Sprevádza stovky turistov po Bratislave zadarmo, napriek tomu sa tým živí. Ako je to možné? (Rozhovor)

Keď mám čas tak idem, ale je to skôr výnimkou. Raz sa mi stalo, že ma jeden Argentínčan zavolal na rande, na ktoré som nechcene išla. Respektíve som to nepochopila, lebo som si myslela, že ma volá von aj so svojimi kamošmi. Keď som prišla na dohodnuté miesto, bol tam iba on (smiech). Ten večer bol trochu zvláštny (smiech).

Keby som sa prvýkrát chcela zúčastniť free tour a neviem, ako to funguje, koľko by som ti mala nechať tip?

To je individuálne. Ja cestujem veľa, a keď idem na free tour v zahraničí, väčšinou si zistím, za koľko sa v danej krajine viem dobre najesť a toľko peňazí nechám aj guidovi. Keď si poviem, že dobrý obed stojí 10 eur, tak nechám toľko, keď som zase v krajine, ktorá je drahšia na život, nechám viac. 

Sú niektorí turisti aj viac štedrí? Koľko bol tvoj najväčší tip?

Presne si nepamätám koľko mohol byť najväčší tip, asi je to o pár eur viac ako priemer.

Stalo sa mi, že mi jeden mexický očný lekár po prehliadke nechal odkaz, v ktorom bolo napísané, že by chcel mať ženu, ktorá má moje oči.

Skupinu tvoria viac backpackeri z hostelov alebo aj bežné rodinky na dovolenke?

Ľudia sa nazbierajú väčšinou z hostelov. Backpackeri vedia, že free tours existujú po celom svete a keď sú tu napríklad pár dní, alebo len prechádzajú cez Bratislavu, využijú to. Zriedka sa stane, že mám aj rodinky s deťmi, či starších ľudí, ktorých mám ale veľmi rada.

Tí sa o nás dozvedia vďaka dobrému ratingu na internete. Baví ma rôznorodosť skupín najmä kvôli tomu, že sa nazbierajú ľudia z veľa krajín. Veľa turistov je z anglicky hovoriacich krajín, čiže veľa Britov, Američanov, no aj Nemcov, Indov či Španielov. Španieli však chodia na španielske tours, tie máme tiež.

Písali mi ľudia z Kapského mesta, ktorí si ma našli na Facebooku po tom, čo ma videli v juhoafrickej televízii, že im mám odporučiť nejaké pekné miesta na Slovensku.

Stalo sa ti niekedy niečo bizarné?

Stalo sa mi naprílad, že mi jeden mexický očný lekár po prehliadke nechal odkaz, v ktorom bolo napísané, že by chcel mať ženu, ktorá má moje oči. A že keď pôjdem do Mexika, mám sa mu ozvať, to bolo trochu desivé. 

Alebo ešte mám jednu zaujímavú príhodu. Raz nám prišiel do agentúry mail, že juhoafrická televízia točí v Bratislave reláciu, dve blondíny na cestách, a potrebujú guidku, tak som do toho šla. Nakoniec im ani nešlo o prehliadku, ale mala som hrať ich kamošku a ukázať im Bratislavu, zaujímavé miesta, tradičné jedlo atď. Tak som im ukázala aj bežné turistické miesta, no aj alternatívne ako Subclub, streetart na Kamennom námestí a vzala ich aj na menej tradičnú tlačenku a huspeninu (smiech). 

Chutilo im?

Nič horšie v živote vraj nejedli (smiech).

Tú šou si potom aj videla?

Nie, ale písali mi ľudia z Kapského mesta, ktorí si ma našli na Facebooku po tom, čo ma videli v tejto televízii, že im mám odporučiť nejaké pekné miesta na Slovensku (smiech).

Agentúra potrebuje z niečoho fungovať, takže gaždý guide dáva nejaké peniaze na chod agentúry, ale väčšina ostáva nám.

Počula som aj o „párty prehliadkach”, také neorganizujete?

Ale áno, aj to robieva naša agentúra, volá sa to Pub Crawl. Konkrétne ja ale také prehliadky nerobím.

Máš viac trás, ktoré turistom ukazuješ, alebo ideš stále iba jednu?

Vrámci free tours máme tri prehliadky. Original tour, castle and old town tour a komunistickú tour. Konkrétne tá tretia zaujíma veľa ľudí. Castle and old town ide viac prierezom vývoja Bratislavy.

Na Original tour chodí najviac ľudí, snažíme sa im dať prehľad toho, ako žijeme na Slovensku, aká je naša história, lebo veľakrát keď sem prídu, ani len netušia, že sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska, akým jazykom rozprávame, ani že nie sme Slovinsko. 

Ktorá pamiatka alebo miesto sa turistom páči najviac?

Modrý kostolík je už takmer na konci prehliadky, ľudia sú už trochu unavení, a keď prejdeme z Kamenného námestia k Modrému kostolíku dostanú druhý dych a sú z neho unesení. Most SNP, alebo ako ja hovorím, “náš UFO most” sa im tiež veľmi páči.

Ľudia, ktorí nie sú z postkomunistických krajín, majú radi túto architektúru. Tiež sa im páči, keď rozprávam o našich zvykoch, tradíciách alebo sviatkoch. Keď im poviem, že na Vianoce majú niektorí ľudia kapra vo vani, smejú sa. Alebo aj naša šibačka ich baví (smiech).

 
Ako to teda prebiahe po prehliadke? Vtedy ti dávajú ľudia peniaze?

Keď sa skončí prehliadka, mám zoznam miest, ktorý im ešte odporučím, kam by sa mohli ísť pozrieť. Oni mi vtedy poďakujú, ak chcú, tak sa opýtajú ešte niečo navyše, podajú mi peniaze a odídu. Je to veľmi prirodzené, aj keď zo začiatku mi to bolo trochu nepríjemné, nevedela som v tom ešte úplne „chodiť”. Ľudia, ktorí chodia na free tours po celom svete, vedia ako to funguje a tí, ktorí sú prvýkrát, tak odkukajú.

Mám rada pocit, že dávam ľuďom službu, ktorú chcú a nikto ich nenúti prísť ani platiť, tým pádom pracujem s ľuďmi, ktorí sú stále v pohode.

Všetky peniaze ostávajú guidom?

Agentúra potrebuje z niečoho fungovať, takže každý guide dáva nejaké peniaze na chod agentúry, ale väčšina ostáva nám. 

Ako je to so sprievodcami, ktorí nerobia free tours, ale platené prehliadky. Nemajú s vami problém?

Rešpektujeme sa navzájom. Myslím si, že naša klientela je trochu iná ako tá ich. Naše skupiny tvoria prevažne mladí ľudia, backpackeri, tours sú dynamickejšie a je to pre nás aj náročnejšie. Nie je to len o tom, že chodíme a rozprávame, ale reálne sa so skupinpu musíme prepojiť, aby mali čo najlepší zážitok, na základe čoho nás aj ohodnotia. 

Čo máš na tejto práci najradšej?

Najradšej mám to, že keď sem turisti prídu, väčšinou nemajú žiadne očakávania, ako keď idú do Viedne, Prahy či Budapešti. Väčšinou sú z Bratislavy milo prekvapení. Dokonca, mi hovoria, že sú tu príjemní ľudia.

Veľa Slovákov sa paradoxne sťažuje, že sme „grumpy", no turisti mi väčšinou hovoria, že majú príjemné zážitky s ľuďmi na ulici. Mám rada pocit, že dávam ľuďom službu, ktorú chcú a nikto ich nenúti prísť ani platiť, tým pádom pracujem s ľuďmi, ktorí sú stále v pohode.