Slovák Michal žije v Kanade už viac ako sedem rokov a živí sa ako hlavný inštalatér okien na mrakodrapoch. Nejde o jednoduchú prácu, ale dokáže si vďaka nej kráľovsky zarobiť.
„Ja som sa skoro pos*al, keď som nastúpil prvý deň, vyšiel hore na poschodie, pozrel sa dole a povedal si, že kokos, toto nemôžem robiť,“ opisuje 32-ročný Michal Hrnčiar z dedinky Ľubochňa pri Ružomberku svoje prvé pocity, keď v Kanade nastúpil do práce ako inštalatér okien na mrakodrapoch.
Rovno sa musel popasovať s budovami vysokými aj 200 metrov, ale strach v kombinácii s rešpektom a adrenalínom ho neodradili. Dnes žije v Kanade už viac ako 7 rokov a najnovšie si dokonca požiadal o kanadské občianstvo.
A či ho tvrdá práca s oknami ešte neomrzela? „Poznám ľudí, čo majú vlastnú firmu ako ja a zarábajú 35-tisíc dolárov mesačne. Preto som povedal, že keď sa zamýšľam nad koncom v tejto brandži, počkám si na výplatu a hneď to vidím inak,“ konštatuje so slovami, že najbližšie k odchodu bol vo chvíli, keď mu odmrzla ruka a zliezli mu všetky nechty.
- Kedy Michala omrzela práca v bratislavskom korporáte IBM.
- Ako sa mu vďaka šikovnému triku podarilo dostať víza do Kanady.
- Na akej pracovnej pozícii začínal, keď sa do Kanady dostal prvýkrát.
- Prečo je odhŕňanie snehu v Kanade príliš náročná práca.
- Prečo sa v Kanade od začiatku nestretával so Slovákmi ani s Čechmi.
- Koľko sa mu zatiaľ podarilo najviac zarobiť za jediný mesiac.
- Čo na svojej práci inštalatéra okien považuje za najrizikovejšie.
- Kedy sa stalo, že inštalatérovi spadlo z mrakodrapu na zem celé okno.
- Či chce v Kanade zostať, keď si už požiadal o udelenie občianstva.
Už počas školy si v Bratislave nastúpil do IBM, kde si pracoval tri roky. Začínal sa tvoj príbeh tak ako u mnohých mladých ľudí, ktorí sa zamestnajú v korporáte, ale práca ich postupne prestáva baviť?
Do IBM som nastúpil ako študentská pomoc, keď som si dokončil bakalára. Vtedy mi navrhli prácu na plný úväzok s podmienkou, že si vysokú školu dokončím externe, čo som prijal. Nakoniec som si po troch rokoch uvedomil, že to nie je práca pre mňa, tak som odtiaľ odišiel. Moja náplň práce bola dosť nudná a stále sa opakovala, takže neprevážilo ani to, že to bola na slovenské pomery celkom dobre platená pozícia.
Bol nejaký zlomový moment, ktorý ťa inšpiroval nechať to tak?
Zrejme to bola zmena manažéra v IBM, keď som mal odpracované dva roky. S prvou manažérkou sme vychádzali výborne, ale posledný rok nastúpila nová manažérka, s ktorou sme si nerozumeli, tak som začal intenzívnejšie rozmýšľať, že by som odišiel do zahraničia. Vždy som premýšľal nad Austráliou alebo Kanadou, takže som mal dlhé roky plány vyskúšať život mimo Slovenska aspoň na rok.
Koľko ti trvalo, kým si sa rozhodol odísť do Kanady a skutočne to zrealizoval?
Moje rozhodnutie bolo celkom rýchle a celý proces trval tak tri mesiace. Keď som do Kanady odchádzal ja, fungovali working holiday víza, ktoré sa poskytujú na jeden rok a iba jedenkrát v živote.
