Matúš Vallo: Bývalé vedenia mesta sa báli urobiť dôležité veci. Bratislava na to doplatila (Rozhovor)

Čo je dôvodom vysokých čísiel v Bratislave? 

Mali by sme si uvedomiť, že v Bratislave žije najviac ľudí. Nachádza sa na hranici, takže, každý, kto len prechádza krajinou alebo ide z dovolenky, sa tu zastaví napríklad na pumpe. Sú tu ministerstvá, takže v podstate stále sem chodia ľudia z iných miest niečo vybavovať. Avšak, v prvej vlne Bratislava ukázala obrovskú odhodlanosť a disciplínu a ako mesto sme boli v v Európe na popredných priečkach na 100 obyvateľov. 

Sú podľa vás dôvodom aj hromadné interiérové podujatia a diskotéky, ktoré navštevovali ľudia po uvoľnení opatrení?

Je ťažké ľuďom vstupovať do života, najmä po tom, čo sme boli od marca do mája tak skvelí. Odborníci jasne poukazujú na to, že uzavreté priestory a konzumácia alkoholu prispieva k uvoľneniu medziľudských kontaktov a celkovo sú rizikovejšie ako exteriér.

Posledné dni sa dosť hovorí o teraz už exposlancovi vášho tímu Adamovi Berkovi, ktorý sa správal vcelku nezodpovedne a bol na párty hneď v niekoľkých podnikoch, o čom napísal aj dlhý status. 

Áno, je mi ľúto, že nebol opatrný a to, čo som mu k tomu povedal, si do rámiku určite nedá. 

Magistrát teraz funguje v akom režime? Máte ľudí na home-officoch?

Fungujeme normálne, samozrejme, máme väčšiu možnosť home-officu pre našich zamestnancov, nosíme rúška, všetky pravidlá platia. Ja a môj najužší tím sme ale home-office nemali ani sekundu. 

Myslieť si, že akékoľvek mesto na ploche tisícky hektárov v Karpatoch vyrieši komáre, je utópia.

Dávnejšie sme sa bavili o funkcii nočného primátora, ktorú ste chceli zaviesť. Ako je na tom?

Covid-19 túto vec trochu pozastavil, aj z logického hľadiska, pretože počas niekoľkých mesiacov nebol v noci v meste takmer nikto, čiže v tých dňoch by bola funkcia nočného primátora trochu nevyužitá. Dnes ale máme experta na manažment nočného života, čo je akýsi predvoj nočného primátora. 

Čo je v jeho kompetencii?

Nie je to full-time job, ale spojka medzi našou splnomocnenkyňou pre bezpečnosť a nočnými podnikmi. Existuje napríklad Whatsapp-ová skupina, kde sú vedúci členovia zásahovej jednotky na Obchodnej ulici a SBS-kári v podnikoch v okolí Obchodnej a SNP.

To znamená, že keď SBS-kár niekoho agresívneho vyhodí z podniku, odfotí ho a pošle do tejto skupiny na Whatsapp, čím dá všetkým signál, že takýto človek sa nachádza tam a tam. 

Funguje to?

Áno, funguje to celkom fajn.

A čo funkcia náčelníka mestskej polície. Na vašom Instagramovom profile som zaregistrovala, že by to mohla byť aj žena.

Nenašli sme ešte náčelníka, ale áno, nerobíme rozdiely v pohlaví, takže môže to byť aj žena. 

My sme povedali, že sa budeme správať ekologicky a chrániť zdravie ľudí, takže ekologické postreky sú logickmý krokom.

Čo je dôležité aby spĺňala osoba na takejto pozícii?

Z môjho pohľadu má mať extrémnu túžbu, ktorú aj my máme a ktorú aj bývalý šéf mestskej polície Marek Gajdoš s nami zdieľal, a to, urobiť z mestskej polície jednu slušnú organizáciu. 

Takýto človek by mal chápať, že Bratislavčania a Bratislavčanky sú našimi klientmi a je jedno, či majú 15 rokov a postávajú pripití pred barom alebo je to 80-ročná babička, ktorá potrebuje pomoc. 

