Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Podnikateľ Peter nám prezradil, prečo je jeho projekt taký úspešný, aj keď ho mnohí oklamali a okradli. Pijeme.sk dnes poznajú všetci obyvatelia Bratislavy, alkohol im doručí do 20 minút.
Zakladateľ projektu Pijeme.sk Peter si uvedomuje, s akým produktom pracuje a kto je jeho zákazník. Alkohol nedoručí človeku, ktorý nevie artikulovať, a ani maloletým. Priznáva však, že jeho flotila nie je oprávnená kontrolovať občianske preukazy, a tak je len na zodpovednosti vodiča, či objednávku odovzdá.
Zakladateľ Pijeme.sk Peter: „Do desiatej ľudia pýtajú trávu a od desiatej do druhej kokaín a medzi tým ešte prostitútky, ale to k tomu patrí.“ (smiech)
Jeho projekt vznikol približne pred 10 rokmi, a aj keď sa jeho podnikanie nevyvíjalo vždy podľa predstáv, dnes si bez neho stovky Bratislavčanov nevedia predstaviť víkend ani všedný deň. Volajú o šiestej ráno, večer si pýtajú drogy aj prostitútky.
„Ešte pred približne tromi rokmi, keď som robil operátora, som hovoril, že v momente, keď to bude legalizované, nakúpim flotilu áut a budeme to rozvážať. Pre mňa je marihuana vec, ktorá by mala byť legalizovaná. Budem prvý, čo to bude voziť. Od človeka, ktorý predáva alkohol a živí sa tým, to znie divne, ale ja nepijem,“ povedal zakladateľ projektu Pijeme.sk Refresheru.
Tvrdí, že mu nikdy nešlo o peniaze, má tabuľku, ktorá sa netýka výdajov a nákladov, ale časov doručenia. Jeho cieľom a poslaním vždy bolo, aby fľašu zákazníkovi doručil na stôl do 20 minút. To sa mu v 90 percentách prípadov darilo aj v najťažších chvíľach počas pandémie, keď boli zatvorené bary.
V tomto článku si prečítaš:
Ako vznikol projekt Pijeme.sk a prečo to pre zakladateľa nikdy nebolo o peniazoch.
Ako je možné, že skoro vždy zvládnu doručiť alkohol kamkoľvek v rámci Bratislavy do 20 minút.
Prečo zakladateľovi neprekáža, že webstránka jeho projektu vyzerá zastarane.
Ako riešia, keď si alkohol objedná človek, ktorý ledva rozpráva.
Aké najbizarnejšie skúsenosti má Peter z čias, keď prijímal objednávky ako operátor.
Aký alkohol pijú Slováci najčastejšie.
Ako zvládli pandémiu, keď zatvorili obchody a bary.
Podľa Finstatu ste začali v roku 2011. Tipujem, že ste nevznikli ako predpripravený biznisplán s excelovými tabuľkami a jasnou finančnou a marketingovou stratégiou.
Vznikli sme ešte o rok skôr, keď som po troch rokoch v roku 2010 konečne obhájil diplomovku. Pôvodne sme fungovali na inej firme. Od starej babky z garáže sme za 600 eur kúpili starú červenú felíciu. Mala najazdených 14-tisíc kilometrov.
Koľko má dnes?
Dnes to auto neexistuje, je mi to veľmi ľúto. Môj bývalý spoločník ma presvedčil, že by bolo dobré zničiť ho. Vždy som dúfal, že červená felícia bude visieť vo firme, aby nám pripomínala začiatky Pijeme.sk. (smiech)
Zdroj: Refresher
Ako ste začínali?
V roku 2011 sme zobrali priestor na Miletičovej ulici v Bratislave. Dovtedy sme fungovali štýlom, že sme mali iba auto a fľaše som kupoval v nonstop Tescu. Bolo to o tom, že sme mali auto, a keď niekto zavolal, išiel som do obchodu, vystál si rad a priviezol tovar. Trvalo to extrémne dlho, ale nemali sme peniaze ani víziu. Vedeli sme len to, že chceme ľuďom doniesť veci, ktoré v noci potrebujú.