Každý uchádzač musí mať menej ako 35 rokov a pre Slovákov je vyhradených len 315 ľudí na rok. Raz ročne sa otvoril portál, kde sa k týmto vízam dostalo prvých 315 ľudí, ktorí vyplnili možno 20-stranový formulár. Ja som si spravil vlastné makro, ktoré mi ho vyplnilo automaticky za pár sekúnd, takže som sa k vízam nemal problém dostať.
Do Kanady si šiel na working holiday víza. Predpokladám, že práca inštalátera okien nebola hneď tým zamestnaním, ktoré si mal po príchode.
Víza som mal obmedzené na jeden rok, tak som si povedal, že budem pol roka pracovať, nech si našetrím peniaze, a pol roka budem cestovať. Do Kanady som dorazil v zime, čo možno bola chyba, ale tá tu je aj tak desať mesiacov a dva mesiace je leto. Keď som prišiel, našiel som si prácu vo firme, ktorá mala výhradný kontrakt s mestom na odhŕňanie snehu, rekonštrukciu mestských budov a kosenie trávy v lete. Pol roka som odhŕňal sneh, potom kosil trávu a nakoniec pol roka cestoval.
Ak máš vlastnú firmu a získaš kontrakt na kosenie trávy či odhŕňanie snehu, tak môžeš od jedného domu vyžadovať 200 dolárov na mesiac, čo sa nazbiera, keď si zazmluvníš 20 či 30 domov.
Bola to pre teba veľká zmena, keď si po rokoch vymenil kanceláriu za odhŕňanie snehu v uliciach?
Zo začiatku ma to veľmi bavilo, lebo som videl novú krajinu a zmenil sa mi život. Užíval som si aj brutálnu zimu, keď občas teplota klesla pokojne na –35 stupňov cez deň. Čím dlhšie som však pracoval, tým viac som si uvedomoval, že odhŕňanie snehu nie je cesta, lebo tieto firmy majú v kontraktoch podmienku, že všetok sneh musí byť z ulíc odhrnutý už o siedmej ráno.
V praxi to znamená, že pracuješ možno od druhej rána do neskorých večerných hodín. Kým pracuješ ako zamestnanec vo firme, tak zarobíš možno 17 dolárov na hodinu, čo je nič. Ja som si napokon otvoril vlastnú firmu, cez ktorú som robil dva roky a snažil som sa získavať kontrakty.
Ak máš vlastnú firmu a získaš kontrakt na kosenie trávy či odhŕňanie snehu, tak môžeš od jedného domu vyžadovať 200 dolárov na mesiac, čo sa nazbiera, keď si zazmluvníš 20 či 30 domov. Takto som pracoval do roku 2018, kým neprišla tvrdá zima trvajúca od októbra až do mája. Vtedy neustále snežilo, takže som sneh musel odhŕňať každý deň a finančne sa mi už podnikať neoplatilo.
Pol roka si pracoval a pol roka cestoval. Čo sa dialo potom, keď sa blížilo vypršanie prvotných víz?
Dva mesiace predtým, ako sa mi končili pracovné víza, som si uvedomil, že by som v Kanade chcel zostať dlhšie. Vtedy tu fungoval bodový systém, podľa ktorého si potreboval 486 bodov na získanie trvalého pobytu a body sa udeľovali za vzdelanie, či máš univerzitu alebo za to, akú prácu si vykonával v domovskej krajine. Mne sa nakoniec podarilo získať 488 bodov, takže som limit splnil, ale všetci moji kamaráti museli ísť naspäť domov a zostal som sám.
Vtedy si začal s vlastnou firmou na odhŕňanie snehu a kosenie.
Len čo som dostal trvalý pobyt, otvoril som si vlastnú firmu. Takto som fungoval do spomínanej zimy, keď som pochopil, že sa mi to finančne neoplatí. Mal som jedného kamaráta, ktorého som spoznal už v Bratislave a on vtedy v Kanade pracoval pre okenársku firmu, kde mi dohodil prácu. Spoločne sme pracovali možno rok, ale nakoniec som si otvoril vlastnú firmu na inštaláciu okien.
