadrenie majiteľa mala v budúcnosti stať súčasťou logistického skladu pre východnú Európu. „V januári 2020 začne transformácia fabriky a v marci plánujeme zamestnať na zaškolenie pre nový produkt 50 ľudí," dodal Bucalo.
Aktuálne by mala vo Svidníku naďalej fungovať iba časť pracovníkov administratívy, všetci robotníci už boli, alebo budú prepustení. Mzdy a ostatné záväzky budú podľa Piera Bucala zamestnancom vyplatené.
Boj o odstupné
„Do kauzy sme vstúpili pred piatimi rokmi kvôli úplne neakceptovateľným podmienkam žien vo výrobe. V zime pracovali pri 13 stupňoch Celzia, v rukaviciach a vetrovkách,“ spomína Jozef Balica z Odborového zväzu KOVO. Svidnícku kauzu pozná od začiatku veľmi dobre.
„Druhý vážny problém boli nízke platy.Väčšina žien pracovala za minimálne mzdy. Robili sme protesty a manifestácie. Dávali sme podnety na inšpekciu práce aj na obchodnú inšpekciu. Taliansky zamestnávateľ dostal niekoľkotisícovú pokutu, ktorú aj zaplatil. To všetko si dal samozrejme do nákladov, takže utrpeli znova iba zamestnanci,“ hovorí odborár.
Svidnícky odevný závod. Najprv sprivatizovať, potom vytunelovať a odísť do Srbska
Najprv sprivatizovať, potom vytunelovať a odísť do Srbska Zdroj: Mario Hudák
Výpovede zamestnancov by mali byť ukončené do 31. júla. „Momentálne ešte stále riešime problémy s odstupným, ktoré taliansky majitelia odmietajú zamestnancom vyplatiť,“ komentuje odborár dnešný stav.
„Ak majiteľ odstupné nevyplatí, budeme ho žalovať. Sme rozhodnutí podať aj podnet na inšpekciu práce a kriminálnu políciu pre podozrenie spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy,“ dodáva Balica.
Inšpekciu vyhodili
„Štát je tu predovšetkým na to, aby cez svoje inštitúcie a orgány situáciu riešil. A právo v takomto prípade nekompromisne vymohol. Podľa nás, pri porušovaní práv zamestnancov zlyhal vo Svidníku štát a jeho orgány,“ konštatuje odborár.
„Nikde inde na Slovensku sa ešte nestalo, aby si zahraničný zamestnávateľ pri výkone kontroly dovolil vyhodiť z podniku inšpekciu práce. Hovorkyňa inšpektorátu nás iba sucho informovala, že to dali do zápisu,“ hovorí Jozef Balica.
„Keď som sa Talianov pýtal, či by si také niečo mohli dovoliť voči talianskym zamestnancom v Taliansku – teda nevyplácať zamestnancom mzdu, narábať s nimi ako s nejakými nevoľníkmi a ešte z fabriky vyhodiť štátnu kontrolu – povedali mi, že nie. Pretože tam sa to nedá, ale tu sa to dá. Toto je úplný výsmech,“ dodáva odborár.
Celý tento smutný a absurdný príbeh sa udial kvôli trom veciam. Zlodejskej mečiarovskej privatizácii zo „zlatých“ deväťdesiatych rokov, arogancii talianskych pseudo-podnikateľov a neschopnosti slovenského štátu zabezpečiť a vymôcť základné pracovné právo pre slovenských zamestnancov u zahraničného investora.
Areál bývalých odevných závodov dnes zíva prázdnotou
Areál bývalých odevných závodov dnes zíva prázdnotou Zdroj: Mario Hudák
Areál bývalých odevných závodov dnes zíva prázdnotou Zdroj: Mario Hudák
FAKTY - HISTÓRIA SVIDNÍCKEJ FABRIKY
Kapitán Nálepka, Mečiar, Lexa a tí druhí
Pred šesťdesiatimi rokmi, v roku 1959, sa začína písať história šitia odevov a textilnej výroby vo Svidníku. Vznikajú tu Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN).
V najlepších časoch zamestnávajú takmer tisícku zamestnancov. Svoje výrobky predávajú na domácom trhu, vyvážajú do viacerých krajín bývalého východného bloku. Pracuje sa tu na dve zmeny
Výroba sa udrží ešte dva roky po nežnej revolúcii v roku 1989. Kvôli nedostatku objednávok a slabému dopytu ale nakoniec dramaticky spomaľuje. Železná opona spolu s berlínskym múrom mizne, východný blok sa rozpadá a socialistické trhy sa menia na chaotické ranno-kapitalistické
Na Slovensku sa začínajú divoké transformačné deväťdesiate roky. Vládne tvrdá populistická ruka Vladimíra Mečiara. K slovu sa hlásia nové politické elity, draví podnikatelia, politickí privatizéri, rodiaci sa lobisti a budúci oligarchovia.
