Ústavný právnik o problémoch s krúžkami PS/Spolu: Neverím, že Ústavný súd sťažnosti vyhovie

V tejto súvislosti sme oslovili ústavného právnika Jána Drgonca, podľa ktorého z aktuálnych informácií nevyplýva, že by koalícia PS/Spolu s ústavnou sťažnosťou mohla uspieť. „Z toho, čo dnes vieme, nemyslím si, že ide o zásadný problém. Čo sťažovateľ môže žiadať, je dané zákonom o Ústavnom súde. Z toho by reálne asi malo zmysel žiadať o opakovanie volieb, ale to je spojené s tak prísnymi podmienkami, že neverím, že by boli v tomto prípade splnené,“ hovorí Drgonec na základe svojich skúseností.

Dodáva, že podobné prípady sú od roku 1994 často. Naposledy napadol prezidentské voľby Štefan Harabin. „Neviem o prípade, že by sa v Európe voľby opakovali,“ povedal ústavný právnik.

Zo zákona neexistuje na Slovensku iné opatrenie, ako opakované voľby, PS/Spolu nemôže žiadať napríklad prepočítanie hlasov.  „To, čo môžeme očakávať od Ústavného súdu je prípadné odmietnutie takého textu po nejakom čase. Zákon neumožňuje žiadať o prepočítavanie hlasov.“ povedal pre Refresher Ján Drgonec.

Problémy preferenčných krúžkov nemusia nič znamenať

Na otázky nám odpovedal aj právnik Vincent Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Tvrdí, že si podrobne pozrel aj skupinu na Facebooku, kde ľudia oznamujú nezrovnalosti. „Ja som si to včera večer so záujmom prechádzal a nenarazil som ani na jeden prípad, že by niekto povedal, že má podozrenie, že by jeho hlas pre stranu nebol započítaný.  Všetci tam písali o nezrovnalostiach, ktoré sa týkali preferenčných krúžkov,“ hovorí Bujňák.

Podľa odborníka je problémom aj to že PS/Spolu chce na ústavnom súde napadnúť preferenčné hlasy, ktoré udávajú len poradie kandidátov. „Toto samo o sebe nemôže predstavovať dôvod pre zneplatnenie volieb, pretože krúžky nie sú hlasy pre strany, dotknú sa len toho, kto sa dostal do parlamentu. Z tejto roviny nevnímam problém, aby boli voľby zneplatnené,“ povedal Vincent Bujňák pre Refresher. Uvedomuje si však, že to nebol problém len jednej strany, nezrovnalosti podľa neho nahlasovali aj ľudia, ktorí volili iné strany. 

Problémom môžu byť hlasy zo zahraničia

Dosluhujúci predseda PS Michal Truban v nedeľu nevylúčil ani sťažnosť na Ústavný súd v súvislosti s medializovanými informáciami o tom, že niektorým voličom zo zahraničia neboli doručené hlasovacie lístky správnym spôsobom. „Keď to bude dávať zmysel, tak áno, ale určite nebudeme robiť divadlo,“ povedal Truban.

Vincent Bujňák tvrdí, že ak by sa zistilo, že si svoju povinnosť nesplnilo ministerstvo vnútra ako štátny orgán, v tomto prípade by mohla byť sťažnosť na Ústavnom súde úspešná, muselo by však byť zrejmé, že je týchto prípadov dosť veľa: „Je tam aj druhá rovina, to sú hlasy zahraničných občanov a oni tvrdia, že neboli dodržané lehoty. Jediný spôsob, ktorý by som ja videl, ako to vyriešiť je, že sa podá infožiadosť na ministerstvo vnútra a tento rezort potom musí uviesť, v akých lehotách posielali hlasovacie lístky občanom v zahraničí,“ ozrejmuje právnik. 

V tomto prípade by sa podľa Bujňáka malo nazerať na dodržiavanie lehôt. „Pokiaľ by nebola dodržaná zákonná lehota, toto by mohol byť problém. Obzvlášť, ak by sa zistilo, že norma nebola dodržaná masovo. Myslím, že lehota je 35 dní,“ dodal. Ak by sa našlo veľa prípadov, podľa Bujňáka by za zlyhanie mohlo ministerstvo vnútra ako štátny orgán. 