Má sa konať relatívne nekompromisne voči tým, ktorí porušujú pravidlá, ale vždy slušne. Projektom mestskej polície je momentálne call centrum, čiže keď zavoláte na mestskú políciu a poviete, aký je problém, prepnú vás na mestskú políciu v danom obvode. A tiež ak sa podnet vyrieši, človek dostane o tom informáciu SMS-kou alebo telefonátom. 

Je pre vás dôležitá komunikácia na sociálnych sieťach?

Samozrejme, dnes je to bežný komunikačný nástroj. Záleží nám na feedbackoch, radi si prečítame akýkoľvek kritický, slušný komentár. Každý komentár je čítaný. 

V poslednom čase vám ľudia na sociálnych sieťach píšu asi aj za komáre a postreky, nie?

Aj to, a aj odpisujeme každému, kto napíše slušne a ide mu o nejaké riešenie. 

Obyvatelia niektorých oblastí v Bratislave kvôli komárom doslova trpia, asi nie vždy sú tie správy na Instagrame slušné.

Myslieť si, že akékoľvek mesto vyrieši na ploche tisícky hektárov v Karpatoch komáre je utópia. My preto robíme všetko a učíme sa aj od rakúskej strany. Treba povedať, že sa mení klíma a toto je jeden z jasných dôkazov. 

Začíname byť v prostredí, ktoré začína byť teplejšie a vlhkejšie. Máme veľké návalové dažde, ktorých sme svedkovia už asi tretie leto a prinášajú aj to, že v lesoch, parkoch, v každej dutine stromu vznikajú liahne komárov. 

Chápeme, že to ľudí trápi a berieme to vážne, ale budeme pokračovať v rozhodnutí, že nebudeme na ľudí sypať chémiu, konkrétne cypermetrín, ktorý je v Rakúsku napríklad zakázaný a z dlhodobého hľadiska ohrozuje zdravie ľudí. My sme povedali, že sa budeme správať ekologicky a chrániť zdravie ľudí, takže toto je logický krok. 

Jeden z najznámejších bodov vášho programu bola parkovacia politika. Ako je to s ňou dnes?

Dnes máme vonku vec, na ktorej sme robili rok a je to verejné obstarávanie. Bolo dôležité vyhodnotiť, aký je najlepší systém parkovacej politiky. Prizvali sme odborníkov a dôležité je povedať, že je to verejné obstarávanie, kde sa neposudzuje iba najnižšia cena, ale aj kvalitatívne ukazovatele, aby sme vysúťažili to najlepšie na trhu. Koncom budúceho roka bude tento systém zavedený v prvých zónach. 

Očakávané je aj spustenie Dúbravsko-karloveskej radiály. To bolo pôvodne na pláne v septembri, stíhate to?

Toto je v súčasnosti jedna z najväčších stavieb v Bratislave a viem, že znepríjemňuje ľuďom život, za čo sa im ospravedlňujem. Jedna z firiem, ktorá na tom robí je česká firma s českými zamestnancami, ktorí sa sem počas COVID-u nevedeli dlho dostať a pracovať na stavbe kvôli povinnej karanténe. My sme dali veľa energie do toho, aby to malo vzhľad ako v modernom meste. Mešká sa, malo to byť hotové v septembri, bude to na konci októbra, pevne verím. 

Počas školského roka sa situácia na cestách zhorší. Je na to mesto pripravené aj na úsekoch, ktoré sa ešte len dokončujú?

Očakávame kolóny, očakávame ale aj to, že naše spoje budú zosilnené a počas školského roka to máme dobre vymyslené. Niektoré obmedzenia v doprave sa uvoľnia, čím umožníme plynulejšiu premávku už na začiatku školského roka.

V Petržalke, na ulici Mamateyova sme spoločne s cyklokoalíciou robili prvýkrát dánsky spôsob cyklotrasy.

 
A čo Mlynské Nivy?

Aj tento projekt kvôli celosvetovej pandémii posúva otvorenie, no ako mesto sme trvali na tom, aby developer bulvár otvoril v dohodnutom čase. Nakoniec na to pristúpil a na jeseň tohto roka bude otvorený bulvár Mlynské Nivy. 