Je to plodná doba. Šťastie praje informovaným a zorientovaným, delí sa politická aj ekonomická moc. Štátne majetky a podniky za miliardy, postavené predvojnovou generáciou, sa ocitajú v rukách pár vyvolených jednotlivcov
Privatizácia
V marci 1991 výroba v OZKN spomaľuje, fabrika prepúšťa 180 pracovníkov. V júli 1992 sa závod mení na nový, ešte stále štátny podnik SVIKON Svidník (SVIdnícka KONfekcia)
Výrobný proces sa mení tiež, produkty sú už orientované na západné trhy. Fabrika pracuje iba na jednu zmenu. Nový štátny podnik vydrží necelé dva roky.
Koncom roku 1993 schváli druhá vláda Vladimíra Mečiara privatizáciu SVIKON-u. V konkurencii štyroch záujemcov, nakoniec fabriku získa SVIK spoločnosť s ručením obmedzeným.
Paradoxne zaňho ponúkne najnižšiu cenu
Začína neskutočný, na prvý pohľad chaotický, no v skutočnosti precízne pripravený kolotoč striedania majiteľov, kúpy a predaja obchodných podielov, zmien konateľov, vstupov a výstupov slovenských a zahraničných spoločností.
Po 25 rokoch svidnícku fabriku nakoniec úplne usmrtí
Po mečiarovskej privatizácii sa novými majiteľmi stávajú politik a veľkoprivatizér Vladimír Lexa, budúci oligarcha a sponzor politických strán Juraj Široký, prešovský právnik Štefan Kravčák a odborník na odevnú výrobu zo Svidníka, Ladislav Koudelka.
Taliansky kolotoč
V septembri 1993 do SVIK-u vstupuje taliansky kapitál. 80 percentným majiteľom sa stáva slovenská eseročka FITES so sídlom v talianskom Toríne.
O dva roky namiesto FITES-u, vstupuje do spoločnosti iná, už talianska spoločnosť – GRUPPO FINANZIARO TESSILE S.p.A. (GFT) Sídlo má na rovnakej adrese v Toríne ako FITES
V roku 1997 sa talianska investičná spoločnosť GFT stáva stopercentným vlastníkom svidníckej fabriky aj eseročky SVIK. Základné imanie navyšuje zo 16-tisíc eur na viac ako 3,5 miliónov eur
SVIK v tom čase prosperuje.Zamestnáva 700 ľudí, šije pánske saká, obleky a vesty pre značky Armani, Calvin Klein, Valentin, Profilo, Dalton Forsythe a Facis. Denne sa tu ušije 600 oblekov
V roku 2002 finančná skupina GFT z podniku odchádza. Do eseročky SVIK vstupuje znova iný, nový taliansky majiteľ - spoločnosť Mediconf S.p.A zo Sicílie. Hra sa pritvrdzuje. Novým konateľom svidníckej fabriky sa stáva Piero Bucalo priamo zo sicílskeho Palerma
Spoločnosť Mediconf, ktorá sa špecializuje najmä na produkciu odevov pre verejnú správu, založila v roku 1982 talianska rodina Bucalo. Jej výroba je sústredená v troch bulharských závodoch, v ktorých pracuje 250 ľudí. Teraz pribudne aj výroba vo Svidníku
V roku 2006 sa naoko zmení taliansky majiteľ znova. Spoločnosť Mediconf z eseročky SVIK vystupuje a vstupuje do nej spoločnosť Facis S.p.A, so sídlom, pre zmenu v mekke európskej módy – Miláne.
Koniec odevov vo Svidníku
V roku 2010 sa celá spoločnosť SVIK s.r.o. mení na spoločnosť I.C.A. s.r.o. Všetky aktivity preberajú dvaja taliansky konatelia
Dôležitý Sicílčan Piero Bucalo s exkluzívnymi kontaktmi na vtedajšieho talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho a nevýznamný, iba papierovo potrebný Stefano Vanzan s trvalým pobytom v Čechách
99% eseročky I.C.A vlastní ich talianska spoločnosť Facis, jedno percento má stále bývalý spolumajiteľ SVIK-u, Ladislavov Koudelka zo Svidníka
Situácia vo výrobe sa mení, obchody začínajú stagnovať, výroba sa utlmuje a podmienky zamestnancov sa zhoršujú
V roku 2014 navyšujú Taliani základné imanie z 560-tisíc eur na 2,2-milióna eur. Podmienky a problémy vo výrobe sa však neustále zhoršujú
Zamestnanci otvorene protestujú proti neúnosným pracovným a finančným problémom. Stovkám žien prestáva majiteľ vyplácať mzdy, vo výrobe sa niekoľko mesiacov nekúri
V roku 2019, po piatich rokoch trvania kauzy, naťahovania sa so zamestnancami, odbormi, médiami a inšpektorátom práce, majitelia hromadne prepúšťajú väčšinu zamestnancov a presúvajú výrobu do Srbska. Šitie odevov vo Svidníku po šesťdesiatich rokoch končí
Nepomohli protesty, odbory ani štát
Nepomohli protesty, odbory ani štát Zdroj: Mario Hudák
Mafián Reichel: Když jsem vešel do místnosti, gangsteři mu řezali hlavu
28. července 2019 v 14:48