Je to jednoduchšie ako rozvážať jedlo. Takto ste sa na to pozerali?
Mám rád veci, ktoré sa nekazia a nemajú dátum spotreby. Nemusím toho toľko kontrolovať. Veľmi nerád vyhadzujem veci, ktoré som kúpil. Vždy som chcel roznášať jedlo, lebo to bola vždy cesta, ako zarobiť peniaze, ale Pijeme.sk nikdy nevzniklo s cieľom zarábať veľa peňazí. Je to celé motanica.
Vzniklo to teda ako žart alebo recesia?
Nie. S mojím bývalým spoločníkom sme boli dobrí kamaráti, pracovali sme spolu na stavbách a vymýšľali sme, čo by sme mohli robiť. Pôvodne som mal v hlave známy americký koncept, že budeme Slovákom rozvážať čerstvé rožky, mlieko a noviny. Bolo by to za pravidelný poplatok ako u operátora a automaticky by sme tovar priviezli každé ráno. Vtedy sme sa zasekli, aj keď sme už mali logo. Doteraz to nikto nerobí a ja neviem prečo. (smiech)
Rozvážať alkohol bolo teda jednoduchšie, lebo zákazníci aj bez presviedčania vedeli, že ho potrebujú?
Keď moja vtedajšia priateľka a súčasná manželka ako fajčiarka potrebovala cigarety, išli sme na pumpu aj cez najväčší lejak. Ja som v živote nefajčil, ale vtedy som pochopil, že keď niekto potrebuje uspokojiť svoju závislosť, je jedno, aké je počasie a koľko je hodín. Na druhý deň som zavolal bývalému spoločníkovi, že budeme voziť chľast a cigarety.
Ako sa o vás v tom čase ľudia dozvedeli?
Robili sme biznis bez akýchkoľvek peňazí. Pri prvej objednávke sme zistili, že potrebujeme navigáciu. Prišla objednávka z Lamača, že sa im dostal do ruky leták. My sme ich dali spraviť 10-tisíc, boli tam tri telefónne čísla. Jedno od začiatku nefungovalo, dodnes neviem prečo, druhé bolo zle napísané a až tretie bolo v poriadku. (smiech)
Ako je teda možné, že ste dnes takí populárni, fungujete nonstop a všetci vás poznajú?
Asi preto, lebo sme to robili dobre.
Ale z toho, čo ste mi zatiaľ povedali, sa nezdá, že by ste to robili dobre. Čo boli tie zlomy?
Ja som vyštudovaný účtovník, pracoval som od rána do večera, potom som sadol do auta a rozviezol som 4 – 5 objednávok. Prvý zlom bol, keď si môj spoločník mohol zobrať úver v banke, ktorý síce dostal, ale investovali sme ho do niečoho úplne iného a za malý zvyšok peňazí sme si zriadili kamennú predajňu. Predpokladali sme, že takto bude všetko jednoduchšie. To som však ešte stále chodil do práce, lebo som musel platiť hypotéku. Potom prišiel druhý zlom, keď som sa s bývalým spoločníkom dohodol, že nechám prácu a budem sa venovať iba Pijeme.sk, ale s tým, že mi garantuje, že ak náhodou nezarobím na hypotéku, dá mi peniaze.
Zdroj: archív Pijeme.sk
Potrebovali ste niekedy, aby vám pomohol?
V živote sa to nestalo. Bolo to aj o tom, že keď má človek malý biznis, stačí mu málo peňazí. Nemal som dieťa, mal som partnerku. Svoj byt, ktorý som vtedy vlastnil, som prenajímal a býval som niekde úplne inde, lebo sa to tak oplatilo. Bol som zároveň bližšie pri firme. Dlho sme takto bačovali a zrazu to prišlo.