Keď už sme pri infraštruktúre, v Petržalke pribudli nové cyklochodníky. Bude ich viac po celej Bratislave?

V cyklotéme by sme chceli byť rýchlejší, no nikto pred nami sa tejto téme na magistráte seriózne nevenoval, tak robíme, čo sa dá, máme na to špeciálny tím.  V Petržalke na ulici Mamateyova sme spoločne s cyklokoalíciou robili prvýkrát dánsky spôsob cyklotrasy. 

Prehodili sme na ceste poradie medzi cyklistami a zaparkovanými autami. Keď sa robia cyklochodníky, je dôležitá bezpečnosť a bežne sa to robilo v poradí -chodník, pozdĺžne zaparkované autá, cyklochodník a cesta. My sme urobili to, čo funguje v zahraničí - chodník, cyklochodník, pozdĺžne zaparkované autá a cesta. Cyklista je tak fyzicky oddelený od idúcich áut.

Tak by ste to chceli aplikovať všade?

Postupne všade, kde to bude možné. 

Nedávno sa mestu podarilo dostať do 100 % vlastníctva ikonickú budovu Lekárne u Salvatora. V jej priestoroch sa niečo už začalo diať. Bude vnútri kaviareň, lekáreň alebo galéria?

Ja som veľmi rád, že sa toto podarilo. 104 rokov stará Lekáreň u Salvatora je od roku 1996 zatvorená, po revolúcii sa jej vzácny mobiliár rozpredal a zatvorili ju. My ju v septembri otvoríme s expozíciou, bude na niekoľko mesiacov otvorená verejnosti, uvidíme aký bude záujem a robíme na tom, akým spôsobom lekáreň vrátime do života. Najviac by som bol za možnosť lekárne, záleží, či sa nám podarí dostať k mobiliáru, ktorý tam patrí. 

Čo hovoríte na atrakciu, ktorá nám pribudla pri Dunaji? Koleso.

Mne by sa to páčilo na druhej strane Dunaja, tam boli kedysi kolotoče. 

Naposledy som sedel v podniku a skupina 10 ľudí vedľa mňa  nahlas vykrikovala “Nemáš repelent?"

Z akých konkrétnych projektov, ktoré sa podarili sa tešíte?

Veľmi sa teším, že sa podaril Tyršák, čo bol spoločný mestský projekt so súkromníkom. Ďalej ideme von s 10 000 vysadenými stromami, v novembri sa bude robiť komunitné sadenie stromov v Horskom parku aj inde a je to vec, ktorá nám pomôže. Viac stromov je absolútny základ. 

Ďalej máme novú lavičku, bratislavsko-pražskú. Ušetrili sme na tom peniaze aj čas, ktoré by inak išli na architektonickú súťaž. My sme mali robiť podobnú súťaž, no povedal som, že nebudeme strácať čas a peniaze, keď neďaleko existuje skvelá mestská lavička a oslovil som Prahu, či by nám darovali svoj dizajn a to sa aj podarilo. 

Budeme len dve mestá na svete, ktoré budú mať tento dizajn. Je veľmi pohodlná, odporúčam si sadnúť. Každý, kto si sadol, pochopil, prečo sme sa pre ňu rozhodli. 

Bratislava sa celkovo mení pred očami, máme tu množstvo vystavaných developerských projektov, páči sa vám takýto pohľad na novú Bratislavu? 

Mesto má rásť a mojou snahou je, aby rástlo kvalitne, práve preto máme nový, elektronický systém posudzovania záväzných stanovísk a máme historicky najvyššie číslo stanovísk, ktoré sme vydali ako negatívne. 

Ako sa hovorí, nezjeme developerom všetko. Vyžadujeme, aby pravidlá, ktoré sú stanovené, sa aj dodržiavali. Bratislava je moderné mesto, ktoré má rásť, ale tak, aby nezničilo ducha mesta. 

Čisto teoreticky, v ktorom developerskom projekte by ste si kúpil byt, ak by ste mali tú možnosť?

