Slovák Ján už roky žije ilegálne v USA: Prišiel som s holou ri*ou, dnes zarábam tisíce mesačne. Doma som bol čašníkom (Rozhovor)

Do USA som prišiel na elektronické víza ESTA, a keď mi vypršala platnosť, zostal som tu. Som tu nelegálne, ale platím dane zo všetkého, čo zarobím, mám vlastné daňové číslo, a kým platím, nikoho to nezaujíma, že som tu ilegálne.

Dvakrát ma už chytili policajti, lebo som si najskôr kúpil staré auto, tak ma chceli skontrolovať. Rovno ma poslali na súd, kde mi dal sudca pokutu, lebo som si nezmenil vodičský preukaz. Funguje to tak, že tu môžeš žiť, kúpiť si dom aj pracovať a nikoho nezaujíma, že si tu ilegálne, ale nesmieš robiť hlúposti a dostať zápis do registra trestov, lebo by ťa mohli poslať preč.

Momentálne ti na to, aby si v Amerike žil legálne, chýba povolenie na pobyt?

Momentálne mi najviac chýba čas. Tým, že som tu nelegálne, sa mi otvorila možnosť, že by ma môj šéf z firmy vedel zasponzorovať. Vďaka tomu by som mohol získať oficiálne papiere. Lenže prišla korona, všetko teraz trvá dlhšie, a kým by som papiere teraz mohol získať, trvalo by to ešte aspoň štyri roky.

Keďže papiere nemám, mojou jedinou nevýhodou je, že nemôžem vycestovať. Nemôžem ísť domov a vrátiť sa naspäť, lebo by ma nepustili. Môžem lietať po Amerike, môžem ísť do nemocnice, byť poistený, len nemôžem opustiť hranice USA. A domov by som chcel ísť kvôli rodine.

Hovoríš, že ťa dvakrát chytili policajti, keď si šiel autom, a poslali ťa na súd. Ako prebieha súd, keď si v krajine nelegálne a nemáš povolenie na pobyt?

Keď ťa chytia policajti, prebieha to tak, že vzniká kruh medzi tebou, policajtmi a právnikom. Nie je to ako u nás, že len ty a policajti. Musíš si vziať advokáta, aby ťa mal kto zastupovať na súde. Ja som dostal pokutu za to, že som si po príchode nezmenil vodičský preukaz na americký, ale so svojím statusom to urobiť ani nemôžem. Takže som vlastne dostal pokutu za to, že som si nezmenil vodičák.

Sudca mi povedal, že mi všetko zmení tak, ako potrebujem, dostal som pokutu 200 dolárov a 350 dolárov som zaplatil za právnika.

Ale napríklad moja priateľka šla tiež na súd podobne ako ja, lenže ona nemá vodičský preukaz vôbec, ani na Slovensku. Advokát na súde ukázal prokurátorovi jej slovenský občiansky preukaz, prokurátor naň pozrel a uznal, že dobre. Na Slovensku nemáš na vodičskom preukaze nič po anglicky, takže to nikto nezistil ani to nikomu neprekážalo – a vybavené.

Keby si spáchal trestný čin, tak ťa rovno vyhostia?Ak spáchaš trestný čin prvýkrát, tak zrejme nie. Kamarát tu zbil policajta a nevyhostili ho, lebo prvýkrát sa väčšinou dá všetko vybaviť za peniaze. Zaplatil asi 12-tisíc dolárov a posedel si v base, ale dostal sa von na kauciu.

Aj sa mi to stalo, v nemocnici som strávil možno 6 hodín a prišiel mi účet na 40-tisíc dolárov. Americké zdravotníctvo je psycho. Ale keďže som tu nelegálne, mám lepší status ako bežný Američan.

Veľa ľudí zrejme zaujíma, čo v prípade, že sa zraníš alebo ochorieš, keď nemáš zdravotné poistenie a v Amerike je zdravotníctvo pekelne drahé.

Áno, veľa ľudí sa ma vypytuje, čo sa mi stane, keby som v práci spadol, zranil sa a potreboval ísť do nemocnice. Aj sa mi to stalo, v nemocnici som strávil možno 6 hodín a prišiel mi účet na 40-tisíc dolárov. Americké zdravotníctvo je psycho. Ale keďže som tu nelegálne, mám lepší status ako bežný Američan.

Šiel som do charity, povedal som im, čo sa mi stalo, a dal som im šeky na 40-tisíc dolárov. Oskenovali ich a o dva týždne mi prišlo vyrozumenie, že mi liečbu stopercentne pokrývajú, a dokonca mi dali zdravotné poistenie na rok zadarmo, keby niečo.

Máš v práci momenty, keď by si mohol spadnúť alebo sa vážne zraniť?