V prípade vady týkajúcej sa krúžkov sa nedá zneplatniť výsledok volieb

Bujňák z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského zdieľa právny názor s ústavným právnikom Jánom Drgoncom. Podľa neho by sa museli masovo prihlásiť aj strany, ktoré v parlamente sú. „V prípade vady týkajúcej sa krúžkov sa nedá zneplatniť výsledok volieb, pretože ešte neboli zverejnené dôkazy, že by to ubralo nejakej strane hlasy. Toto by sa mohlo skúmať len vtedy, ak by sa zhromaždili dôkazy týkajúce sa strán, ktoré získali mandát v parlamente. Ústavný súd môže dostať aj 500 podnetov o krúžkoch, keď to nezmení výsledky volieb,“ dovysvetľuje Vincent Bujňák. 

V súvislosti s problémami s hlasovacími lístkami sa hovorilo aj o tých, ktoré posielali samosprávy občanom Slovenska v prípade, že nemôžu byť v čase konania volieb v mieste trvalého bydliska. Aj s tými mali adresáti problémy. „Posledná rovina sa týka občanov, ktorí majú trvalý pobyt povedzme v Zlatých Moravciach alebo v Nitre a pre nich zabezpečovala hlasovacie lístky konkrétna samospráva. Tu si myslím, že vinníkom nie je štát, potom je tu otázka, či je dobre naskladaná právna ústava, či by nemal všetko zabezpečovať štát,“ polemizuje Bujňák.

Aj v tomto prípade platí, že jedinou možnosťou by boli nové voľby: „Jediné, čo by sa mohlo stať je, že by sa zneplatnili voľby a tým pádom by sa konali nové voľby. Je to taká vada, ktorá sa nedá pripočítať ku konkrétnej strane. Aj keď, jasné, vieme z výsledkov, koho približne volili,“ dodáva právnik. 

Riešením je lepšia prevencia 

Vincent Bujňák do budúcnosti radí, ako sa z tejto pre mnohých nepríjemnej situácie poučiť a odvoláva pri tom priamo na zákon: „Špeciálne som si pozeral zákon o podmienkach výkonu volebného práva, kde je napísané, že aj ten, kto nie je členom volebnej komisie, môže byť pozorovateľ a môže sa zúčastniť priebehu volieb a sedieť vo volebnej miestnosti, alebo mu stačí prísť pred uzatvorením miestnosti do volebného okrsku, kde má podozrenie na podvod. Môže tam sedieť a pozerať, či to sčítavajú dobre,“ radí odborník.

Podľa jeho názoru môže ísť skutočne len o lenivosť ľudí v komisiách. „Nemusí to byť systemový problém, možno tu máme problém, že v niektorých komisiách boli leniví a povedali si, že to nikto nebude kontrolovať,“ zamyslel sa Bujňák na záver.

Posledné známe prípady

Intenzívne medializovaný bola napríklad ústavná sťažnosť Štefana Harabina, ktorý po prezidentských voľbách spochybnil to, že boli zákonné okolnosti toho, ako sa Robert Mistrík vzdal v prospech Zuzany Čaputovej.

Zaujímavosťou je, že v tom čase elektronická podateľňa pridelila prípad neexistujúcemu sudcovi v Košiciach a neúspešný kandidát v prezidentských aj parlamentných voľbách tak naplno pocítil nefunkčnosť Ústavného súdu. „Vychutnám si všetko, pokiaľ ide o právo. Môžem vás uistiť, že pani Čaputová nebude nikdy prezidentkou a už sa trasie,“ hovoril vtedy Harabin podľa Denníka N. Z rovnakých dôvodov podal sťažnosť aj po druhom kole prezidentských volieb a žiadal ich opakovanie. 

Po župných voľbách Ústavný súd zamietol sťažnosť Richarda Rašiho, ktorý mal problém s tým, že v jednej z obcí došlo k chybe pri sčítavaní hlasov. V tom čase prehral Raši o 875 hlasov, s jeho sťažnosťou sa však spájalo viacero nezrovnalostí. Raši postavil sťažnosť na tom, že v obci Zemplínska Široká ho ukrátili o 88 hlasov, paradoxne, zápisnicu o sčítaní, kde mal 0 hlasov, podpísal aj člen okrskovej komisie za Smer.

Netradičné bolo napríklad to, že Ústavný súd nerozhodol v štandardnej lehote 90 dní, ale až po viac ako roku. Čakal totiž na výsledky vyšetrovania polície.