Boli sme sa pozrieť na protestoch v Bratislave: Blízko nás hodili delobuch a skoro sme ohluchli
Vulgárne pokriky, delobuchy aj lomcovanie so zábranami.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
Boli sme sa pozrieť na protestoch v Bratislave: Blízko nás hodili delobuch a skoro sme ohluchli
Vulgárne pokriky, delobuchy aj lomcovanie so zábranami.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
Podvečer na sviatok Nežnej revolúcie organizovali viaceré skupiny v hlavnom meste protivládne protesty. Neprekážal im ani stále platný zákaz zhromažďovania sa a zúriaca pandémia. V dave ľudí sme boli aj my, aby sme ti mohli priniesť presný obraz, čo sme tam zažili a ako na nás tieto protesty pôsobili.
- Ako na našu skupinku zaútočil jeden z protestujúcich a ako to dopadlo
- Aké bizarné konverzácie viedli medzi sebou niektorí z protestujúcich
- Ako sme museli utekať pred delobuchmi a slzným plynom
- Ako nám pomohol jeden z protestujúcich vyšplhať sa na jediné vyvýšené miesto kvôli fotografiám a následne nadával na médiá
- V akej atmosfére sa protest rozpúšťal
Protestujúcich sme stretli už vo vlaku
„Musíme sa tomu postaviť, dnes zvrhneme vládu."
Cestu na protest sme začali v Nových Zámkoch, odkiaľ sme sa vybrali vlakom. Neboli sme však jediní cestujúci, ktorí mali na protivládne zhromaždenie namierené. Už len podľa vzhľadu, vystupovania a dialógov, ktoré viedli medzi sebou naši prísediaci sme vedeli, že cieľ cesty máme rovnaký. Každý však za iným účelom.
Vo vlaku sa viezlo minimálne dvadsať ľudí, ktorí sa chystali protestovať. Prezrádzali ich transparenty, hlučnosť a hlasné konverzácie. Začuli sme, ako sa dvaja pasažieri medzi sebou rozprávali o tom, že všetky nariadenia idú z Bruselu a pandémia je vymyslená: „Musíme sa tomu postaviť, dnes zvrhneme vládu," povedal jeden z cestujúcich oproti sediacemu. Ten sa mu okrem pritakávania na hoaxy aj posťažoval, ako sú ľudia hrdinovia národa len cez internet, ale keď sa ide do ulíc, tak ostávajú doma. Jeho slová sa nám však na stanici nepotvrdili.
Na vlakovej stanici mali protesty množstvo prívržencov
„Vy Sorošom platená zgerba!"
Keď sme vystúpili na stanici, okamžite sme sa stratili v dave ďalších protestujúcich. Na poriadok dozerala polícia hneď pri nástupištiach. Pred budovou vlakovej stanice v Bratislave sme ostali v nemom úžase. Na protest prišlo omnoho viac ľudí, ako sme očakávali.
Zaradili sme sa teda ku skupine ďalších novinárov. Netrvalo to však ani desať minút a už sme počuli skandovanie: „Matovič je k***t!" Hlasy, ktoré sa ozývali z diaľky patrili partii mladíkov, ktorí boli vyzbrojení transparentmi. Prišli za nami, lebo videli, že držíme foťáky a ochotne pózovali.
Po vyše hodinovom čakaní sa dav pohol. Tlačili sme sa medzi ostatnými na ceste k Úradu vlády. Samozrejme, za sprievodu polície, ktorá dohliadala na pozastavenie dopravy. Protestujúci zaplavili celú cestu, stáli kvôli ním autá a aj električky.
Medzi ľuďmi, ktorí sa pokúšali „klásť odpor" vláde sa našlo nemálo chuligánov. Jeden, ktorý kráčal hneď vedľa nás sa rozbehol k odstavenej električke, do ktorej začal kopať a búchať na dvere. Po pár minútach pochopil, že to asi nemá zmysel a jeho kolegovia sa mu už strácajú v dave, tak túto činnosť napriek už vynaloženému úsiliu vzdal a rozbehol sa dopredu. My sme museli chvíľku počkať. Na chodníku pred nami niekto odpálil dymovnicu a do toho dymu sa nám naozaj nechcelo ísť.
Kým sme čakali na rozplynutie dymovej clony, nevyhli sme sa konfliktu. Nakoľko sme kráčali v jednom rade s ostatnými novinármi, boli sme ako média neprehliadnuteľní.
