Erik Kaliňák: Myslím, že aj v mojom ročníku sú nejaké práce, ktoré by mohli byť považované za plagiát (Rozhovor)

Zväčša je to priamo Robert Fico a niekedy dá zadanie a je to náš tím, menovať nebudem.

Chcem sa spýtať na jeden konkrétny príspevok na Facebooku. Ide o status z 21. júla a pán Fico sa v ňom vyjadroval k miliardám od EÚ. Status má nadpis: Pre Matovičovu neschopnosť prišlo Slovensko o miliardy eur. Podieľali ste sa na ňom?

To neviem takto spätne, prečo vás to zaujíma?

Robert Fico tam píše vetu, že „Slovensko si bude musieť požičať stovky miliárd eur.“ Ja si neviem predstaviť, kto by nám kedy požičal stovky miliárd eur a na čo by sme ich minuli. Buď je to klamstvo a snaha niečo nafúknuť alebo chyba. 

To si pozriem, teraz ste ma zaskočili. Nie som si vedomý, že by sme niekedy hovorili o pôžičkách stoviek miliárd. 

Môžem vám ten status ukázať.

21. júl? Hneď som tam, dajte mi sekundičku. (pozn. red. Erik Kaliňák prehľadáva Facebook strany Smer, aby status našiel)

Jasné.

Je to v kontexte toho, čo sa riešilo na tom samite. Tam bol ten balík 750 miliárd a išlo o rozdelenie toho balíku, že čo z toho pôjde na granty, teda financie, ktoré nebudeme musieť  vrátiť a koľko z tých stoviek miliárd sa bude rozdávať formou pôžičiek.

Tomu rozumiem, ale tých 750 miliárd je pre celú Európsku úniu, nie pre Slovensko.

Hej, hej. Vidím to, to je nezmyselný preklep alebo ako to nazvať.

Takže to opravíte?

Určite áno. (pozn. red. Status po rozhovore opravili, neuviedli však opravu, ako to robia novinári v prípade chyby, iba prepísali miliardy na milióny. Erik Kaliňák nám dodatočne zavolal a ospravedlnil sa a dezinformáciu o stovkách miliárd eur, ktoré si pre údajnú Matovičovu neschopnosť bude musieť Slovensko požičať. Chybu označil za preklep.)

 
Keďže sa s vami bavím ako s človekom, ktorý má na starosti komunikáciu, chcem sa spýtať, či nie je na mieste vysvetliť rôzne kauzy, hoc aj staršie. Napríklad to, že Robert Fico ďakoval Monike Jankovskej, prípadne, či by pán Počiatek nemal vysvetliť Kočnerovu šperkovnicu. Chápem argument, že vaša strana má 14- alebo 16-tisíc členov, ale stále skončíme pri užšom vedení alebo pri vplyných členoch.

Pani Jankovská nebola užším členom, ani členom vedenia. Robert Fico sa jej poďakoval za prácu, ktorú odviedla. Bola odvolaná za personálne zlyhania. To, že to boli zlyhania, predtým si nikto oči v Smere nezatvára, ale ak urobila nejakú dobrú robotu, tak si zaslúžila poďakovanie a tam, kde zlyhala, si zaslúžila trest v zmysle odvolania, ktorý prišiel. 

Nebolo by teda očistou pre Smer dodatočné vysvetlenie tých vecí? Ak je zlý príklad pani Janovská, skúsme pána Počiatka. Prečo nie je vhodné, aby Smer dnes vysvetlil podozrenia, ak sú nepravdivé? 

Neviem presne, čo myslíte s pánom Počiatkom, akú šperkovnicu. 

Existuje video z Kočnerovej kamery, ktorú nainštaloval do šperkovnice v kancelárii bývalého generálneho prokurátora Trnku. Bavia sa o viacerých kauzach aj o tom, ako by ju mal pán Trnka verejnosti vysvetliť. 