Od odhŕňania snehu k inštalovaniu okien na mrakodrapoch to je veľký posun. Mal si vždy podnikateľského ducha, ktorý ťa ťahal k zakladaniu vlastnej firmy?
Vždy som videl rozdiel medzi tým, keď pracuješ ako subdodávateľ alebo zamestnanec. Ako zamestnanec máš stabilnú hodinovú mzdu, ktorá ťa nemotivuje podávať výkony, ale ako subdodávateľ vieš zarobiť podľa toho, aký si rýchly. V Kanade je otvorenie firmy krátky proces, lebo stačí, že si na úrade povieš názov firmy, oni skontrolujú, či nie je obsadený, zaplatíš 500 dolárov a firmu máš v ten istý deň.
Myslím, že osamostatniť sa bolo dobré rozhodnutie, lebo zarobíš viac. Hlavne si môžeš do nákladov na podnikanie dať skoro všetky náklady na život ako apartmán či auto, takže vďaka tomu platíš nižšie dane.
Začínal som od základov, až kým som sa dostal po inštaláciu okien a prestúpil som ku konkurenčnej firme, kde zo mňa spravili hlavného inštalatéra a teraz pre nich dohliadam na celú inštaláciu okien na budovách.
Ako si sa dostal k takýmto výškovým prácam?
V čase, keď som skončil s odhŕňaním snehu, som sa dostal do hluchého obdobia. Ozval sa mi kamarát, že zháňa ľudí na jeden projekt – bola to 12-poschodová budova, ale bola široká, takže na jednom poschodí sme museli inštalovať 270 okien.
On potreboval ľudí na prípravné práce. Keď inštaluješ okná, tak sa najskôr inštalujú lišty na podlahu a strop, do ktorých potom osadíš okná, tak som sa začal venovať týmto prípravným prácam, čo trvalo možno rok. Začínal som od základov, až kým som sa dostal po inštaláciu okien a prestúpil som ku konkurenčnej firme, kde zo mňa spravili hlavného inštalatéra a teraz pre nich dohliadam na celú inštaláciu okien na budovách.
Inštalujem okná len na výškových budovách. Neinštalujem okná na domoch, lebo domy nie sú až tak dobre platené a nejde o príliš stabilnú prácu. Tým, že Kanada je mladá krajina, tak sa tu veľa stavia, a to najmä v centre mesta, kde vyrastajú výškové budovy – vďaka tomu máme vždy plné diáre.
Pracuješ ako hlavný inštalatér okien na mrakodrapoch. Skús priblížiť, ako vyzerá tvoj bežný deň.
Môj bežný deň závisí od projektu a fázy, v ktorej sa projekt nachádza. Zo začiatku sa budovy stavajú tak, že sa vykope hlboká jama, kde vybudujú možno päť poschodí podzemných parkovísk, až sa následne dostanú k budovaniu nadzemných podlaží. Keď stojí piate až desiate poschodie s betónom, tak na stavbu prichádzame my a začíname robiť prípravné práce, inštalujeme lišty a membrány.
Po dokončení prípravných prác na prvých piatich poschodiach sa vytvoria tímy. Jeden tím pokračuje s prípravnými prácami až na vrchol budovy, aby medzitým mohol hlavný inštalatér začať s inštalovaním okien. Väčšinou sú dva tímy inštalatérov, ktoré začínajú v rohoch budovy, rozdelia sa a celú ju obkolesia, kým sa znovu stretnú.
Na mojom aktuálnom projekte sme sa však dohodli, že inštalovať okná budem iba ja, ale stíhať budeme to, čo bežne stíhajú dva tímy. Niekedy poschodie dokončíme za päť dní, inokedy zase za šesť dní. V kontrakte sme si stanovili, že jedno poschodie musí byť hotové za týždeň. Je na mne, či ho spravím za tri dni, čo je prakticky nemožné, alebo za päť dní.