Nič nepríde zrazu, asi ste mali aspoň základné ciele.
Som psychopat v tom, ako analyzujem údaje a čísla. Kým pre bežného podnikateľa sú podstatné čísla týkajúce sa ziskov, ja som nikdy na zisk nepozeral. Pozeral som na to, ako je spokojný zákazník a či robíme dobré čísla, ak ide o čas doručenia. Vždy som sa pozeral na minúty, nie na eurá. Bola to druhoradá vec.
Čo boli v tom čase pre vás dobré čísla?
Keď niekto zavolá a do 20 minút má objednávku doma. Kým to nie je v okrajovej časti mesta. Je jedno, ako to spravím, ale musí to takto byť.
Vaša služba funguje nonstop. Máme si to predstaviť tak, že mi síce vždy niekto zodvihne telefón, ale v pondelok o šiestej ráno nebudete takí akční?
To bol ďalší míľnik. Fungujeme 24/7. Jediný deň v roku, keď sme ešte donedávna nepracovali, boli Vianoce. Dnes už si to naši chalani zorganizovali tak, že kedykoľvek nám človek zavolá – počas celého roka –, vždy niekto zdvihne telefón.
Volajú ľudia v pondelok o šiestej ráno?
Přidej se do klubu Refresher+ již od 25 Kč
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Prečo funguje Pijeme.sk nonstop, aj keď je väčšinu času v mínuse.
Koľko vodičov muselo v Bratislave naraz rozvážať alkohol v čase lockdownu.
Ktorý deň v roku v minulosti výnimočne nepracovali.
Prečo by Peter pokojne rozvážal drogy, ak by boli legálne.
Ako je možné, že dokáže predávať fľaše relatívne lacno.
Např.:
Lístok ZDARMA na linke Bratislava – Viedeň/Schwechat
, 15 % zľava na nákup výživových doplnkov VOXBERG
nebo 30-dňová výzva s ChatGPT od Jazykového mentoringu ZDARMA
Volajú. Pre mňa je logika, že keď niekto pôsobí na internete, má byť nostop, lebo veď ten internet sa nevypína. (smiech) Nemôže to mať otváracie hodiny.
Skôr ide o efektivitu.
To som nikdy neriešil. Keby som išiel na efektivitu, robili by sme od ôsmej večer do druhej ráno. To je čas, keď zarábame peniaze. Ostatné je všetko mínus. Keďže som si to tak v hlave vymyslel, že chcem byť nonstop, v tom produktívnom čase musím zarobiť toľko, aby som to vykryl. Ani ľudia nefungujú všetci rovnako, nemôžeš niekomu povedať, že teraz nemaj chuť na pivo. Keď máš chuť, zavoláš si a je náš problém, ako to spravíme. Našou úlohou je sprocesovať to a do 20 minút byť u zákazníka.
Ako ste to zvládali počas pandémie?
Bolo to extrémne.
Dá sa to vyčísliť?
Nebavme sa o peniazoch, bavme sa o objednávkach. Tie prichádzajú v hodinách skokovo.
Koľko ich máte momentálne?
Teraz to síce šlo trochu dole, ale v tej najväčšej špičke vozilo desať chalanov naraz. Celé to bolo o nariadeniach. Keď zavreli podniky od ôsmej, vtedy nám začali zvoniť telefóny ako blázon. Keď to posunuli, tlak sa presunul. Keď je sviatok v pondelok, stúpajú objednávky v nedeľu večer, ale potom aj o druhej poobede, keď ľudia zistia, že majú zatvorené obchody. Aj preto sme nonstop.
Máte špeciálne naplánovanú logistiku, keď napríklad zavolajú naraz dvaja ľudia z dvoch opačných miest Bratislavy, že im fľašu odvezie ten správny vodič?