To naozaj kauza nie je. Pán Počiatek prišiel a poprosil pána Trnku, aby spravil nadprácu a vysvetlil, o čo v tej kauze ide. Spravili sa tam dôležité rozhodnutia, ktoré bolo potrebné komunikovať verejnosti a aby sa z toho médiá nepokúsili spraviť kauzu obrovských rozmerov. Počiatek tam prišiel poprosiť Trnku, aby to čo najlepšie vysvetlil.

Pán Počiatek tam ešte hovoril o oholení pána Fica, teda asi vedel viac, ako mal.

To je výborný príklad. Médiami je prezentované, že to je zákulisná informácia a takto to fungovalo, pritom pán Počiatek reagoval na vydaný článok denníka SME, ktorý písal, že takéto niečo sa malo stať. Jediné, čo riešil, bola táto mediálna informácia a bol z nej šokovaný. 

Skôr sa zabával. 

Informácie vychádzali z článku, teda boli verejné.

Ďalší príklad je aj pán policajný prezident. 

Komunikácia prichádza, ale médiá prídu s kauzou, my podáme vysvetlenia a médiá si ďalej pokračujú v kauze, ako keby vysvetlenie nedošlo. Pozrite sa na kauzu Vietnamca, tam sme mali asi 3 tlačové konferencie, Robert Kaliňák išiel na detektor lži...

Rozumiem, o kauze Vietnamec sa baviť nechcem, to za novinárov, myslím si, dobre vyargumentoval pán Mikušovič vo vašom rozhovore v Denníku N. Skôr som sa pýtal na to, či ste sa nezamýšľali, že si spravíte zoznam toxických ľudí pre Smer a v sérii tlačoviek ich vysvetlíte. To by bol asi signál pre voličov.

Ja vám to neberiem. V istom Smere vy chcete vidieť až takú fakt že novú zmenu, pričom ja to vnímam ako nejaký plynulý vývoj a pre mňa je dôležité to, že všetky tie zlyhania boli komunikované tam, kde to boli nepravdy. Niekedy sa komunikácia nepáčila a von sa nedostala.

Ja robím všetko pre to, aby to, čo komunikujeme, bolo online dohľadateľné na YouTube, Facebooku alebo na našom webe. Tam, kde boli personálne zlyhania, tam bola vyvodená politická zodpovednosť. Ale nemyslím si, že by bolo správne, keby si Smer robil body na tom, že sa bude dištancovať od niekoho, za koho v minulosti preberal plnú zodpovednosť. Robert Fico počas svojej vlády odvolal 11 ministrov a to je najviac, čo tu kedy bolo.

„Aj keď o niekom poviete, že je najlepší minister vnútra, neznamená to, že je bezchybný a dokonalý. To nikto v strane Smer nebol,“ hovorí Erik Kaliňák v reakcii na svoj citát o tom, že bol Robert Kaliňák najlepším ministrom vnútra. 

Samozrejme, na to je jednoduchý argument, ako dlho bol premiérom. Ja netvrdím, že tie zmeny chcem vidieť, len hľadám odpoveď, prečo to tak nie je. Keď sme už pri médiách, váš predseda bol a stále je kritický k médiám, dokonca im viackrát vulgárne nadával, stačí si spomenúť na špinavé protislovenské prostitítky a hajzlových pavúkov. Vy sa zameriavate aj na komunikáciu, ako vnímate prácu novinárov?

Vždy je potrebné sa pozerať na to, kto je ich vlastník, aké záujmy presadzuje. Pri pánovi Haščákovi sme mohli počuť, aké sú jeho jasné úmysly s médiami, ktoré má. Najkritickejší k aktuálnej vláde je jednoznačne Denník N. Je na uvážení, koľko z toho, s čím oni vyrukujú je a nie je pravdivé, pretože už aj pri pánovi Matovičovi dosť zavádzali v niektorých ohľadoch.

