Maďarský sériový vrah: Niekoľko rokov znásilňoval a vraždil ženy, za jeho prvú obeť odsúdili niekoho iného

Kovácsa táto scéna nadchla a zistil, že by sám chcel vedieť, aké to je, správať sa takto hrubo k ženám. 

Prvá vražda a zlyhanie vyšetrovateľov

Po kine sa Kovács vybral k miestne továrni na topánky, kde sa akurát skončila zmena. Do oka mu padla osamelá žena, ktorá kráčala pešo domov do vedľajšej dediny. Potme ju prenasledoval na bicykli a keď sa k nej priblížil, ťažkým železným predmetom ju udrel do hlavy. Žena nemala šancu.

Krvácajúcu ju odtiahol do kukuričného poľa pri ceste, znásilnil a zaškrtil ju presne tak, ako to v ten deň poobede videl v kine. Kovács jej telo odhodil do priekopy a šiel domov. Neskôr sa dokázalo, že žena sa utopila, čo znamenalo, že počas znásilnenia bola stále nažive, rovnako aj v priekope, hoci medzičasom stratila vedomie.

Telo našli na druhý deň robotníci. Polícia začala s vyšetrovaním. Ako prvé si vzali na mušku vzťahy, ktoré zavraždená mala. Jeden z jej kolegov, János Kirják, bol priateľský muž, ktorý však od ich vzťahu chcel viac ako mu žena chcela dať. Maďarský portál Délmagyar vykreslil milostný príbeh s tragickým koncom. Zosnulá slečna už vraj mala snúbenca, Kirják sa však rozhodol, že buď bude jeho alebo si nevezme nikoho.

Polícia ho preto opakovane vypočúvala, boli presvedčení o tom, že ju chcel odprevadiť domov a po tom, čo žena odmietla, sa rozzúril a v hneve ju zavraždil. On to popieral, no jeho výpovede neboli jednotné. Raz sa priznal, inokedy svoje priznanie stiahol. Alibi mu poskytla matka, no neverili jej. 

Vyšetrovatelia ho v podstate dotlačili k priznaniu, ktoré podpísal po tom, čo sa už úplne zrútil. Okresný súd v Solnoku ho odsúdil na smrť, po odvolaní svoje rozhodnutie zmenil a odsúdili ho na doživotie za mrežami. Podľa Délmagyar existoval aj očitý svedok, ktorý opakovane tvrdil, že Kirják nevraždil. Napriek tomu ho odsúdili, a jeho prípad ležal nedotknutý viac ako desať rokov.

Tento spôsob vyšetrovania nápadne pripomína chybný postup kriminalistov v známom prípade sériových znásilnení v Amerike, ktorý sme mohli vidieť aj v seriáli Unbelievable.

Doporučeno

Znásilnili ji, ale od policie dostala pokutu za lež. Pachatel znásilnil dalších 27 žen a až pak uvěřili, že nelhala 4. října 2019 v 15:06

Ďalšie vraždy až v 60-tych rokoch

Skutočný vrah Kovács niekoľko rokov žil pokojný životom. Oženil sa, postavil si dom a naďalej tvrdo pracoval.

V novembri 1963 našli za železničnou stanicou v obci Homok nehybné telo ženy. Bola v bezvedomí na koľajniciach so závažnými zraneniami lebky a mozgu. Prežila len vďaka zásahu záchranárov. Vinník žene strhol šaty. Policajti zadržali podozrivého, no pre nedostatok dôkazov ho prepustili, písali v miestnych novinách. Ale žiadna stopa v tom čase neviedla ku Kovácsovi.

V marci 1964 sa Kovács opäť pokúsil zabiť ženu. Podarilo sa jej ale utiecť, pretože namiesto do hlavy ju trafil kladivom len do krku. O pár mesiacov neskôr, v máji, našli telo dvadsaťročnej ženy v obci Nagyrév. Identifikovali ju ako ženu, ktorá sa stratila dva mesiace predtým. Telo bolo podľa posudkov aspoň mesiac vo vode a za príčinu smrti označili utopenie.

O rok neskôr našli v rieke Tisa nahé telo, štrnásťročného dievčaťa. Mala síce na viacerých miestach rany, no ani v tomto prípade sa nenašli dôkazy o násilí a preto prípad uzavreli ako samovraždu. Jej rodičia netušili, že sa v skutočnosti stala obeťou vraždy.