Povedzme si na rovinu, nie každý má rád média. Jeden starší pán nám prejavil svoju nenávisť jasne. Najprv nás len zozadu nevinne okrikoval: „Vy Sorošom platená zgerba!". Následne sa však dostal do tesnej prítomnosti jedného redaktora, ktorého chcel vyprovokovať na fyzický konflikt. Nakoľko sa ho však redaktor nezľakol a dal mu pocítiť, že je nás viac, pán pochopil, že pustiť sa sám do desiatich ľudí, asi veľký zmysel nemá. Kričal po nás ešte chvíľu, ale už sa nepriblížil.
Protest zahájený v plnej sile
„Prilby dole!"
Dorazili sme pred Úrad vlády. Horko-ťažko sme sa pretlačili cez celé rady ľudí až dopredu. Aj tak sme nevideli, čo sa poriadne deje. Ľudia sa správali doslova ako zvieratá. Veľká časť protestujúcich bola potúžená alkoholom, ľudia medzi sebou nesúladne vykrikovali rôzne skandovacie hlášky, v ktorých nechýbali nadávky.
Na úplnej špičke davu stáli na vyvýšenom kríku. Aby sme niečo videli, museli sme naň vyjsť aj my. Jeden z protestujúcich nám s domnienkou, že patríme medzi nich, dokonca pomohol na daný krík vyšplhať. Porast bol naozaj nestabilný a párkrát sme z neho skoro zleteli. To sme však ustáli. Ťažšie však bolo ustáť fakt, že pán, ktorý nám na krík ochotne pomohol, začal skandovať: „Sku***né médiá!". Keby tak vedel, komu pomohol.
Najviac nás však zarazilo, že medzi protestujúcimi boli aj rodiny s deťmi. Deti po vzore svojich rodičov skandovali rôzne heslá útočiace na políciu, ako napríklad: „Pridajte sa k nám zradcovia!", alebo najčastejšie: „Prilby dole!". Okrem skandovania púšťali protestujúci na políciu aj delobuchy a dymovnice, k bitke sa však neschyľovalo. Vybrali sme sa teda pred prezidentský palác, tam bolo ľudí omnoho viac.
K bránam prezidentského paláca sme sa cez dav ľudí nepretlačili
„Vy ste tu za fašistov dnes alebo za komunistov?
Keď sme prišli na miesto, mali práve príhovor predstavitelia ĽSNS. Z prejavu poslancov sme však skoro nič nepočuli cez burácajúci sa dav. Zaskočila nás aj konverzácia, ktorú medzi sebou viedli protestujúci, ktorí sa očividne poznali a v dave náhodou stretli. „Ahojte. Vy ste tu za fašistov dnes alebo za komunistov?," spýtala sa jedna z protestujúcich ďalšej. Tá pohotovo a s nadhľadom odpovedala naspäť, že za komunistov. Ďalej sme započuli aj telefonát staršej pani, ktorá vysvetľovala svojej rodine, že je v poriadku a protestuje slušne, nie ako „hooligans". Kiežby tak protestovali všetci...
Protestujúci hádzali po polícii delobuchy, tá sa bránila slzným plynom
Po asi hodine sa celý dav začal presúvať naspäť k Úradu vlády. Táto skupinka však bola špecifická. Čím dlhšie protest trval, tým boli viac pod vplyvom alkoholu a viac si dovoľovali. Stáli sme v blízkosti zábran, keď spoza nás niekto hodil na policajtov delobuch. Skoro sme ohluchli a asi päť minút nám brnelo v ušiach. Keď výbuch odznel, spolu s väčšinou ľudí z davu sme sa rozutekali čo najďalej do úzadia. Takto sme nebežali len raz, delobuchov, ktoré leteli medzi príslušníkov polície bolo viac. Policajti niekoľkokrát pustili slzný plyn, to však bolo všetko. Aj vodné delo, ktoré prišlo v pokročilej hodine sa bez zaútočenia na protestujúcich otočilo.
Po piatich hodinách postávania v dave a presúvania sa z miesta na miesto sme toho už mali dosť. Celý protest prebiehal v podstate rovnako, skandovalo sa raz viac raz menej, sem-tam delobuch zo strany chuligánov a sem-tam slzný plyn od príslušníkov polície. Ľudia sa pomaly začali rozpúšťať, väčšinou bol ich odchod hlučný. Pred koncom celého protestu, krátko pred siedmou hodinou večer, sme sa tiež nevyhli konfliktu.
Rozpúšťajúci sa dav začal po nás znovu vykrikovať, aké sme skorumpované média. Našťastie sa na to vykašľali a my sme mohli spokojne odísť. Z celého protestu máme zmiešané pocity. Osobne by sme včerajší večer zhodnotili tak, že sme mohli vidieť alternatívu ku demokracií vo forme chaosu a strachu, čo by malo byť mementom pre tých, ktorí iné režimy nezažili.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