Ale áno, beriem, len tam je otázka, ktorá mňa osobne veľmi trápi. Či budú a či by boli takí, keby máme vládu s Progresívnym Slovenskom, do ktorého investovali nemalé finančné prostriedky ľudia okolo Esetu, ktorí sú veľmi spriaznení s Denníkom N. Ak by boli takíto kritickí aj k PS, tak vám dávam za uznanie, že Denník N je naozaj protivládny – a nie v negatívnom význame, ale naozaj v pozitívnom zmysle, že kritizujú vládu za zlyhania bez ohľadu na to, kto v nej je. 

Keď ste spomenuli pána Haščáka, on sám povedal, že novinári sú veľmi citliví na to, keď im niekto hovorí, čo by mali písať. Čiže vy vlastne tvrdíte, že v Denníku N sa stretlo strašne veľa priaznivcov Progresívneho Slovenska, ktorým vadí, že vo vláde je Igor Matovič a nie Robert Fico a zároveň nie Progresívne Slovensko. To je dosť veľa náhod. 

To netvrdím, iba by ma ako občana úprimne zaujímalo, či by boli takí kritickí aj k vláde, kde by dôležitú úlohu hralo PS. K tomu Haščákovi, ak môžem. Aj mediálnu prácu vnímam skrz citát, ktorý sa objavil v Gorile, ak vám ho môžem prečítať, neviem, či ho uverejníte, ale pre mňa je alfou a omegou toho, čo sa dialo posledné roky, tak čítam: 

„Čo sa týka Smeru, najefektívnejší spôsob, ako zničiť Smer, je ukradnúť mu hlasy a dať tie hlasy terajšej koalícii. Keď sa to nepodarí, tak ja chcem zničiť Smer. Myslel som, že sa to vyvinie dobre, v stredu som s Ficom, ale tá čaša už je preliata a myslím, že to skončí konfliktom ten náš vzťah.

Ono to skončí tak, že my budeme v konflikte a ono to môže skončiť tak, že keď bude pri moci, tak nás bude trestne naháňať a to už sa mi vôbec nebude páčiť. Takže ja chcem aj vyhecovať ľudí vo firme, aby sme robili tie kroky proti Smeru a budeme ich robiť. Ja som povedal Špirkovi (spoločník v Pente), že ja dám do toho 10 miliónov z vlastných a vytvoríme združenie, kde nazbierame 20-30 miliónov a všetky použijeme na zničenie Roberta Fica...“

To sú presné slová od jedného z najbohatších oligarchov. 

Ale to nie sú aktuálne slová a nie sú to ani slová, ktoré by sa akýmkoľvek spôsobom naplnili. Pán Haščák v čase Gorily ani nevedel, akými médiami bude disponovať. Máme tu však citát z januára 2020, keď povedal, že je ťažké diktovať niečo novinárom.

Aktuálnejší citát máte aj v tom, že jasne povedal, akú politiku sa snaží cez médiá presadzovať. A že tí novinári sú takí, akí sú. Verím tomu, že pán Haščák nemá tú moc ich presvedčiť o tom, že sa majú vyjadrovať pozitívne k Ficovi, tomu verím, ale to je tak jediné, kde sú tie hranice. Nevidím jediný dôvod, prečo by citát, ktorý som vám prečítal, nebol aktuálny do dnešného dňa, aspoň v mentálnom nastavení. Nehovorím, že teraz investuje milióny, ako to bolo v období 2010-2012. Ale za 8 alebo 10 rokov sa svet razantne nezmenil.

Vo voľbách ste získali asi 4-tisíc krúžkov. Myslíte si, že ste ten počet krúžkov získali vďaka alebo napriek tomu, že nesiete rovnaké priezvisko ako váš strýko Robert Kaliňák? 

Neanalyzoval som to, myslím si, že v strane Smer bol Robert Kaliňák jeden z najobľúbenejších politikov, mal, myslím, druhý najväčší počet krúžkov. Takže asi skôr vďaka než napriek. Ja som spokojný so svojím výsledkom, ktorý bol adekvátny tomu, kde som chcel začať, keďže to boli moje prvé voľby. Do verejného politického života som sa rozhodol vstúpiť až okolo novembra 2019. Výsledok ma pozitívne prekvapil a ani nebolo mojím cieľom spraviť obrovské čísla. Bol to prvý krok k tomu, aby som mohol robiť to, čo robím teraz. Teda verejne vystupovať a aby ľudia vedeli, kto som, prečo som, kde robím, prečo robím to, čo robím. 