Ja, ako architekt, mám na to dosť vyhranený názor. Dlho som sa venoval rekonštrukciám bytov a keby si mám kúpiť byt, tak starý byt, ktorý by som si zrekonštruoval, nie v developerskom projekte. Mám rád staré veci. 

Napríklad v minulosti niekto zo zamestnaných ľudí na sekcii právnych služieb neodniesol na poštu, čo mal a my sme prišli o pozemok.

 
Bývate v takom byte predpokladám.

Áno, bývam v starom zrekonštruovanom byte v Starom Meste.

Kam sa rád chodíte prejsť po Bratislave, alebo sadnúť na drink?

Rád chodím do prírody, a na drink v okolí centra, alebo na Františkánskom námestí je nový podnik, tam sa mi páči. Tiež rád chodím na kofolu do Funusu, ten musí byť!

 
Asi vás už spoznáva na ulici veľa ľudí, nie?

100 % ľudí. Kde sa len mihnem, všetci ma poznajú (smiech). Naposledy som sedel v podniku a skupina 10 ľudí vedľa mňa medzi sebou nahlas vykrikovala “Nemáš repelent? Strašne ma štípu komáre!” a všetci sa na mňa nenápadne pozerali (smiech). 

A ako ste zareagovali?

Usmieval som sa (smiech). 

V spojitosti s komármi kolovalo jedno meme o vás, videli ste ho? 

S Melom Gibsonom?

Áno, to.

Veľmi som sa na tom smial (smiech). Ale teraz vážne, nech to nezľahčujeme. Chcel by som povedať, že tak isto, ako sa veľa ľudí sťažuje na to, že nerobíme chemické postreky, je veľa ľudí, ktorí nám veria.

Keď skupina odborníkov, ktorej plne dôverujem, jasne povie, že tá látka je z dlhodobého hľadiska nielen škodlivá pre prírodu, ale aj pre zdravie ľudí, že vplýva aj na plodnosť a to všetko sú citlivé témy, tak nebudem na ľudí striekať chémiu, do ich záhrad a ani do verejných priestorov.

Čo bola pre vás ako primátora zatiaľ najväčšia výzva?

My sme sa do toho dosť zakusli a vytiahli sme na stôl mnohé nepríjemné veci, ktoré tu bolo treba urobiť, ktoré ľuďom vstupujú aj do peňaženky aj do života. Nerobím to rád, ale verím, že to je dôležité. Strach minulých vedení mesta urobiť dôležité veci spôsobil to, že Bratislava na to doplatila. 

Daň za to je veľká v mnohých nenávistných komentároch, mnohým ľuďom sme stúpili na otlaky, veľa ľudí sme odsekli od korupcie. Vyžadujeme, aby ľudia, ktorí používajú náš majetok, aj platili. Máme ľudí, ktorí 10 rokov v Bratislave nezaplatili nájomné a využívali priestor, kde Bratislava za nich musela platiť energie. A keď toto začnete čistiť, veľa ľudí naštvete. Najväčšia výzva je, urobiť Bratislavu silným mestom. 

Bola slabá?

Bola slabá voči developerom, voči svojim obyvateľom, lebo nevedela bojovať za ich záujmy. 

Čo presne si pod tým máme predstaviť?

Nezaplatené faktúry, zničený majetok mesta, prázdne bratislavské byty, prázdne nevyužité priestory, z ktorých by mohli byť peniaze, zlé právne služby. V minulosti  napríklad niekto zo zamestnaných ľudí na sekcii právnych služieb neodniesol na poštu, čo mal a my sme prišli o pozemok. A to je iba príklad. Frustrovaní zamestnanci, ktorí majú viac agendy, ako dokážu zvládnuť, lebo politik nad nimi sa bál povedať, že potrebuje viac ľudí. 

Čo by ste odkázali svojmu Ja ešte predtým, ako ste sa stali primátorom?

Utekaj (smiech)! Ale nie, odkázal by som mu, že bude to dobré a dá sa to. Ja som mal naozaj naštudované, že sa Bratislava dá zmeniť, dnes tvrdím, že sa to naozaj dá a všetci vieme mať mesto, po ktorom snívame.