V Kanade sa zrejme nezarába zle. Koľko si dokážeš zarobiť inštalovaním okien?
V stavebnom sektore sú zárobky trošku vyššie ako všade inde. Ľudia, čo pracujú s betónom, môžu napríklad zarábať 39 až 50 dolárov na hodinu, ak sú fakt dobrí. Oknársky sektor však nie je regulovaný odbormi, takže neexistuje minimálna ani maximálna mzda, ktorú môže človek zarábať. To má svoje výhody aj nevýhody.
Ak si len bežný pracovník, tak môžeš pomáhať s inštalovaním okien za 18 dolárov na hodinu, ale keďže neexistuje vrchný limit, vieš zarobiť dosť dobré peniaze. Ja poznám ľudí, čo majú vlastnú firmu ako ja a zarábajú 35-tisíc dolárov mesačne. Mne sa doteraz za mesiac podarilo najviac zarobiť 15-tisíc dolárov. Preto som povedal, že keď sa zamýšľam nad koncom v tejto brandži, počkám si na výplatu a hneď to vidím inak.
Ty aj manuálne okná inštaluješ a vkladáš do rámov, alebo len dohliadaš na svojich kolegov?
Znovu to závisí od fázy konkrétneho projektu. Na tom aktuálnom som samotnú inštaláciu vykonával ja, takže ráno vstávam okolo 5.50, dám si kávičku a pozriem sa na teplotu vonku. Ak je –30 stupňov, tak sa musím poriadne obliecť. Keďže bývam v centre mesta a väčšina výstavby sa sústreďuje práve do centra, projekty sú odo mňa zvyčajne vzdialené len pár minút.
Keď dorazím do práce, musím si pripraviť a vymerať každé okno laserom, aby boli okná v rovnakej výške. V prvých hodinách sa venujem vymeriavaniu, osádzam plastové podložky na stabilizáciu a následne ja so svojím pomocníkom inštalujeme samotné okná. Väčšinou pracujeme 10 hodín denne od siedmej ráno do piatej večer.
Pracovať rukami 10 hodín denne znie ako ťažká drina. Je to skutočne náročná práca, pri ktorej sa zapotíš?
Je to náročná práca. Jedno okno váži okolo sto kilogramov, takže ho dvíhame dvaja. Nedávno sme pracovali na budove, ktorá mala na 8. poschodí veľké fitnescentrum so 7-metrovými oknami. Také okná držia dvaja ľudia a tretí človek ho veľkou drevenou doskou podopiera v strede, aby sa neprevážilo. Takéto poschodia, samozrejme, trvajú viac ako týždeň. A niekedy sú okná také ťažké, že z nich musíme vytiahnuť sklo, lebo väčšina váhy je vlastne sklo.
Pred pár rokmi sa mi stalo, že som inštaloval membránu na vonkajšej strane budovy špeciálnym žeriavom, lenže fúkal silný vietor a vonku bolo –35 stupňov Celzia. Tak mi odmrzli prsty, že mi z ruky zliezli všetky nechty.
Hovoríš, že okná bývajú obrovské.
No jasné. Ja pracujem pre druhú najväčšiu oknársku firmu v Severnej Amerike, ktorá nám každý týždeň kamiónmi posiela okná do Calgary. A keďže sa ich vždy snažíme vyložiť čo najskôr, tak sa stane, že sa sklo rozbije, ale s tým sa vopred počíta.
Na inštaláciu používame špeciálne prísavky, ktoré však najlepšie fungujú len v teplotách do –8 stupňov, takže keď je –30 stupňov, musím si prísavky nahrievať a utekať s nimi k oknu, aby to bol čo najrýchlejší proces, lebo inak stratia schopnosť prisatia. Občas sa stane, že sa prísavka odtrhne zo skla, ale nám sa to stalo na poschodí, takže okno nepadlo dole z budovy, ale len dovnútra.