V čom ste rovnaký a v čom zasa úplne odlišný od strýka, po tej politickej stránke, samozrejme.

Jednoznačne sme rovnakí v tom, prečo sme sa politiku rozhodli robiť, a prečo je nám blízka sociálna demokracia a ľavicovejšie spektrum. Aj napriek tomu, že sme „veľkomešťania,“ tak sú nám blízki ľudia a ich sociálne istoty. Je to politika, za ktorú sa vieme podpísať a robiť ju autenticky a úprimne. A to aj napriek tomu, že by sa mohlo zdať, že nepasujeme do štandardného vnímania ľavicového demokrata. 

A najväčší rozdiel? 

Ako filozof mám inú argumentáciu ako Robert Kaliňák, ktorý je právnik. Myslím si, že v budúcnosti budete vidieť, že ja viac operujem s inými pojmami a argumentujem z inej strany, než by to zobral on. Strýko odpovedá ako právnik a skúsený politik a ja skôr ako filozof, ktorý nad otázkami viac dumá, než by bolo vhodné pre politiku dnešných dní, ktorá je rýchla. 

Viackrát ste o ňom povedali, že to bol najlepší minister vnútra, podľa čoho to hodnotíte, ak si odmyslíme to, čo ste povedali v Denníku N o utečencoch, keďže sa nechcem dostať do rovnakého sporu o ich počte.

Tam boli zvláštne momenty, lebo oni argumentovali o azylantoch, ktorí nemajú nič spoločné s tým počtom. Ale nechoďme do toho, súhlasím.

Vychádzam z dvoch aspektov. Jednoznačne sú to výsledky jeho práce, či už je to reforma ESO, či už je to, že sa mu podarilo postaviť prvú vojenskú nemocnicu, absolútne dal dokopy policajný zbor po technických záležitostiach. Rovnako aj hasičský zbor a veľmi pomohol dobrovoľným hasičom. Keď som mal príležitosť hovoriť s ľuďmi, ktorí boli kvázi pod ním, zamestnanci hasičského alebo policajného zboru, aj oni boli najspokojnejší s jeho prácou. Boli aj ľudia, ktorí si ho vedeli porovnať s predchodcami. Názory profesionálov boli až v 90 % pozitívne. 

Ja by som si asi nedovolil určovať počet, koľko ľudí je s ním spokojných. Pod pána Kaliňáka však okrem tých policajtov pôsobiacich v okresoch ešte patrili aj elitní policajti, o ktorých vieme, že tam boli nejaké zaváhania. Obzvlášť, keď si spomenieme na vedenie NAKA a niektorých vyšetrovateľov.

Chcem však riešiť len dve konkrétne veci. Bolo od najlepšieho ministra vnútra správne, keď sa vysmial novinárovi, keď ho žiadal o pomoc, lebo sa cítil v nebezpečenstve? „To je to, čo robíte. To hľadanie špiny,“ povedal Robert Kaliňák Kuciakovi.(pozn. red. Kuciak podal aj trestné oznámenie za vyhrážanie, no vyšetrovateľ ho uzavrel s tým, že Kočner vyhrážkami v telefonáte Kuciakovi nespáchal ani len priestupok.)

Otázka je, či to bolo správne, áno? 

„Myslím, že aj v mojom ročníku sú nejaké práce, ktoré by mohli byť považované za plagiát,“ hovorí Erik Kaliňák, ktorý absolvoval Univerzitu Komenského pred pár rokmi. 

Áno, či to bolo správne od, ako ho hodnotíte vy, najlepšieho ministra vnútra. 