Keď som to začal robiť, predstavoval som si to tak, že budem mať sedem mini cooperov, ktoré budú mať svoje teritóriá, v ktorých budú behať. Ale zistil som, že Bratislava je taká malá, že bunky nepotrebujeme. Efektívnejšie je mať to z jedného miesta, lebo dostane od centrály takú podporu, že nič nepotrebuje. Tým, že tu v noci nie sú špičky ako vo veľkomestách, vieme sa v noci presunúť cez Bratislavu expresne rýchlo. Potrebujeme len „runnera“, ktorý objednávku vodičovi podá, keď ju operátor vybaví.
S kamošmi máme teóriu, že najpredávanejšie fľaše má kuriér v kufri. Môžete to potvrdiť alebo vyvrátiť?
Bol som proti. Trikrát mi vykradli auto. Ak by sme tieto veci mali v kufri, predpokladám, že by to pokračovalo. Zavrhol som to práve z dôvodu, že sme na Slovensku. Ale začínal som tak – keď mi niekto zavolal, otvoril som kufor a ako šmelinár som ponúkal, aby si zákazníci vybrali, čo chcú. (smiech)
Zdroj: Refresher
Aké problémy riešite?
Od začiatku Pijeme.sk je najväčší problém s ľuďmi. Môžeš vymyslieť akýkoľvek systém, kým nemáš štruktúru kontroly ako McDonald's, nikdy to nebude efektívne. Keď si ľudia do tvojich procesov začnú zapracovávať svoje veci, už je zle. V momente, keď ľudia začnú myslieť, už je zle. Ja im stále hovorím, aby nemysleli, ale robili, čo som vymyslel ja.
Poďme k zákazníkom. Akí sú? Máte špecifický produkt.
Alkohol je droga, povedzme si úprimne. Naši zákazníci sú špecifickí. Tovar som naposledy rozvážal pred pár týždňami, keď bol nával a zhodou okolností traja vodiči naraz nemohli. Keď si spomeniem na časy, keď som rozvážal každú jednu objednávku, bol som v tom čase rád, čo sa mi podarilo vymyslieť, lebo som videl šťastných ľudí. Všetci mi hovorili, že si mám dávať pozor na zákazníkov, lebo na mňa budú zlí, ale my sme vozili šťastie a radosť.
Je to tak, že ste tá druhá voľba? Že si ľudia kúpia alkohol v obchode, ale neodhadnú to a potom vám volajú?
Neviem to posúdiť. Niekedy človek vyzerá triezvo, aj keď je opitý, a niekto môže byť len extrémne unavený.
Aké máte marže?
Na niektoré produkty vysoké, na iné nie. Ak niekto rozmýšľa racionálne a vie, že je do piatej-šiestej v práci a nemá čas alebo chuť ísť do obchodu a hodinu sa motať pri iných ľuďoch, môže si byť istý, že mu za 20 minút donesieme fľašu.
Na bežné veci ste viditeľne lacní. Ako to robíte?
Voľba dodávateľa bol jeden z našich najzásadnejších zlomov. V Bratislave nie je dodávateľ na alkohol, ktorý by vedel ponúknuť normálne ceny. Dnes sa veľkoobchod veľmi mení, ale v začiatkoch nefungovala distribučná sieť. Distribútori sa správali ako maloobchod a dávali si maržu 30 percent namiesto 10 percent. Aj to je veľa.
Je možné, že som si na niektorých fľašiach všimol nálepku duty-free?
Áno.
Prečo?
To je už od dodávateľov. Ja alkohol nevyrábam, nie som obchodník s chľastom. Hľadám najlacnejšieho dodávateľa, ktorý má úradom overené všetky veci a dáva mi doklad. Ako k tomu prišiel a ako to okolkoval, neriešim. Existuje trh s alkoholom v Európe, v rámci ktorého nakupujú dodávatelia alkohol na burze. Keď ho nakúpi v Litve, fľaša je iná, ako keď ho kúpi v Anglicku. On ho dostane neokolkovaný a je tam nálepka duty-free. Ja ho nechodím kupovať na letisko. Na Slovensku sú tieto veci zároveň strašne regulované. Jedno povolenie dáva colný úrad na distribúciu a druhé na predaj pre konečných spotrebiteľov. Ak nemáš distribúciu, nemôžeš nakupovať nikde inde, iba od distribútora. Netrúfnem si nakupovať mimo tejto siete, colníci majú jeden z najlepších systémov a vedia všetko.
