Prečo sme ešte nemali slovenského pilota F1? Odpovedá slovenský expretekár F2 Richard Gonda

Najbližšie k F1 mal zo Slovenska pilot Richard Gonda. V roku 2013 získal titul európskeho šampióna v F3. Neskôr sa posunul do F2. Ako sám hovorí, mal dokonca príležitosť jazdiť v F1, všetko však stroskotalo na peniazoch. Po tejto skúsenosti z formuly odišiel, pretekárom však zostal doteraz.

Cesta do F1 je jedno veľké sito, pri ktorom talent nestačí

Na otázku, ako sa dostať do F1, podľa neho neexistuje jednoznačná odpoveď. Ideálny čas na začiatok je od 5 do 7 rokov. Deti začínajú jazdiť v minikárach. „Ja som začal jazdiť, keď som mal 6, a v minikárach som strávil dokopy 8 sezón,“ hovorí Richard Gonda. Cieľom je v počiatkoch si osvojiť techniku a štýl jazdy. Vedieť, ako šoférovať, kedy pribrzdiť či zabočiť. Skrátka získať disciplínu. Ďalším krokom je prechod na motokáry. Tu je podľa Richarda Gondu najlepšie jazdiť čo najefektívnejšie, aby daný jazdec nestrácal pri motokárach veľa času.

Efektivita v tomto prípade znamená vyhrávať podujatia. Tie sú buď národné, alebo medzinárodné. Richard Gonda ich prirovnáva k situ. „Niektorí cezeň prejdú, lebo sú šikovní a rýchli. A niektorí nie, lebo si uvedomia, že na to nemajú,“ konštatuje Gonda. Je však sito záležitosťou, ktorá sa týka čisto talentu? „V tomto je motošport veľmi náročný. Na jednej strane musí byť pilot veľmi šikovný a na druhej na to, aby svoj talent mohol uplatniť na adekvátnej úrovni, potrebuje viac a viac peňazí,“ dodáva.

Po motokárach prechádza pilot prvýkrát do formuly s označením F4. Základný a najvýraznejší technický rozdiel medzi F1 a F4 je vo výkonnosti monopostu, pričom v F4 sú autá pomalšie a slabšie. F4 je veľmi obľúbenou kategóriou, pretože ide o prvý kontakt so skutočnou formulou a vstupujú do nej pretekári ideálne vo veku 14 rokov. Tu je princíp súťaží rovnaký ako pri motokárach. Jazdec potrebuje získavať dobré výsledky a nadobúdať skúsenosti, aby sa mohol posunúť do F3. 

V prípade, že pilot rozmýšľa nad profesionálnou kariérou, musí prejsť do formuly 2 alebo 1, a to vtedy, keď má aspoň 17 rokov. Pri F2 je program veľmi podobný ako v F1, kde ho nazývame Grand Prix alebo veľká cena. 

Cesta do F1 je orieškom najmä po finančnej stránke

Najideálnejšie pre peňaženku rodiča je začať so svojím dieťaťom v škole, ktorá deťom ponúka minikáry a výstroj v rámci poplatkov za hodiny. Rodič potom dieťaťu nemusí všetko kupovať. Takýchto škôl je však na Slovensku veľmi málo. „Pomaly sa to však rozbieha. Aj ja sa snažím vytvoriť takýto priestor pre malé deti. Aby sa to stretlo s kvalitou, perspektívou ďalej, ale pritom to nestálo veľa peňazí. Aby to rodičia s deťmi mohli vyskúšať a zistiť, či v tom chcú pokračovať. Pri školách je dobré to, že sa platí iba za odjazdené hodiny,“ hovorí Richard Gonda. Cena takýchto minikár je asi 300 eur.

Motokárové dráhy sú po Slovensku relatívne dobre rozmiestnené. Zároveň ich je málo na to, aby boli dostupné každému. Nájdeme ich napríklad na Slovakia Ringu, v Trebaticiach, ale aj na východnom Slovensku, kde je profesionálna outdoorová dráha.

„Možno taká jednoduchšia cesta, ako sa začať oťukávať s kárami, ktoré majú motor, sú práve tie halové, ktoré sa prenajímajú. Sú to, samozrejme, halové motokáry, nie pretekárske, to je trochu iný šport. Ale na začiatok to ponúka takisto priestor na oťukanie sa s motošportom. To je zároveň možnosť, keď to vyjde rodiča lacnejšie vďaka tomu, že nemusí kupovať dieťaťu motokáru,“ ozrejmuje bývalý pilot F2. Cena novej motokáry je približne 7 000 eur. Samozrejme, v prípade pretekov treba počítať aj s poplatkami za štartovné.

Na Slovensku sa jazdec dlho neohreje

Realita je taká, že cesta budúceho pilota sa na Slovensku končí spolu s motokárami. V našej krajine totiž neexistuje žiadny tím, ktorý by umožňoval jazdiť na formulách. Jazdci teda nemajú na výber a kvôli pokračovaniu v kariére musia osloviť zahraničné tímy. „To však môže byť takisto ťažké. Najlepšie je mať na Slovensku človeka, ktorý takéto tímy pozná a dokáže jazdca predať, že ‚aha, na Slovensku máme takéhoto šikovného pilota‘,“ konštatuje Gonda.

Tu nastáva bod zlomu, ktorý určí, kto pôjde ďalej a kto končí.

Ak tím jazdca zazmluvní, ten ďalej jazdí pod menom svojho zamestnávateľa. Ak však chce jazdec vstúpiť do tímu, musí za seba zaplatiť poplatok. Ten zahŕňa štartovné na súťaže, prenájom formuly, technický servis monopostu, ľudí v tíme atď. Čím je kategória vyššia, tým sú náklady vyššie. Napríklad ak chce pilot vstúpiť do sveta F2, poplatok, ktorý musí pred sezónou zaplatiť, je 1,5 až 2 milióny eur. Pri F1 je poplatok 10 až 15 miliónov eur. 

Najťažšie na tom celom je zháňanie sponzorov a partnerov. To si vyžaduje dobré PR, reprezentovanie aktuálneho tímu a podávanie dobrých výsledkov. Cenou, respektíve daňou za to, je čas. Čas, ktorý tomu pilot, ak chce byť úspešný, musí venovať. A k tomu všetkému, ako hovorí Richard Gonda, „treba byť v správnom čase na správnom mieste“. Najťažšie sú začiatky, keď jazdec pociťuje finančný diskomfort. „Tu nastáva bod zlomu, ktorý určí, kto pôjde ďalej a kto končí. Pretože dôležité je dokázať sa zaprieť a vydržať aj ten nekomfort,“ uzatvára Richard.