Aj keď o niekom poviete, že je najlepší minister vnútra, neznamená to, že je bezchybný a dokonalý. To nikto v strane Smer nebol. Je veľmi nebezpečné, ak sú medzi novinármi moralisti, ktorí očakávajú dokonalosť od politikov. To je nedosiahnuteľné, vždy to bude robiť iba zlú krv. Spätne, samozrejme, ten výrok pôsobí nešťastne, na druhej strane, nemôžeme sa tváriť, že by nehovoril Robert Kaliňák pravdu. Všetky dostupné informácie, ktoré v tom čase boli, boli, že pán Kočner hľadal špinu. A chcel nájsť špinu na novinárov, pretože s nimi mal konflikty. Ale že by to niekedy mohlo prerásť do takých rozmerov, že tu došlo k vražde, tak to je odsúdeniahodné. Ale vtedy to nikomu nenapadlo. 

Môžeme sa baviť o tom, či spravil chybu ako minister vnútra, keď nezabezpečil ochranu občana Slovenskej republiky. 

Odmietam, že by tam bola chyba po procesnej stránke. Žiadosť, ktorá bola, bola procesovaná tak, ako mala byť a nijakým spôsobom nespadala do kompetencií ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Jediné, o čom sa môžeme baviť je, že či ten jeho výrok bol šťastný alebo nešťastný. Vo svetle tých udalostí viem povedať, že bol nešťastný. Či bol správny alebo nesprávny, prepáčte, to mi absolútne nedáva logiku. Nedošlo k žiadnemu pochybeniu, všetko bolo sprocesované tak, ako malo byť a viac k tomu nie je čo povedať. 

Pred niekoľkými týždňami sa v Aktualitách stala podobná vec, Roman Mikulec už teraz pracuje s inými informáciami a situáciu riešil rozdielne. 

Vo svetle udalostí, ktoré nastali, je to iné. Bola to úloha prokuratúry, ktorá to mala posúdiť. Neviem, ako zakročil Mikulec, ani či to bolo v jeho kompetenciách. Ale bolo by správne vo svetle udalostí, aby sa k tomu pristupovalo zodpovednejšie. 

Bolo správne, keď Robert Kaliňák neodvolal policajného prezidenta po tom, čo na Slovensku zavraždili novinára kvôli jeho práci?

Pre mňa bolo dôležité to, čo Robert Kaliňák a šéf polície robili v momentoch po tom, čo sme sa dozvedeli o vražde. Napriek tomu, že tam bol enormný sklz štyroch pracovných dní, kedy ten človek nikomu nechýbal, sa podarilo vypátrať možných páchateľov. A opäť, médiá a novinári vtedy stopercentne garantovali všetkým občanom, že sa nepodarí vypátrať vrahov. Ale Robert Kaliňák spravil z pozície ministra vnútra všetko, čo vedel, obvolal krajiny naokolo, zapojil do vyšetrovania Interpol a zavolal najväčšie kapacity, aby bola situácia vyšetrená. Povedzme si otvorene, vražda bola do pár dní fenomenálne zneužívaná proti strane Smer. 

Ja si nemyslím, že by pán Kuciak nikomu nechýbal. To určite nie je pravda, bežne vás zamestnávateľ nezháňa počas dovolenky a minimálne rodičia ho zháňali.

Skôr ako o Robertovi Kaliňákovi sa chcem baviť o policajnom prezidentovi. Nezlyhal, keď sme sa dozvedeli o podozreniach, že na mieste tragédie boli ľudia, ktorí tam nemali byť, napríklad konkrétne pán Krajmer. Oni dokonca najprv tvrdili, že tam nebol. Boli aj nezrovnalosti, čo sa týka súdneho znalca. Pochybností bolo viac a aj ako vravíte, išlo o mediálne exponovanú vec. Nebolo teda v záujme vlády, aby tam bola nulová pochybnosť?

Ja si myslím, že všetky podozrenia, ktoré tam boli, boli niekoľkokrát vysvetlené, ale ak máte vy osobne pocit, že vám ešte chýbajú informácie, obráťte sa na pána Kaliňáka, ja vám dám číslo. Za mňa je dôležité, aby si občania uvedomili jednu vec. A to sa týka aj toho, čo spomínate vy, ale týka sa to aj dnešných dní. Keď robíte politiku, keď sa bavíme o riadení štátu a politike ako takej, vždy máte na výber iba jednu z dvoch vecí – buď riadite štát a to vás vyčerpáva a časovo ohraničuje a neviete sa venovať ničomu inému alebo robíte politiku.

