Po tom, ako sme vydali článok, v ktorom nám opisoval jeden z odsúdených údajné „čudné praktiky“ za bránami leopoldovskej väznice, nám do redakcie napísali aj ďalší väzni, že jeho vyjadrenia môžu len potvrdiť.

Medzi nimi sa nám ozval s podobným príbehom, avšak z iného ústavu, aj 36-ročný Michal. Muž si svoj trest za krádež odpykáva vo väznici v Želiezovciach s minimálnym stupňom stráženia. Tvrdí, že sa dlhodobo nemôže domôcť zdravotného ošetrenia, a keď bojuje za svoje práva, personál väznice sa ho snaží umlčať.

S Michalom sme sa pokúsili skontaktovať prostredníctvom jeho partnerky, ktorá mu po telefóne položila nami zadané otázky. Žiaľ, značnú časť jeho odpovedí skrz zlý signál a odpočúvanie hovoru nebolo na nahrávke rozumieť. Aj z toho, čo sa rozumieť dá, však mrazí...

Liečbu stanovujú zdravotné sestry

Michal nám hneď v úvode prezradil, že vo väznici v Želiezovciach údajne platia „neexistujúce zákony“ a jeho vedenie zatvára oči pred konaním zdravotného personálu. „Likvidujú zdravie odsúdených,“ rozhorčil sa väzeň.

Podľa jeho slov sa za osem mesiacov od nástupu na výkon trestu nedovolal zdravotného ošetrenia, ktoré nevyhnutne potrebuje, keďže je silný diabetik a neurologický pacient. Tvrdí, že sa mu od začiatku výkonu trestu každý deň zhoršuje zdravotný stav. „Mám vedomosť o tom, že iní odsúdení, ktorí nemajú také závažné ochorenia, boli u neurológa po dvoch, maximálne troch mesiacoch.“

Najviac ho zaráža to, že vo väznici majú podľa jeho slov ošetrujúce sestry väčšie slovo než sám odborný lekár, či už je to diabetológ, alebo neurológ. „Vyše päť rokov mám problémy

s upchávaním ciev, so silnými bolesťami dolných končatín, s ich tŕpnutím a kŕčmi. Prešiel som si mnohými vyšetreniami, na základe ktorých mi bola nastavená liečba odbornými lekármi a v neposlednom rade aj odborníkmi z Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Po príchode do väznice mi bolo do liečby zasiahnuté bez akéhokoľvek ošetrenia či vyšetrenia môjho zdravotného stavu, a to nie lekárom, ale zdravotnými sestrami,“ povedal nám odsúdený Michal.

Podľa jeho slov nie je jediný odsúdený, ktorý má problém s postupom väzenského zdravotného personálu. Tvrdí, že sestričkám v ústave sa nechce vydávať medikamenty a neplnia si svoje zákonné povinnosti. Lieky za nich vraj vydávajú referenti a údajne dokonca bezdôvodne zrušili poobedné vydávanie liekov šesťdesiatim väzňom.

„Tieto skutočnosti sú ľahko overiteľné, avšak, bohužiaľ, sme za múrmi väznice a nikto zvonka sem nevidí, a preto to ani nikto nerieši. Absolútne tu nedbajú na zdravie ľudí. Vyhadzujú nás z ordinácie s vulgarizmami. Na dennom poriadku počúvame, že sme ,odpad‘, ,potkani‘ či ,k*k*ti‘.“

Michal nám povedal, že hoci písal niekoľko žiadostí a sťažností, v ktorých sa domáhal vyšetrenia diabetológom a neurológom, nič si nepomohol. „Zdravotná starostlivosť sa v tomto väzení ani nedá nazvať zdravotnou, keďže namiesto pomoci sa tu dočkáte akurát toho, že po výkone trestu zostanete kripel alebo si vás pochová vlastná rodina,“ dodal Michal s tým, že to, že je vo väzení, neznamená, že nie je človek a nemá právo na riadnu zdravotnú starostlivosť.