Jasné, akurát pred dvoma týždňami sa nám stalo, že kolega spadol zo strechy a pukol mu stavec, nemôže teda pracovať. Robíme v dobrej firme, takže mu šéf bude platiť 200 dolárov týždenne, aj keď bude práceneschopný, pričom liečbu mu pokryje charita. Musí si zaplatiť len rehabilitácie a tie sú drahé.

Do Ameriky ťa zavolala kamarátka zo Slovenska. Je takýto príchod do USA na víza ESTA, ale následné zotrvanie v krajine po ich vypršaní trendom a robia to tak mnohí Slováci?

Hej, je to veľký trend. Podľa mňa sú tu tisíce, možno aj státisíce ľudí zo Slovenska, z Česka či Poľska a množstvo z nich sem prišlo tak ako ja a žijú tu nelegálne. Naša komunita je obrovská nielen v New Jersey, ale aj New Yorku či Chicagu. Funguje to tak, že ideš do banky a hovoríš po poľsky. Alebo ideš do obchodu v Trentone a hovoríš po slovensky.

Začínal si na strechách, ale dnes sa venuješ obkladaniu z trochu odbornejšej stránky. Ako sa od prvých dní v práci až dodnes zmenil tvoj pracovný deň?

Keď som prišiel do Ameriky, zarábal som 12 dolárov na hodinu a robil som najviac. Nechávali ma zryť všetko zo stien, dostával som najťažšiu robotu, lebo som im pripadal ako najväčší mamľas, ktorý nič nevie. Musel som s ťažkým materiálom fúrikovať do kontajnera.

Dnes zarábam 33 dolárov na hodinu a nerobím viac-menej nič. Moja práca sa teda zmenila tak, že je dnes oveľa jednoduchšia. Už nechodím domov špinavý a unavený, ale čistý, pretože robím s čistými materiálmi. Pri obkladaní sa často vŕta do betónu či píli, ale ja to už robiť nemusím, takže sa mi uvoľnili aj dýchacie cesty.

V telefóne mám aplikáciu, ktorú si ráno otvorím a vidím v nej rozvrh, kam mám v ten deň ísť. Svojho šéfa ani nevidím, stretávame sa tak raz za mesiac.

Ako vyzerá tvoja bežná rutina?

Vstanem pred piatou, idem so psom von a do roboty chodím o siedmej. Robím v Pennsylvánii, ale bývam v New Jersey – prácu mám tak polhodinu od domu. Keď prídem, rozložím si náradie, rôzne píly a začnem merať okná.

Pracujem najmä na rodinných domoch, takže najskôr musím zmerať okná, aby som mohol vyrobiť rám na každú špecifickú veľkosť okna. Dajme tomu, že jeden dom môže mať 40 okien a rozmery sa líšia, pritom všetky rámy musia byť na centimeter presné. Potom pracujem na rohoch domu odspodu smerom nahor, krok za krokom, stenu po stene, aby som mal hotový celý dom.

Niekedy som pod tlakom, lebo napríklad viem, že vpredu mám na stene kameň a vzadu obklad a o chvíľu prídu obkladači, ktorí vedia byť veľmi rýchli. Steny pre nich musím pripraviť, aby sa nezdržiavali a mohli rovno začať obkladať.

Obložiť taký priemerný dom trvá možno päť dní, takže keď si vopred urobím jednu alebo dve steny, viem, že mám od obkladačov na dva dni pokoj. Snažím sa to organizovať tak, aby som ja nebol v strede a ostatní mali čo robiť.

Aj dnes pracuješ pre Poliaka. Dostávate zákazky, rozdeľujete si ich a ty potom ideš pracovať na konkrétnych domoch?

Všetky objednávky rieši môj šéf. Odhadom spravíme možno 60 domov za rok, ale ja sa nestarám o nič. V telefóne mám aplikáciu, ktorú si ráno otvorím a vidím v nej rozvrh, kam mám v ten deň ísť. Svojho šéfa ani nevidím, stretávame sa tak raz za mesiac. A máme ešte dvoch manažérov, ale nie sú to šéfovia, skôr kamaráti.

Tu to v práci nefunguje ako na Slovensku, že by manažér bol špecifická pozícia nado mnou a robil niečo iné. Ja som technicky vzaté manažér našej skupiny, keby sme to brali ako na Slovensku. Ale všetci sme aj tak len pracovníci, len to funguje trošku voľnejšie. Mám napríklad firemné auto, ale nikto mi nepozerá, koľko kilometrov najazdím alebo koľko benzínu spotrebujem.

Už dávno som sa presťahoval z Trentonu do takej americkej štvrte. Asi rok a pol som býval v zdieľanom dome v Trentone a odvtedy bývam v novom. Nechal som si na príjazdovej ceste otvorené auto aj s kľúčmi, veď americká klasika, ale jedného dňa mi ho ukradli. Zavolal som do firmy, že mi ukradli auto, šéf si zanadával, ale hneď mi dali druhé auto a nikto mi ani nič nepovedal.

