Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Kultúrny a kreatívny sektor sa búri proti tomu, že slovenská vláda ho nezaradila do Plánu obnovy a odolnosti.
Ministerstvo financií vyčlenilo pre oblasti najviac zasiahnuté pandémiou milióny eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Samostatnú kapitolu v jeho návrhu má napríklad školstvo, zdravotníctvo, klíma či veda a výskum. Kultúra a kreatívny priemysel do tohto plánu samostatne zaradené nie sú.
Časť financií sa k nim dostane len prostredníctvom kapitoly o obnove budov. Oblasť kultúry je pritom jednou z najviac zasiahnutých pandémiou. Podľa správy Inštitútu kultúrnej politiky prišli podnikatelia v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu po šiestich mesiacoch pandémie o stovky miliónov eur mesačne.
„Ľudia z kultúrneho priemyslu sa ocitli na dlažbe, dokladajú potraviny a varia pre bezdomovcov,“ komentuje situáciu karikaturista Martin Shooty Šútovec v online rozhovore pre Refresher.
Shooty sa stal signatárom hromadnej pripomienky k plánu obnovy, ktorú iniciovali zástupcovia kultúry a kreatívneho priemyslu. Od ministerstva financií žiadajú, aby vyčlenilo dve percentá z celkového objemu prostriedkov do osobitnej novej kapitoly. Tá by bola venovaná obnove kultúrnych a kreatívnych sektorov.
Pripomienku bolo možné podporiť online podpisom. Podporilo ju dostatočne veľa ľudí na to, aby sa stala súčasťou rozporového konania. Je teda ešte nádej, že tieto sektory dostanú v pláne obnovy viac priestoru.
V tomto článku si prečítaš:
Prečo kultúra nedostala samostatnú kapitolu v pláne obnovy.
Z čoho žijú slovenskí umelci a ľudia z kultúrneho sektora.
Ako hodnotí terajší stav kultúry karikaturista Martin Shooty Šútovec.
Čo si myslí o terajšej situácii vo vláde.
Aký je aktuálny stav kultúry?
V tomto štáte je kultúra vnímaná ako nutné zlo. Nemá žiadnu politickú oporu, nikto sa kultúrneho sektora nezastane. V tomto období sme to pocítili veľmi kruto.
Zistili sme, aký je kultúrny priemysel obrovský – patria k nemu ľudia, ktorí zabezpečujú kultúrny servis, ako osvetľovači, zvukári či maskéri. Všetci sa zrazu ocitli na dlažbe, mnohí niekde dokladajú potraviny alebo varia pre bezdomovcov. Problém je, že sa ich nezastane ani vlastná ministerka.
Zdroj: TASR
Máte pocit, že ministerstvo svoj sektor dostatočne nepodržalo?
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo kultúra nedostala samostatnú kapitolu v pláne obnovy.
Ako hodnotí stav kultúry karikaturista Martin Shooty Šútovec.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Pre terajšiu vládu kultúra nepredstavuje vôbec nič. Nezaoberajú sa ňou a nevnímajú jej dôležitosť. Na rokovanie, kde jednajú o peniazoch na záchranu našej ekonomiky, nepozvú ani ministerku kultúry. Nepovažujú to za dôležité.
Ministerka Milanová hrá v tejto vláde posledné husle. Vôbec nikde nevystúpila, nepovedala ľuďom, aby nerýpali do kultúrnych pracovníkov, pretože to majú ťažké a treba im vyjadriť podporu.
Ako reagujú na túto situáciu ľudia z kultúrneho sektora?
Na začiatku pandémie, keď sa ľudia z kultúry zmienili o tom, že štát by mal stanoviť škody na jednom z najviac zasiahnutých sektorov, sa proti nim spustila veľká nenávisť zo strany verejnosti. Až taká, že rok po začiatku pandémie ľudia z kultúry už nič nehovoria a trpia.
Mrzí ma rezignácia celého kultúrneho sektora, ktorý zistil, že sa nedovolá pomoci. Počul som historku o významnej herečke z Národného divadla, ktorá sa na recepcii pýtala Borisa Kollára, či vláda pomôže kultúre. Ten jej na rovinu povedal, že kultúra nedostane nič.
Máte pocit, že široká verejnosť nevníma umelecké a kultúrne profesie ako naozajstnú prácu?
Všeobecná spoločenská atmosféra je, že kultúru robia iba darmožráči. Ľudia si neuvedomujú, čo všetko okolo nás je vlastne kultúra. Nie je to len spievanie a maľovanie. Kultúrou sa predsa líšia národy a je to niečo, čo po nich zostane, keď vyhynú. Čo objavia po nás? Automobily KIA?
Zdroj: Unfold/Karen Zhao
Tak to možno vidia niektorí naši politici.
Naozaj neviem, akú majú naši politici predstavu o tom, čo vieme dať svetu okrem toho, že vieme zmontovať autá. Národy predsa poznáme podľa umelcov a ich umeleckých diel – literatúry a hudby.
Kultúra je najväčší vývozný artikel, podobne ako šport. Na Slovensku síce môžeme vo veľkom vyrábať autá, no keďže väčšinou nemajú ani slovenský dizajn, stále budú kórejské.
Pritom medzi politikmi vo vláde sú ľudia, ktorí si radi doprajú pekné veci a chcú žiť v peknom prostredí. Neuvedomujú si však, že každá jedna vec, čo chytia do ruky, bola niekým vytvorená, navrhnutá či nakreslená. To všetko je kultúra.
