Čo sú supercelárne búrky a ako vznikajú? (Odpovedá meteorológ)

Doposiaľ v rámci Slovenska najväčšie krúpy zaznamenali 19. júla 2011 v obci Šuľa – mali priemer 7 centimetrov. Šinger v minulosti upozornil aj na 9-centimetrové krúpy, ktoré však neboli zadokumentované. Svetoznámy je prípad z Rumunska z roku 2016, kde krúpy dosahovali veľkosť 15 centimetrov v priemere. 

Meteorológ zo SHMÚ vysvetľuje vznik supercely na názornom príklade: „Supercela vzniká v prostredí so silným vertikálnym strihom vetra. Ide jednoducho o rozdiel v prúdení medzi povrchom a strednými hladinami, čo je cca 5 – 6 kilometrov. Napríklad v prípade, že pri povrchu fúka východný vietor 20 km/h a vo výške 6 kilometrov fúka západný s rýchlosťou 60 km/h, vertikálny strih vetra je silný a má hodnotu 80 km/h. Ak sú v takomto prostredí vhodné podmienky na vznik búrok (dostatočná vlhkosť vzduchu a výrazný pokles teploty vzduchu s rastúcou výškou), môžu sa z nich vyvinúť aj supercely.“

Meteorológovia ich dokážu predpovedať podľa typických radarových čŕt na základe rotácie. Na druhej strane vizuálne oddelenie supercelárnych búrok od tých obyčajných môže byť náročné, ak ich nesprevádza tzv. wall cloud. 

„Tento oblak vidíme ako zníženú základňu oblaku a formuje sa presne pod oblasťou silného rotujúceho výstupného prúdu,“ vysvetlil Šinger. 

Nebezpečných javov v počasí môže byť viac, ukazujú trendy

Podľa Šingera je dnes takmer nemožné posúdiť dlhodobý vývoj, pretože relevantné štatistiky výskytu superciel na území Slovenska máme len za posledných 15 rokov. „Navyše sezóny vykazujú vysokú variabilitu. To znamená, že sme zaznamenali sezóny, v ktorých sa vyskytlo len 6 – 8 dní so supercelou, a potom aj extrémne s výskytom 20 – 30 takýchto dní.“

Ak by sme sa podľa meteorológa pustili do modelovania klímy so zameraním sa na vyššie spomenuté podmienky vzniku supercelárnych búrok, môžeme odhadovať nebezpečné trendy. Nemusí byť pritom ani prehnane teplo. 

„Z dostupných vedeckých publikácií o klíme na konci 21. storočia vieme povedať, že sú v nich určité signály, že v našej oblasti môže dôjsť k slabému nárastu vertikálneho strihu vetra, ako aj vlhkosti vzduchu. Tieto faktory tak môžu zapríčiniť o niečo častejší výskyt superciel a vyššiu intenzitu, prípadne početnosť nebezpečných javov,“ dodáva meteorológ zo SHMÚ. 

Po minulé roky bolo práve východné Slovensko liahňou supercelárnych búrok; jeho geografická poloha a špecifické prúdenie vzduchu je na zrod supercelárnych búrok vhodnejšie. V roku 2021 už boli obyvatelia tejto časti krajiny dokonca svedkami slabšieho tornáda. Vzdušný vír prekvapil obyvateľov oblastí obcí Bystré, Skrabské a Petkovce medzi Prešovom a Vranovom nad Topľou. 

Tornádo sa na Slovensku vyskytlo aj pred tromi rokmi, rovnako na východe Slovenska, konkrétne v obci Lekárovce. Odborníci ho síce ohodnotili ako najslabšie možné (1 zo 6-člennej stupnice), napriek tomu strhlo strechy aj elektrické vedenia. 

Predpovede na dlhšie obdobie sú experimentálne produkty

SHMÚ sa venuje najmä krátkodobým predpovediam, ktoré majú v meteorológii dôležitý význam. Na silné búrkové javy upozorňujú maximálne dva dni vopred vydávaním výstrah, dlhšie predpovede vydávajú v podobe textových predpovedí s patričným komentárom v prípade hroziacich silných búrok. „Predpovediam na dlhšiu dobu sa v SHMÚ nevenujeme, pretože stále sú skôr experimentálnym produktom, ktorý zatiaľ nemá požadovanú úspešnosť,“ dodáva Šinger. 

Meteorológ upozorňuje na to, že ak ide o predpovedanie počasia do konca leta, je irelevantné pozerať sa na to, čo sa dialo počas augusta, ale aj v priebehu posledných týždňov a mesiacov. Podľa neho na tom takmer vôbec nezáleží. „Bez ohľadu na to, aký charakter počasia pretrváva tento týždeň, ten ďalší môže byť úplne opačný. To zrejme platí aj v tejto situácii,“ hovorí Šinger. Podľa neho zo Slovenska teraz odchádzajú teplé a vlhké vzduchové hmoty so silným strihom vetra.

„A keďže v meteorológii je už celý mesiac september považovaný za jesenný, môžeme povedať, že záver leta bude chladný,“ dodáva na margo predpovede do konca leta. 

Čo robiť, keď nás zasiahne supercelárna búrka? 

Krátka odpoveď je – zmieriť sa so škodami, ktoré pravdepodobne napáchajú veľké a ťažké krúpy. Tie s priemerom 5 a viac centimetrov takmer určite poškodia kapotu a sklá počas jazdy. „Zadné je spravidla slabšie, teda to si to väčšinou odnesie, no predné môže vydržať, ale je nutné zastať,“ radí Šinger, pretože pri pohybe treba k nárazu hmoty ľadu pripočítať ešte aj (približne) rýchlosť vozidla. Riešením môže byť garáž nákupného centra, most, a ak nefúka vietor, tak strom. 

Platí aj pravidlo, že veľké krúpy padajú riedko, menšie hustejšie. Ľudia by nemali vychádzať z auta, ak ich supercelárna búrka so silnými krúpami zastihne, kým sú vo vozidle.  

Pre chodca je najjednoduchšie nájsť pevnú strechu nad hlavou. „Treba však rýchlo vyhodnotiť, aká pevná je tá strecha. Strechy z tenkého alebo krehkého materiálu to totiž nemusia vydržať, napríklad skleníky to nevydržia takmer nikdy,“ dodáva Šinger.