Kam zmizli skate značky ako DC, Adio, Osiris či Blind?

Prelomovým sa pre značku stal rok 1995, kedy zamestnala dizajnéra Sung Choi. Ten vytvoril dizajn tenisiek The Lynx pre skatera Josha Kalisa, z ktorých sa stal najpopulárnejší model DC a obraty firmy sa zrazu vyšplhali na úroveň 7 miliónov dolárov. 

Popularita DC rástla raketovým tempom a medzi jej ambasádorov patril napr. aj Mike Shinoda z kapely Linkin Park. V roku 1999 predstavil brand spoluprácu so značkou Supreme, ktorú vtedy poznal len málokto, a o pár rokov neskôr dal v rámci série Artist Projects príležitosť aj umelcom ako Kaws alebo Shepard Fairey (OBEY), pre ktorých išlo rovnako ako u Supreme o prvý vlastný model tenisiek. 

Zo siedmich miliónov sa značka DC pomerne rýchlo dostala na obraty vo výške 60-70 miliónov a keď prekročila v roku 2003 úroveň 100 miliónov, zo strany zakladateľov prišla nečakaná správa o predaji firmy. Novým majiteľom sa tak stala značka Quiksilver, ktorá za DC zaplatila 87 miliónov dolárov, no nikto nechápal, prečo sa Ken Block a Damon Way rozhodli predať svoj podiel. 

To, že značka mala obraty na úrovni sto miliónov neznamenalo, že jej majitelia boli bohatí. V skutočnosti totiž mali na svojich pleciach množstvo záväzkov a výdavkov spojených s chodom firmy. Ak by predaje nečakane klesli, DC nemalo dostatočné finančné zabezpečenie a majitelia by tak mohli zo dňa na deň zbankrotovať. Práve preto sa zverili Quiksilveru, vďaka ktorému sa im podarilo dostať príjmy až na úroveň jednej miliardy dolárov a zároveň zabezpečiť budúcnosť značky. 

Na rozdiel od podobných ikon skateboardingu je značka DC aj v roku 2020 stále aktívna, Ken Block ostal jej súčasťou aj po predaji svojho podielu a po návrate Damona Waya v roku 2016 sa do predaja začali opäť dostávať mnohé legendárne modely tenisiek z prelomu milénia. 

Adio - 1998

Niektoré značky sa stali populárne kvôli tomu, že na svojej reputácii pracovali dlhé roky, ale okolo roku 2000 sme mohli byť svedkami toho, čo všetko dokáže marketing. Pre skatera Chrisa Millera sa stal základom úspechu hviezdny tím, ktorý pozostával z mien ako Tony Hawk, Steve Berra, Jamie Thomas alebo Bam Margera a spolu s desiatkami verzií „chlebov“ už v podstate ani nič iné nepotreboval.

Okrem spojenia s najväčšími hviezdami vtedajšej doby sa značka preslávila aj vďaka tomu, že jej tenisky boli takmer nezničiteľné a v správny čas naskočila na vlnu snowboardingu. Do svojho tímu prijala olympijského snowboardistu Shauna Whita a pár rokov po založení sa zrazu nosilo Adio po celom svete. 

Svetu sa však podarilo pomerne rýchlo odhaliť túto marketingovú bublinu a o Adio sa začalo hovoriť ako o falošnej skate značke, ktorú ovládajú ľudia v oblekoch (Chris Miller ju totiž predal firme K2 Sports). Keď sa tieto podozrenia potvrdili, všetko už išlo dole vodou. Biznismenov v oblekoch z K2 Sports totiž nezaujímala popularita alebo reputácia a chceli vidieť zisky.

Výroba kvalitných tenisiek bola časovo aj finančne náročná, hviezdy z ich tímu si pýtali veľké výplaty a po tom, čo so značkou rozviazali kontrakty viacerí predajcovia kvôli meškajúcim zásielkam tovaru narazilo Adio na dno. V roku 2010 začala značka prepúšťať skaterov zo svojho tímu, rušila svoje kancelárie, zvyšný tovar rozpredávala v outletoch a okolo roku 2015 už bola oficiálne mŕtva. 

Blind - 1989

Okrem zlého manažmentu stroskotali mnohé značky aj kvôli tomu, že ukočírovať bandu profesionálnych skaterov je takmer nemožné. Väčšina z nich mala počas rozmachu skateboardingu viac než jedného sponzora (aj keď podľa zmlúv to mali zakázané), ak sa im niečo nepáčilo, okamžite prešli ku konkurencii a v prvom rade chcel mať každý z nich vlastnú značku. 