Vo vláde sú nekultúrni ľudia. Kultúru k svojmu životu nepotrebujú a chcú, aby to tak videli všetci. Iba rátajú peniaze.
Aj to je podľa vás jeden z dôvodov, prečo kultúre nevyhradili v pláne obnovy samostatnú kapitolu?
Celý tento plán berú politici na Slovensku ako tabuľku. Vnímajú ho tak, že je to príležitosť vrátiť sa do čias pred pandémiou. No my máme mať predsa víziu vrátiť sa do obdobia po pandémii. To už bude úplne iné. Vzdelanejší politici vedia, že sa to dá len spojením všetkých najlepších mozgov krajiny, nielen spojením mozgov účtovníkov.
Otázka znie, či chceme žiť v krajine, pre ktorú kultúra nie je dôležitá. Ja nechcem.
Ministerstvo financií sa pri vytváraní plánu obnovy ohradilo tým, že Európska komisia ku kultúrnej oblasti nevydávala odporúčania.
Môžu sa vyhovárať, koľko chcú, no sama šéfka Európskej komisie o pláne obnovy hovorí ako o novom Bauhause – hnutí vo Weimerskej republike, ktorým sa v Nemecku začala nová vlna spájania umenia s priemyslom a remeslami. Plán obnovy má podľa nej spojiť sily architektov, umelcov, študentov, vedcov, inžinierov a dizajnérov, aby spolupracovali na vízii novej, postpandemickej reality.
Slovenskí politici si pod tým predstavujú, že budeme zatepľovať budovy polystyrénom. Nerozmýšľajú nad novými nápadmi, ktoré by posunuli naše myslenie a našu spoločnosť.
Umelci trpia tým, že sa k nim spoločnosť otočila chrbtom. Pýtajú sa, načo tu teraz sú, keď chcú pre ľudí robiť niečo pekné a oni ich nepodporia. Strácajú zmysel života. Takýchto ľudí je strašne veľa.
Ako slovenská kultúra prežije pandémiu, ak jej neodklepnú nič z plánu obnovy?
Kultúra prežije všetko, žila aj v časoch pred ministerstvom kultúry. Nezabije ju nič. Otázka znie, či chceme žiť v krajine, pre ktorú kultúra nie je dôležitá. Ja nechcem.
Aj preto ste sa ako signatár rozhodli podporiť hromadnú pripomienku k plánu obnovy iniciovanú kultúrnou obcou?
Jednoznačne. Už rok pozorujem, ako sa celé moje okolie z kultúrneho sektora prepadáva do depresie.
Ani nie preto, že nemajú z čoho žiť. Nejako sa zariadia, lebo väčšinou sú to šikovní a múdri ľudia, ktorí sa nestratia. Keď im ľudia povedia, aby dokladali potraviny v Lidli, budú to robiť.
No trpia tým, že spoločnosť sa k nim otočila chrbtom.
Pýtajú sa, načo tu teraz sú, keď chcú pre ľudí robiť niečo pekné a oni ich nepodporia. Strácajú zmysel života. Takýchto ľudí je strašne veľa.
Zdroj: Pexels/cottonbro
V pripomienke kultúrny a kreatívny sektor požaduje od vlády, aby mu v pláne obnovy vyčlenila dve percentá z celkového objemu prostriedkov do osobitnej kapitoly. Aká je vaša vízia?Musíme myslieť dopredu, nie dozadu. V našej kultúrnej obci máme vzdelaných ľudí, ktorí vedia, čo kultúra do budúcnosti potrebuje. Veci, ktoré fungovali pred pár rokmi, o dva roky už fungovať nebudú.
Spôsob, akým ľudia počúvajú hudbu či pozerajú filmy, sa mení. Plán obnovy treba vnímať ako niečo, čo nám pomôže postaviť svet v roku 2030, nie v roku 2019.
Expremiér Igor Matovič podnecoval Slovensko do opovrhovania vedcami a ľuďmi z kultúrneho sektora. Vyzdvihuje „obyčajnosť“ ľudí. Podľa mňa by však mali byť ľudia hrdí na to, keď sú neobyčajní a výnimoční.
Spomenuli ste, že terajšia vláda ignoruje dôležitosť kultúry. Predpokladám, že z nej nemáte najlepší pocit.Pamätám si všetky vlády a parlamenty od deväťdesiatych rokov. Boli tam už všelijakí ľudia, veľmi zlí či politicky pomýlení. Aj tí však mali doma aspoň nejakú knižnicu a čítali knihy, i keď nesprávne.
Momentálna vláda je absolútne dno. Expremiér Igor Matovič podnecuje Slovensko do opovrhovania vedcami a ľuďmi z kultúrneho sektora. Vyzdvihuje „obyčajnosť“ ľudí. Podľa mňa by však mali byť ľudia hrdí na to, keď sú neobyčajní a výnimoční. Máme začať byť hrdí na to, že sme obyčajní ako mravce v mravenisku?
Aj to je asi určitý druh politickej kultúry.Áno. Najskôr ju vyprodukovali nazlostení ľudia na ulici. Tí sa dostali hore a ich zlosť sa teraz prelieva nadol a stáva sa z nej nový štandard. Ten sa mi naozaj nepáči, keďže si myslím, že ľudia by mali byť k sebe dobrí, láskaví a kultúrni. Na Slovensku máme epidémiu „hulvátstva“ a tá je nákazlivejšia než covid.