Spomínal si, že mesto Trenton vie byť trochu nebezpečnejšie. Ukradli ti auto, ale nič horšie sa ti nestalo?

Mne osobne sa nestalo nič, ale mám známych, ktorých postrelili alebo dobodali.

Nedávno som sa rozprával so Slovákom v Kanade, ktorý inštaluje okná na mrakodrapoch. Skonštatoval, že remeslo má v Kanade zlaté dno. Je to tak aj v USA?

Určite je to tak. Ja som teraz na nezaplatenie. Keď človek vie robiť a používa hlavu, tak tu nemá problém s ničím. Naozaj prídeš s holou riťou, pokojne len s igelitkou, ale po pracovníkoch tu je teraz taký dopyt, že by si mohol mať v prvý deň aj šesť robôt.

Sú tu tisíce Slovákov, Čechov aj Poliakov. Mnohí z nich sú takí chlapci, čo zistia, že tu zarobia veľa, aj keď dokopy nič nerobia. Ja zarobím okolo 6-tisíc dolárov mesačne, ale taký človek, čo sa o robotu veľmi nezaujíma ani do nej veľmi nechodí, vie zarobiť možno 3-tisíc. On dá 500 dolárov za nájom a zostatok môže minúť na chľast.

Nechce sa nič nové naučiť ani sa rozvíjať. A to vlastne pre nás aktívnejších a šikovnejších vytvára lepšie zázemie v remesle. Ak sa raz remeslo naučíš, už nemáš problém s ničím.

Máš momentálne víziu, kam by si sa chcel posúvať? 

Rozmýšľal som nad tým, že si otvorím vlastnú firmu a pôjdem robiť sám na seba. Teraz sú v Amerike také časy, že je málo pracovníkov a veľa roboty, tak by som si to mohol dovoliť.

Ale keď som sem prišiel, tak to bolo naopak. Nad vlastnou firmou som rozmýšľal už dávno, lenže keď som v Trentone začal robiť obkladača, mohol som byť len obkladačom a robiť na seba, ale v tom čase bolo príliš veľa pracovníkov a menej roboty.

Šéfovia potom zamestnancov oklamávali, normálne ťa okradli, lebo si obložil veľký dom a zaplatili ti za malý. Aj mne sa to stalo. Ale odkedy prišla korona a zavreli hranice, sú to najlepšie časy a už si ťa nikto nedovolí podviesť.

S príchodom koronavírusu sme na Slovensku mali lockdowny a obmedzenia. Zmenil sa v pandémii aj tvoj život?

Ja som lockdown ani nezažil. Jediné, čo sa zmenilo, bola potreba nosiť rúško v interiéri. Bývam v dvojdome s chalanom, s ktorým spolu pracujeme, takže sme čas trávili spoločne a nepotrebovali sme preto rúško. A celú koronu som vlastne strávil v robote, takže som sa počas nej iba naučil množstvo vecí po profesijnej stránke.

Vnímaš aj rozpoltenú spoločenskú situáciu v Amerike?

Záleží na konkrétnom období. Keď sa blížia voľby, tak to cítiš. Vtedy sa človek normálne bojí povedať svoj názor, ako keď bola veľká vojna medzi Trumpom a Bidenom. So zákazníkom som sa nemohol rozprávať o politike, lebo by to nerobilo dobrú krv na pracovisku.

Ale celkovo sú tu ľudia veľmi milí a empatickí. Spočiatku som mal strach, že ma ľudia budú odsudzovať za môj akcent, lebo som vôbec nevedel anglicky, ale všetci boli ústretoví a chválili ma.

Máš momentálne medzi kamarátmi a známymi prevažne Slovákov?

Práveže mám kamarátov skôr medzi Američanmi. V slovenskej komunite mám najmä kolegov z roboty, ale bývam v americkej štvrti, preto sa snažím byť čo najviac s nimi. Aj kvôli jazyku. Chodím von so psom, takže často sú moji známi napríklad psičkári. Vo všeobecnosti sa však s ľuďmi veľmi nestýkam, lebo je tu dosť veľa alkoholikov a feťákov.

Skonštatoval si, že by si sa rád vrátil domov pozrieť rodinu. Vieš si však predstaviť, že v USA už dožiješ?

Chcel by som ísť domov. Už len kvôli rodine, aj keď sa vyskytnú nejaké problémy, tak sa nedajú riešiť na diaľku. Momentálne to riešim tým, že ma šéf zasponzoruje, ale musím si počkať spomínané štyri roky, aby som si otvoril vlastnú firmu.

Predstavujem si to tak, že by som potom mohol vycestovať, robiť si biznis a chodiť do Ameriky aj domov na striedačku. Už roky tu platím dane, tak by mi to bola škoda opustiť.