Polícia sa však nakoniec dovtípila, že by mohlo ísť o sériového vraha. Rozbehli rozsiahle vyšetrovanie, v rámci neho si vytipovali 40 podozrivých vrátane Kovácsa, ktorého však vylúčili zo zoznamu, lebo viedol slušný život, mal rodinu a chválili ho aj v práci. Vyšetrovanie bolo neúspešné. Samozrejme, s prvou vraždou tieto prípady nespájali, vyšetrovatelia predpokladali, že súd rozhodol správne a vinník sedí vo väzení.

Doporučeno

Znásilnění Violy v Bratislavě je špička ledovce sexuálního násilí. Ženy sexuální útoky často nehlásí 26. listopadu 2019 v 11:28

Napokon ho usvedčil kúsok skla

V lete 1967 našli ďalšiu mŕtvolu blízko rieky Kriš v okolí obce Öcsöd. Pri identifikácii zistili, že približne tridsaťročná žena pracovala v blízkej továrni na topánky – v tej istej, v ktorej pracovala aj Kovácsova prvá obeť. Tiež ju zabil neskoro večer, keď skončila zmena. Po znásilnení a zavraždení telo znetvoril, odrezal jej oba prsníky, čo sa mu napokon stalo osudným.

Portál HVG vysvetľuje, že tento prípad donútil kriminalistov vrátiť sa k teórii o sériovom vrahovi. Pod nechtami poslednej obete našli kúsok skla, vďaka ktorému sa im podarilo dokázať, že to bol Kovács. Napriek tomu, že mu manželka poskytla alibi, tentokrát polícia išla tvrdo za svojim a našla svedka, ktorý potvrdil, že videli Kovácsa s obeťou. Svedkom bol Kovácsov švagor, ktorý potvrdil, že sa šli v trojici zabaviť. On potom šiel sám domov a nechal ženu s Kovácsom.

Kovács spočiatku všetko popieral. V priebehu vyšetrovania sa však priznal k ďalším vraždám, vo februári 1968 napokon aj k tej prvej, za ktorú neprávom odsúdili Kirjáka. Toho po 11 rokoch vo väzení v Szegede konečne prepustili.

Vtedy 34-ročného Kovácsa odsúdili napokon v auguste 1968, píšu miestne noviny, po desaťročnom vyšetrovaní. Odsúdili ho na trest smrti obesením za štyri vraždy a dva pokusy o vraždu. Podľa vyjadrenia plukovníka Lajosa Kovácsa pre maďarský portál NOL mal sériový vrah na svedomí pravdepodobne viac ako len štyri obete. Našli sa však len 4 telá.

Kovács sa proti rozsudku, samozrejme, odvolal. Obhajoba sa to pokúsila uhrať na nepríčetnosť, no neúspešne. Kovácsa napokon popravili 1. decembra 1968.

O prípade vznikol aj film

Árpád Sopsits v roku 2016 predstavil svoj film A martfűi rém (Škrtič z Martfű v češtine, Strangled v angličtine), ktorý je založený práve na prípade sériového vraha Kovácsa. Realitu síce trochu skresľuje, no základný príbeh (s pozmenenými menami postáv) zachytáva pomerne vierohodne.

Zatknutie a uväznenie nevinného muža dodnes mnohí odborníci považujú za jedno z najväčších zlyhaní vo vyšetrovaní v Maďarsku. Napriek tomu, že niektorí kriminalisti poukazovali na podobné črty jednotlivých zločinov, polícii sa roky nedarilo vraždy prepojiť a nájsť skutočného vraha. Bolo to uprostred turbulentného obdobia. V Maďarsku sa v roku 1956 odohralo ľudové povstanie, ktoré tvrdo a násilne potlačili.

Niektoré zdroje vrátane filmu naznačujú, že aj preto si vyšetrovatelia nerobili svoju prácu poriadne. „V tejto krajine predsa žiadni sérioví vrahovia nie sú,“ odznieva vo filme, ktorý zároveň skvele ilustruje komunistický režim a spôsob, akým boli vyšetrovatelia pod tlakom. Potrebovali nájsť vinníka, a to rýchlo, píše The Hollywood Reporter. 

Pri filme spolupracovali aj s prokurátorom prípadu Bálintom Barnom. V rozhovore pre Szóljon upozorňoval na niektoré scény, ktoré sa v skutočnosti nikdy neodohrali. Napriek tomu však vyjadril presvedčenie, že je to kvalitne spracovaný príbeh, ktorým toho času žila celá obec, vrátane jeho rodiny. Jeho manželka a deti tiež dodali, že vtedy v podstate nespával, celé noci a dni strávil vyšetrovaním.

A čo sa stalo s Kirjákom? Podľa Szóljon sa po prepustení presťahoval späť domov a až do dôchodku pracoval pre rovnakú továreň na topánky ako predtým. Zomrel v 80-tych rokoch, sám, bez rodiny a bez odškodného.