Vonku občas teploty klesajú na –30 stupňov Celzia. Komplikujú takéto mrazy inštaláciu okien?
Mrazy nemenia vlastnosti okien, ale všetkých lepidiel. Pred inštalovaním okna musíme do líšt natlačiť veľa lepidla, lenže lepidlá schnú až pri teplotách nad 3 stupne Celzia. To znamená, že keď lepidlo nanesieme v januári, nadobro zaschne až v máji.
Problém je aj to, že keď je –30 stupňov, tak neexistujú rukavice, ktoré by ti dokázali ochrániť ruky. Okná sú kovové, prísavky zase oceľové, takže celý čas sa v tej zime držíš kovu a nástroje máš na baterky, ktoré sa rýchlo vybíjajú. Vtipné je, že keď si prinesieš vodu z domu, musíš ju vypiť do 20 minút, inak to zamrzne.
Pred pár rokmi sa mi stalo, že som inštaloval membránu na vonkajšej strane budovy špeciálnym žeriavom, lenže fúkal silný vietor a vonku bolo –35 stupňov Celzia. Tak mi odmrzli prsty, že mi z ruky zliezli všetky nechty.
Mal si už niekedy pocit, že by si s oknami chcel skončiť, lebo je to príliš náročná práca?Každú zimu, až do chvíle, kým mi nepríde výplata. Vtedy si to znovu premyslím.
Okná inštaluješ na mrakodrapoch vo výškach. Ako to celé prebieha? Okná sa inštalujú zvnútra, alebo stojíš na rímse a inštaluješ ich zvonka?
Existujú dva hlavné typy okien – curtain wall a window wall. Okná curtain wall sa inštalujú hákmi do vonkajšej strany budovy, do ktorých sa osadí sklo, čo sa robí špeciálnym malým žeriavom nachádzajúcim sa o poschodie vyššie. Ja sa však špecializujem na okná window wall, ktoré sa inštalujú výhradne z vnútornej strany.
Na sebe mám pás, do ktorého si zaseknem popruh vo forme oceľového lana. Toto lano ma nepustí, keby som náhodou padal z budovy. Viem vyjsť na úplný okraj budovy, aby som okno položil tak, že polovica šírky je vnútri a polovica vytŕča von. Dnes je to už pre mňa bezproblémové, ale keby to videl človek prvýkrát, tak by sa možno otočil na päte a odišiel.
Občas zhora padne kladivo, čo by sa nemalo stávať, ale niekedy sa to udeje. Našťastie sa mi nestalo, že by mi zhora padlo okno.
Skús sa vrátiť do minulosti, keď si s oknami len začínal. Bolo niečo, čo ti nepovedali predtým, ako ťa poslali inštalovať okná na mrakodrapy, a prekvapilo ťa to?
V Kanade zaujímavo funguje celkový systém s prácou. Nikdy nepodpisuješ žiadnu zmluvu, nemáš žiadne podmienky, ale všetko je zvyčajne o ústnej dohode. Nikto ti nič nevysvetlí, pošlú ťa inštalovať na 25. poschodie s tým, že o tom dokopy nič nevieš.
Ja som sa skoro posral, keď som nastúpil prvý deň, vyšiel hore na poschodie, pozrel sa dole a povedal si, že kokos, toto nemôžem robiť. Ale keď začínaš od prvého poschodia a zakaždým ideš o poschodie vyššie, tak si na výšku zvykneš. Budovy, na ktorých pracujem, majú zvyčajne nad 200 metrov.
Hovoríš o premyslených bezpečnostných prvkoch. Hrozí ti však nejaké riziko, ktoré podstupuješ, a keby bezpečnostný prvok nefungoval, môže sa stať nehoda?