Máte mediálne vystupovanie, máte 4-5 tlačoviek, ako mal v čase vraždy pán Matovič, prídete s takou a takou stopou a obviníte alebo spochybníte toho a toho. Robert Kaliňák využil ten priestor na to, aby ako minister vnútra spravil maximum pre vyriešenie vraždy, čo sa mu, podľa mňa, podarilo na konci dňa celkom rýchlo. Druhá vec je, že mohol nerobiť nič a mohol stáť na tlačových konferenciách a všetko vysvetľovať. Tú cestu si zvolil Igor Matovič, ale volí si ju aj dnes, keď tu máme krízu. Ani tá by nemusela byť až taká, keby sa nová vláda rozhodla ísť cestou riadenia štátu...

To sme odbočili od otázky.

Ale vy sa ma pýtate, či by nebolo správnejšie robiť mediálne kroky, v zmysle odvolania. 

Asi je to skôr procesný krok, odvolať pochybného policajného prezidenta a nájsť dôveryhodnejšiu osobu pre Slovensko. 

Ale to strana Smer spravila.

Len to trvalo niekoľko mesiacov.

Len čo boli zabezpečené všetky kroky k tomu, aby sa podarilo vyšetriť vraždu. Ja si nemyslím, že by bolo správne odvolať ho v momente, ako sa stala vražda. To by sa naozaj mohlo stať, že by sme vrahov nedolapili. Na začiatku sa prvé týždne venovali tomu, aby sa všetko sprocesovalo a začalo sa s vyšetrovaním, ktoré viedlo k úspešnému záveru a potom došlo k tomu, že sa Robert Kaliňák vzdal funkcie a následne potom došlo aj k odvolaniu policajného šéfa.

Ak máte pochybnosti o jeho práci, môžete ho konfrontovať. Ja som bol spokojný, že po vražde sa zvolil taký spôsob, hoci to išlo mediálne na úkor strany Smer. Ako hovoríte, možno by bolo po mediálnej stránke príjemnejšie, keby odišli všetci a možno sme mohli odovzdať štát opozícii. 

Poďme ďalej, nedá mi neopýtať sa vás na tému vašej diplomovky. 

Moja téma boli ontologické aspekty filozofických a vedeckých teórií „ja“ v 21. storočí. To znamená, že som sa venoval tomu, aby som čo najlepšie vedecky alebo filozoficky zachytil, čo je to naše ja, keď hovoríte vo vetách „ja som to urobil, ja si myslím, ja sa tak cítim.“ Zameral som sa na slovo ja, aby som zistil, čo to má byť. Či je to bytosť, či je to telo alebo duša.

Preštudoval som primárne zahraničnú literatúru, keďže slovenská literatúra k tomuto nebola. Ak by niekto mal niekedy záujem, možno ešte všetky tie knihy nájdem v zálohe počítača. Venoval som tomu dlhé hodiny, primárne v noci, lebo som ten typ človeka, ktorý je najkreatívnejší okolo druhej ráno. Keď pozerám na túto vládu, mám pocit, že to, že mám diplomovku, ma diskvalifikuje. 

Vy ste doštudovali nedávno a študovali ste u nás. Ako vnímate kvalitu školstva. Pretrváva ten stav, že niekto môže odovzdať diplomovku, ktorá nie je v poriadku? 

Školstvo sa určite zlepšuje, myslím, že každý rok sa Univerzita Komenského objavuje v top 500 univerzít sveta. Vždy si udrží svoje miesto alebo nebodaj aj poskočí vyššie. Z tých informácií, čo mám, a čo vychádzajú na svetlo, tam bolo personálne zlyhanie.