Výnimkou nebola ani legenda menom Mark Gonzales, ktorá je dodnes jedným z najväčších mien skateboardingu. Mark jazdil už od 80-tych rokov, mal viacerých sponzorov a keď prišiel čas na založenie jeho vlastnej značky, urobil to vo veľkom štýle. Hlavným komunikačným nástrojom boli v tej dobe najmä časopisy ako Thrasher alebo TransWorld a na celostranovej reklame tak poslal v roku 1991 Mark správu Georgeovi Powellovi, majiteľovi Powell Peralta, jednej z najväčších skate značiek všetkých čias. 

So založením Blind mu pomohol ďalší skate gigant, Steve Rocco z World Industries, no ako ukázal čas, obe značky postihol podobný osud. U Blind sa počas uplynulých 30-tich rokov vystriedali desiatky skaterov, značka je stále aktívna a zameriava sa najmä na skate dosky a príslušenstvo. Jej web pritom vyzerá ako keby na ňom za posledných 10 rokov nikto nič neupravil a produktová línia sa točí stále okolo retro grafík. 

Okolo roku 1997 sa považovali značky Blind a World Industries za dvoch najväčších výrobcov skate hardvéru a po tom, čo prešli obe značky reštrukturalizáciou, dosiahli svoje maximum. S príchodom kreslených postavičiek Flameboy, Wet Willy a Reaper sa totiž predaje strojnásobili a značky sa dostali do pozornosti veľkých korporátov. 

V októbri 1998 predal Steve Rocco spolu s ďalšími piatimi konateľmi značku World Industries  za zhruba 20 miliónov dolárov firme SPC, tá ju následne predala v roku 2002 firme Globe International Limited (taktiež známej vďaka skate obuvi) a od roku 2007 patrí World Industries firme i.e. Distribution. Počas tejto cesty sa pochopiteľne mnohé veci zmenili, World Industries sa na určitú dobu zameralo na cieľovú skupinu detí vo veku 4 až 11 rokov a aktuálne je na tom (bohužiaľ) rovnako ako Blind. Zabudnutá web stránka, dokola tie isté motívy na skate doskách a k tomu väčšina produktov vo výpredaji. 

Osiris - 1996

DC nebolo jedinou značkou, ktorá v polovici 90-tych rokov videla dieru na trhu v rámci skate obuvi a partia nadšencov, presnejšie Tony Chen, Tony Magnusson, Brian Reid, Doug Weston a Laura Kim tak v roku 1996 vstúpila do sveta módy pod názvom Osiris. Ich misia bola jednoduchá: navrhnúť technologicky vyspelé skate tenisky, ktoré budú mať na sebe desiatky plastových panelov, vzduchových bublín a výbežkov, pridať k nim meno známeho skatera a zarobiť. 

Spomínaný recept na úspech síce znel veľmi pekne, ale počas prvých štyroch rokov existencie sa značka len trápila a keď sa v roku 1999 dostala do predaja prvá verzia legendárneho modelu Osiris D3, zisky boli mizerné a takmer ho stiahli z predaja. Po dvoch rokoch tak do predaja vypustili novú, väčšiu a prezdobenejšiu verziu D3 s prívlastkom 2001 a ako tomu vo svete módy býva, z ničoho nič sa okolo nich išiel svet zblázniť. 

Svoj podiel na tom mala okrem samotného skatera Dava Mayhewa, pre ktorého boli tenisky určené, aj kapela Limp Bizkit. D3 reprezentovali spojenie skateboardingu a hip hopu, ktoré spolu s nu-metalom patrilo na prelome milénia medzi tie najsilnejšie kultúrne vplyvy a okrem koncertov a ulíc sa tak dostali tieto tenisky aj na cover debutového albumu Avril Lavigne, čo bolo niečo nepredstaviteľné, kedže Avril mala v tom čase viac slávy ako dnes Billie Eilish. 

Z D3 sa stal taký fenomén, že aj na Slovensku mal takmer každý z nás vo svojom okolí viacero kamošov s týmito teniskami, a tie dodnes držia prvenstvo v rebríčku najpredávanejších skate tenisiek všetkých čias. Ich popularita pritom trvala pomerne krátko a okolo roku 2004 sa už nachádzali vo výpredajoch. 

Samotnú značku postihol rovnaký osud, keďže na úspech modelu D3 sa jej nikdy nepodarilo nadviazať a okolo roku 2010 odišli takmer všetci skateri z jej tímu. V roku 2020 je však značka prekvapivo stále aktívna, no do veľkej miery za to môže vďačiť najmä A$AP Rockymu, ktorý si v rámci svojej spolupráce so značkou Under Armour „požičal“ dizajn D3. Podobné „chelby“ patrili dlhé roky medzi synonymum nevkusu, no s pribúdajúcim časom naberajú na hodnote a o ich znovuzrodenie sa okrem Rockyho snažia aj viaceré luxusné značky.