Má len 15 rokov, no chcel robiť niečo dobré pre tento svet. Martin ošetruje choré vtáky a volá políciu, keď rúbu stromy

Toto sa stalo v Bernolákovom parku, v Nových Zámkoch, keď v ňom robotníci opilovali Pajasne a to práve v období hájenia a hniezdenia operencov. Keby som nezakročil mohli by odpíliť niekoľko hniezd.

Ako reagovala na tvoj telefonát polícia? Brali ťa vôbec policajti a robotníci vážne, keď si im vysvetlil dôvod, prečo musia skončiť s opilovaním? Predsa len si mal vtedy 14 rokov a išiel si „kázať“ a poučovať dospelých.

Policajti so mnou komunikovali normálne. Mal som medzi nimi však aj známeho, ktorý hneď na miesto prišiel a prisľúbil mi, že výrub pozastavia a budú to riešiť. Tak sa aj stalo, výrub sa pozastavil a ďalej sa už nekonal. 

„Za život som zachránil tak okolo 250 až 300 vtákov. “

Nikto nemal žiadne výhrady typu „čo ten 14-ročný fagan chce“?

Ale áno. Robotníci sa na mňa pozerali ako šialení a ani nechceli veriť tomu, že som na nich políciu zavolaj ja. Neskôr som sa však predstavil a vysvetlil im, že ja som bol naozaj ten, kto na nich políciu upozornil. Bolo z nich cítiť, že je pre nich nepochopiteľné, prečo takéto veci rieši mladý fagan.

Spomínal si, že sa doma staráš o choré operence alebo menšie cicavce a ošetruješ ich. Nepotrebuješ mať na to nejaké zverolekárske vzdelanie, aby si im neublížil ešte viac miesto toho, aby si im pomohol? Kde si sa to naučil? 

Ja som sa veľa vecí učil od veterinárov. Keď ma to začalo zaujímať, chodil som sa k nim do ambulancie informovať a pýtať na postupy, aké zranenia operencov sa ako ošetrujú.

Koľko vtákov si odhadom za svoj celý život stihol zachrániť? Za tento rok ich bolo presne 122, ja si totižto vediem diár, kam si všetky detaily o operencoch, ktorých liečim zapisujem. Za život som zachránil tak okolo 250 až 300 vtákov.

Pokiaľ viem tak žiješ v paneláku. Ako reagujú tvoji rodičia na to, keď domov prinesieť chorého vtáka z ulice? Neprekáža im to? Koľko si mal najviac vtákov doma naraz?

Moji rodičia sú rozvedení a žijem len s maminou, ktorej to neprekáža a podporuje ma v tom, čo robím. Najviac som ich mal doma asi devätnásť.

To si ich mal na balkóne?

Nie, mal som ich vo vnútri v byte. Mláďa totižto potrebuje špeciálne žiarenie svetla, aby sa vedelo zdravo vyvíjať, ktoré som mal k dispozícii len vo vnútri, vo svojej izbe. 

„Mesto teda vie, že ak sa nájde takýto (chorý) vták, že sa môže na mňa obrátiť.“

Je známe, že vtáky môžu roznášať aj rôzne choroby. Nebál si sa, keď si ošetroval nejakého vtáka, že by si sa mohol niečim nakaziť, poprípade neapelovali na teba tvoji rodičia, aby si si dával veľký pozor?

Áno, mama sa bála o mňa, aj o našich psov. Čo som sa však dopočul od rôznych ochranárov prírody, či už štátnych alebo dobrovoľných a od ochranárov dravcov, tvrdia, že väčšina chorôb operencov nie je prenosných na človeka.

Viem, že si vo veľkom riešil aj úhyn holubov v meste Nové Zámky. Ako to dopadlo? Boli otrávené, alebo mali nejakú chorobu?

Nedoriešilo sa to nijak, lebo neboli financie na to, aby sa urobil rozbor krvi mŕtvych holubov a príčina ich úhynu sa dala zistiť len z neho. Tie, ktoré som však obhliadal mali ružový výtok zo zobáka, ktorý sa mi veľmi podobal na karbofurán. 

Čo je to karbofurán? Je to jed, s ktorým sa trovia vtáky?

 Je to látka, ktorá sa v minulosti používala aj v poľnohospodárstve a je veľmi účinná, na otrávenie dravcov, ak sa im napichá do zrna. Spôsobuje im silné tráviace ťažkosti, neskôr sa im dostane do obehu, kde im rozožiera červené a biele krvinky, čo spôsobí smrť dravca v priebehu troch až štyroch minút.

„Zamestnanci štátnej ochrany mi zvyknú zavolať, ak sa vyskytnú prípady, že majú podnet na nepovolený výrub stromov a podobne a ja idem skontrolovať, či sa naozaj niečo také realizuje.“

Ako reaguje mesto na tvoju iniciatívu v rámci záchrany životného prostredia a vtáctva ?

Sú za to radi, lebo im to samozrejme pomáha. Nemusí choré vtáky riešiť mestská polícia, ktorá to robí beztak nerada, lebo sa do tejto problematiky nevyznajú a nemajú ich kam uložiť. Mesto teda vie, že ak sa nájde takýto vták, že sa môže na mňa obrátiť.

Ty si spolupracoval s mestom aj na ďalšom projekte v rámci ochrany životného prostredia. O čo sa jednalo?

V rámci tohto projektu sme vešali búdky pre operencov v metských parkoch, lesíkoch ale aj na sídliskách.

Ako vyzerá tvoja spolupráca so štátnou ochranou prírody?

Zamestnanci štátnej ochrany mi zvyknú zavolať, ak sa vyskytnú prípady, že majú podnet na nepovolený výrub stromov a podobne a ja idem skontrolovať, či sa naozaj niečo také realizuje.

Taktiež sa mi ozvú, ak vedia o nejakom chorom dravcovi v mojom okolí, ktorého viem potenciálne zachrániť, či by som mohol pre neho ísť a ujať sa ho.

Akým spôsobom chodíš pre chorých operencov z tvojho okolia ? Predsa len máš iba 15 rokov a vodický preukaz ani auto ešte nemáš. 

Väčšinou ma zvyknú zviesť rodičia, tí ma takýmto spôsobom podporujú v mojom sne stať sa veterinárom.

Na akú strednú školu sa chystáš?

Hlásim sa na veterinu do Nitry. Veľmi ma baví ten odbor a chcem pomáhať zvieratám aj v budúcnosti.

Ako sa má človek zachovať, keď natrafí na mŕtve alebo choré zviera?  

Ak je už mŕtve mal by sa ho zbaviť z miesta, kde je verejnosti prístupné, aby zbytočne neroznášalo žiadne choroby. Ak sa však jedná o zranené zviera, alebo opustené mláďa, mal by zavolať kompetentných odborníkov. Najlepšie je zobrať také zviera k veterinárovi, ktorý má kontakt na štátnu ochranu prírody, alebo jej zavolať osobne.