Oponent, ktorý písal posudok pánovi Matovičovi, bol jeho kamarát, rovnako mal Igor Matovič veľmi dobrý vzťah so svojím školiteľom. Čo v tom vidím ja, je skôr ľudské zlyhanie, resp. tá zlá vlastnosť toho, že je to kamárat, tak nejak prejde, lebo to nikto nebude nikdy zisťovať. 

A čo kvalita školstva?

Za mňa záleží vždy od študentov. Ja som vyštudoval filozofiu a mal som okolo 20 spolužiakov. Boli takí, ktorých to bavilo a sami diskusiu posúvali s učiteľmi alebo profesormi na vyššiu úroveň a bolo to kreatívne, ale mali sme ľudí, ktorí tam boli viac kvôli titulu. Menej ich to bavilo, menej tomu rozumeli a viac tam boli len na to, aby to nejak spravili. Myslím, že aj v mojom ročníku sú nejaké práce, ktoré by mohli byť považované za plagiát. 

K tomu som sa chcel dopracovať. 

Je to otázka na systém. Nie všetky knihy, z ktorých viete vychádzať, sú digitalizované a rovnako viete ísť aj do zahraničnej literatúry. Ten systém nemá ako skontrolovať, že ste neurobili iba nejaký suchopádny preklad. Myslím si, že je reálne, že si niekto iba zobral zahraničnú literatúru a spravil z nej doslovný preklad. To je však celosvetový problém, nielen Slovenska.

Ešte k odchodu pána Pellegriniho. V tom čase, keď sa to dialo, dosť veľa ľudí vás porovnávalo, boli aj také hlasy, že je to len formalita, ale budete naďalej spolupracovať. Spojili ste sa pri prvej príležitosti pri odvolávaní pána Matoviča.

Smer a Hlas sa spojili, aj keď sa vedelo, že Matoviča skoro určite neodvoláte, stálo to za to, spojiť sa? 

Ja si myslím, že určite áno, pretože voliči Petra Pellegriniho ako aj voliči strany Smer očakávajú a žiadajú od našej strany, aby sme aktívne vystupovali a bojovali proti Igorovi Matovičovi tou formou, ktorou nás on zaťažoval 10 rokov. Bola by chyba, ak by sa tieto dve strany nespojili, pretože cieľ a myšlienka boli úplne jasné. Rozdiely nie sú formálne, ako tvrdíte.

Áno, obidve strany majú byť sociálnou demokraciou, ale hlavne v kultúrno-etických otázkach budete vidieť vážnejšie rozdiely, ktoré boli vnútri strany citeľné aj v minulosti. V dobrom slova zmysle vznikali hodnotové konflkty. Pre samotnú demokraciu je dobré, že teraz budeme môcť každý napriamo presadzovať svoj štýl politiky. 

Erik Kaliňák o Petrovi Pellegrinim a Andrejovi Dankovi: „Vy nechcete o nich hovoriť ako o influenceroch, ja by som v pohode do toho pojmu išiel. Aj iní ľudia okolo Petra Pellegriniho presadzujú ten influencerskejší prístup k politike.“

Ak by boli predčasné voľby, povedzme budúci rok, na aký volebný výsledok si trúfate? 

Bol by som nerád, keby boli predčasné voľby tak skoro. Myslím si, že bude dobré pre samotné politické spektrum, ak dostanú niektoré strany ešte čas sa jasne zadefinovať, vytvoriť a byť schopné ponúknuť ľuďom jasnú alternatívu.

Myslím si, že niektorí voliči potrebujú vidieť jasne. A čím dlhšie tu bude vládnuť Igor Matovič, tým jasnejšie to budú vidieť. Budú vidieť, že nie je spôsobilý na to, aby viedol krajinu, pretože ju viesť nevie. Ľudia okolo neho sú amatéri a okrem mediálnych floskúl a PR tlačoviek zlyhávajú. 

Z prieskumov vyplýva, že váš najväčší súper je však pán Pellegrini. Myslíte, že čas pomôže viac vám ako jemu?