Kontrolujú vás?
Vedia skontrolovať papier, vidia z neho tok. Distribútor dáva o tebe info, čo si nakúpil, a ty dávaš info daňovému úradu, čo si predal. Vedia si všetko spojiť.
A fyzické kontroly v skladoch?
Zatiaľ pravdepodobne nie sme takí veľkí, aby nás niekto prišiel fyzicky skontrolovať. A hlavne nerobíme to, aby sme niekam išli a kúpili chľast od Ukrajincov. Colný úrad vidí, čo robíme. Keby som nemal doklady na to, čo kupujem, už by u mňa boli. Keby som kúpil tovar za 50-tisíc eur a predal za 250-tisíc alebo, na druhej strane, nepriznáš a priznáš iba 20-tisíc, tak by prišli.
Kontrolujete občianske preukazy svojich zákazníkov?
Nemôžeme to robiť. Druhá vec je, že ľudia, ktorí nemajú 18 rokov, si u nás nemôžu objednávať. Aj mne sa hnusí predaj alkoholu mladistvým. Sú ľudia, ktorí majú hlasy neprimerané svojmu veku, príde kuriér, pozrie sa a je len na jeho uvážení, či alkohol odovzdá. Mali sme iks prípadov, keď sme fľaše neodovzdali.
Čo keď človek povie, že má 22, aj keď vyzerá na 16?
Je to na kuriérovi.
Nestretli ste sa s tým, že decká povedali rodičom alebo polícii, že alkohol mali od vás?
Došiel nám výhražný list od rodičov, ale potom sa prišlo na to, že im to zobral sused.
Nemáte teda vedomosť, že ste za tých 10 rokov predali alkohol maloletým?
Ja určite nie. Za mojich kuriérov hovoriť nemôžem, ale môžem ti poslať výpis objednávok, ktoré sme vrátili z dôvodu, že zákazníci vyzerali, že na sto percent nemali 18 rokov.
Nerozmýšľali ste nad tým, že skontrolujete svoju flotilu?
Môžeme to vyskúšať.
Poďme ešte k tým dospelým zákazníkom. Počul som, že máte skvelé príhody. Dá sa to zhrnúť?
Do desiatej ľudia pýtajú trávu a od desiatej do druhej kokaín a medzi tým ešte prostitútky, ale to k tomu patrí. (smiech)
Ako reagujete?
Ešte pred približne tromi rokmi, keď som robil operátora, som hovoril, že v momente, keď to bude legalizované, nakúpim flotilu áut a budeme to rozvážať. Pre mňa je marihuana vec, ktorá by mala byť legalizovaná. Budem prvý, čo to bude voziť. Od človeka, ktorý predáva alkohol a živí sa tým, to znie divne, ale ja nepijem.
Ja nerozumiem tomu, že alkohol je legálny, ale tráva nie. Dajme všetko na rovnakú úroveň, zlegalizujme všetko, vyčistí sa trh a budú nám ponúkané veci, ktoré sú reálne čisté. Prečo vec, ktorá ma môže reálne zabiť, si môžem kúpiť v obchode, ale marihuanu, ktorá ma nemôže zabiť, nie?
Zatiaľ sa asi budeme tešiť aj z jemnejších trestov pre užívateľov.
Ako som hovoril na začiatku, pre mňa je alkohol vec, ktorú viem voziť ľuďom s tým, že sa nemusím báť, že sa mi to pokazí.
Ako sa vám teraz darí?