Bezpečnosť funguje v Kanade na výbornú. Každý hlavný dodávateľ má vlastný tím pracovníkov dohliadajúcich na bezpečnosť, ktorí chodia z poschodia na poschodie a kontrolujú, či máš všetky bezpečnostné prvky správne priviazané. Len čo ich nemáš dobre upevnené, tak ťa rovno pošlú domov. Potom je tu vládna organizácia OHS, ktorá na stavby posiela vlastných ľudí a tí rozdávajú pokuty, ak niečo nie je v poriadku.
Ak napríklad inštaluješ na severnej strane, tak musíš zísť na prvé poschodie a okolo budovy si vyznačiť kontrolnú červenú zónu, kde napíšeš svoje meno a aký typ práce hore vykonávaš. Do kontrolnej zóny potom nemôže nikto vojsť. Občas zhora padne kladivo, čo by sa nemalo stávať, ale niekedy sa to udeje. Našťastie sa mi nestalo, že by mi zhora padlo okno.
Ale teoreticky sa môže stať, že ti okno spadne z budovy na zem?
Na každom poschodí musí špeciálny tím vypracovať plán a protokol o tom, čo na ňom môžeš a nemôžeš robiť. Je stanovené, pod akým uhlom musíš mať na sebe upevnené to oceľové lano, lebo ak by napríklad bolo upevnené nesprávne, môže sa ti stať, že vypadneš, rovno trafíš balkón a zomrieš.
Poznám chalana, ktorému takto z poschodia spadlo okno a rovno ho na mieste vyhodili z práce, pretože vina je vždy na pleciach inštalatéra, ktorý musí uvážiť, či je inštalácia bezpečná alebo hrozí riziko. V meste Calgary sa raz stalo, že pri prípravných prácach chalanom padla dole z budovy celá lišta, kam sa vsádzajú okná, a zabila malé dievčatko, lebo jej dopadla na hlavu.
Ak by ti spadlo okno, tak predpokladám, že by si mal po kariére. Existuje možnosť, ako dostať druhú šancu?
Rovno je koniec. Ak ti spadne menšia vec ako kladivo či laser, tak ťa zo stavby pošlú na týždeň domov a potom ti dajú ešte jednu šancu, alebo ťa rovno vyhodia. Ale ak ti padne väčšia vec, tak máš prakticky istého padáka. Jeden chalan inštaloval panel, ktorý nespravil dobre, potom celý panel odfúkol vietor z budovy na cestu a na budovu vyslala vláda svojich inšpektorov. Rozdávali sa pokuty a chalana sme museli vyhodiť.
Aj na Slovensku čoraz viac platí známe porekadlo, že remeslo má zlaté dno. Platí to dnes v Kanade dvojnásobne?
Myslím, že áno. Kanada je mladá krajina, kde vláda podporuje manuálnu prácu a na stavbe často zarobíš viac, ako keby si pracoval v kancelárii. Najlepšie sa majú vodári, ktorí zarábajú pokojne 45 dolárov na hodinu a majú všetky možné benefity. Mám pocit, že ťažká práca je na Slovensku strašne podceňovaná.
Čo keby si mal zhodnotiť svoj doterajší život v Kanade? Baví ťa to tam a vieš si predstaviť, že tam po tých rokoch zostaneš žiť natrvalo?
Kanaďania sú veľmi otvorený národ. Ľudia sú dobre ohodnotení za tvrdú prácu, čo neznamená, že je život ľahší, ale povedal by som, že si ho tu vieš viac užiť. A či ma to tu baví? Baví, ale práca je dosť náročná, takže mám do budúcna plány, aby som s oknami nemusel pracovať manuálne, ale do tejto fázy sa len dostávam.
A či by som chcel v Kanade zostať? To stále neviem. Minulý týždeň som si požiadal o občianstvo, takže by som mal byť oficiálne Kanaďan, a nechávam si takto otvorené zadné vrátka.