To bude záležať čisto od toho, akú budeme robiť prácu a ako to ocenia naši voliči. Myslím si, že Smer má teraz priestor po 21 rokoch existencie začať robiť autentickú a nekompromisnú ľavicovú politiku s tradičnými hodnotami...

Vidíte dnes v politickom aj mimoparlamentnom spektre budúcich koaličných partnerov? 

Určite sú medzi nimi potenciálni koaliční partneri, strana Smer sa nikdy nebránila a nikdy nikoho nevylučovala z povolebnej spolupráce, okrem jasne fašisticky orientovaných strán, ktoré nemôžeme akceptovať. Nám bude záležať na tom, aby sa čo najviac podarilo presadiť našu politiku do programového vyhlásenia. Ak to bude možné s odídencami okolo Petra Pelleginiho, tak to spravíme s nimi, ak by sa objavila možnosť spolupracovať so Sme rodina, pretože by schvaľovali väčšinu požiadavok, všetko je otvorené. Jediné, na čo budem osobne naliehať je, aby sme takýto pokus neskúsili s Igorom Matovičom.

Takže vylučujete spoluprácu s pánom Kotlebom na akejkoľvek úrovni?

Vylučujem ju tak, ako bola vylučovaná doteraz, na tomto názore sa nezmení nič. Kým sa budú správať tak, ako sa správajú a robiť takú politiku. Čo sa týka tichej spolupráce, musíte pochopiť, že nemôžeme byť zodpovední za to, ak za náš návrh zahlasuje ĽSNS. Potom musíte zavolať Veronike Remišovej a opýtať sa jej, ako je možné, že 60 jej návrhov podporili Kotlebovci.

Na čo budem dbať je, aby tá spolupráca nebola žiadnym spôsobom aktívna, že by sme s nimi robili politické dohody. Ale viete, oni sú rovnako demokraticky zvolená strana ako my. Neviem, či očakávate, že im budeme klopať a prosiť ich, aby nehlasovali, že nám to ubližuje. 

Na odľahčenie – kto je Erik Kaliňák v súkromí? Vieme, že pán Pellegrini rád kosí krovinorezom a jazdí na rôznych dopravných prostriedkoch, Andrej Danko cestuje a bozkáva predmety. Ak by ste na Facebook pridávali fotky vašich aktivít, čo by ste tam dávali?Ja som veľký milovník jedla. Viem, že je trend zdieľať fotky svojich jedál, aj keď ja zasa nevyhľadávam až také štylizované a luxusné jedlá, takže neviem, či by moje fotky vzbudili záujem širokej verejnosti. Trochu sa venujem športu, ale to vždy krátkodobo, nedostatočne na to, aby som to prezentoval na sociálnej sieti. A medzi moje záľuby patria aj filmy, seriály a z času na čas, keď je priestor, sa venujem e-sports, teda počítačovým hrám a tak.

Nechcem síce o nich hovoriť ako o influenceroch, ale aj pán Pellegrini aj pán Danko púšťajú ľudí do svojho súkromia. Nemali by ste, resp. nechceli by ste aj vy aj touto formou pustiť ľudí do svojho súkromia a možno prilákať viac ľudí k politike? Formujete sa viac politicky. Vy nechcete o nich hovoriť ako o influenceroch, ja by som v pohode do toho pojmu išiel. Aj iní ľudia okolo Petra Pellegriniho presadzujú ten influencerskejší prístup k politike. Možno na to majú právo po 20 rokoch v politike. Mne to osobne zatiaľ príde neaktuálne. Najprv sa musíte stať politikom a musíte mať nejaké publikum, ktoré pozná váš politický názor, pozná, čo chcete presadiť a na základe toho ich aj zaujíma vaše súkromie. Ja sa v tej pozícii ešte nevidím, ja si myslím, že sa odo mňa očakáva ten tradičnejší politickejší prístup. Zatiaľ mám úspech s vyjadreniami a priznám sa, zatiaľ ma baví robiť viac politika ako influencera. Na konci dňa to bude musieť ísť ruka v ruke. Ale nechcel by som skĺznuť iba do toho.