Už pred koronou sme išli relatívne dobre, pandémia tomu, samozrejme, pomohla. Ale zas, tak ako všade inde, aj my máme problémy, ktoré nie je vidieť zvonku.
Viackrát ste spomenuli svojho bývalého spoločníka.
Robili sme spolu 17 rokov, každý by si povedal, že sme sa rozhádali pre peniaze.
Takže žena. Do toho nemusíme zachádzať.
Každý by si povedal, že keď niekto predáva chľast, vozí sa na autách a darí sa mu. Ale v skutočnosti je Pijeme.sk príbeh o láske, o šťastí a všetkom tomto. Práve to formovalo našu firmu.
Aby som si to dokázal predstaviť, vy ste riaditeľom firmy?
Ja som majiteľ.
Máte teda manažéra, ktorý to má pod kontrolou?
Teraz už áno. Musel som to vyriešiť. Došlo to do štádia, keď som toho mal na hlave veľa a musela sa zmeniť štruktúra ľudí. Stál som pred rozhodnutím, že to budem ja ako riaditeľ alebo príde do firmy niekto externý.
Na to, že sa prezentujete ako online web, vaša stránka je dosť retro. Prečo? Keď máte v názve webu doménu.
Stránku sme robili pred 5 až 7 rokmi, ja som ju chcel presne takúto.
Pod každou fľašou je cena a rovnaké telefónne číslo.
Vždy som chcel kontakt so zákazníkom. Vždy som to robil pre ľudí. A druhá vec, tým, že máme špecifickú donášku, keď si niekto vykliká objednávku, systém nevie, v akom je zákazník stave a či vôbec ešte fľašu preberie. Či ho náhodou nevypína. (smiech) Keď niekto dokáže zdvihnúť telefón a zavolať, dokáže aj prebrať objednávku.
Nebude sa to teda meniť?
Bude, ale tento systém je celý o mne. Riešil som stránku, ale vždy som prišiel k tomu, že to takto bude, kým pre generáciu mladých nebude bežné objednávať si u nás ako cez internetový obchod. Dnes už je to bežné, funguje Bolt aj Wolt.
Ste aj tam.
Už nie.
Ale boli ste, aj keď ste im museli nechávať 30-percentnú províziu. Prečo?
Lebo marketing. Tam sa nezarábajú peniaze, sme tam na nule. Bistro však prišlo s tým, že chcú exkluzivitu.
Budete mať aj influencerov?
Uvidíme.
Na Instagrame máte len asi 1 500 sledovateľov. Na jednej strane je to slabina, na druhej priestor na to, aby ste sa zväčšovali.
Nám oveľa viac funguje offline ako online, fungujú nám bilbordy, rozdávame zapaľovače a denne mi behajú autá po Bratislave. Idem do toho, keď mi niekto prinesie online zákazníkov aspoň toľko, aby som bol na nule. Na online sme mali asi päť firiem a vždy to dopadlo rovnako. Keď príspevok videlo na Facebooku 100-tisíc ľudí a bolo treba pri objednávke povedať inštrukciu z toho príspevku, neozval sa nikto. Ani jeden.
Dnes už sú zľavové kódy.
Sú to veci, ktoré prídu časom. Viem, že konkurencia nespí, vznikajú nové stránky, viem, čo robia, a viem, ako rozmýšľajú.
Posledná otázka, resp. tri krátke štatistiky. Najrýchlejšie doručená objednávka?
Bavíme sa o minúte, možno dvoch. Keď sme boli na Miletičovej 68 a zavolali z Miletičovej 70.
Najdlhšia?
To bolo teraz počas pandémie, aj 80 minút. Zákazníkov sme však v takom prípade vždy vopred oboznámili, pretože sme mali vyťažené autá a bolo to extrémne ďaleko. Deväťdesiat percent objednávok je do 20 minút.
Čo pijú Slováci najčastejšie?
Tipnite si.
Vodku. Ruský štandard.
Vodka je pravda, ale skôr nicolausku. Veľa vodky, pivo a víno.
