Toto sú najväčšie neúspechy Hegerovej vlády v roku 2021

Z približne 3-tisíc hospitalizovaných ľudí s koronavírusom je asi 84 percent nezaočkovaných. 

Chaos v opatreniach proti koronavírusu

Počas leta a jesene fungoval na Slovensku covid automat, ktorý rozdeľoval okresy do rôznych farieb podľa počtu pozitívnych prípadov v okresoch. Keď sa situácia výraznejšie zhoršila, vláda začala covid automat opakovane ohýbať, až ho úplne vypla a začala sprísňovať plošný lockdown.

Najprv zatvorili reštaurácie a zrušili hromadné podujatia pre všetkých, potom časť opatrení uvoľnili pre zaočkovaných a neskôr zatvorili aj obchody. Školy najprv odmietla zatvoriť SaS, hlavný hygienik následne nariadil svojim podriadeným, aby ich zatvárali postupne, a nakoniec ich naraz zatvorila vláda.

Chaos v opatreniach pokračoval aj krátko pred Vianocami, keď minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský medzi rečou spomenul zákaz cestovania za rodinou. O týždeň kvôli tomu zasadla vláda a výsledkom je, že sa cestovať môže. Autom len cez deň, vlakom aj večer.

Politológ Lenč napriek tomu vyzdvihuje príchod ministra Lengvarského, komunikácia bola vďaka jeho prístupu pragmatickejšia a pre verejnosť zrozumiteľnejšia. „Problém nastal s nástupom tretej vlny, na ktorú vláda nebola pripravená a počas ktorej sa opätovne dostali do popredia koaličné konflikty, ktoré znovu vniesli do riadenia pandemickej krízy chaos. Z boja s vírusom sa stal boj o preferencie koaličných strán,“ hovorí odborník, podľa ktorého sa lídri strán začali predbiehať v populistických (ne)riešeniach krízovej situácie.

 „Politici stále robia rovnaké chyby. Povyšujú svoje vlastné partikulárne záujmy nad záujem spoločenský,“ dodáva Lenč. 

Nedostatočná a pomalá podpora podnikateľov

Reštaurácie na Slovensku zatvorili ako prvé, v interiéri sa nenajedia ani zaočkovaní a tí, ktorí koronavírus prekonali. Na slabú pomoc od štátu sa sťažujú aj ďalší podnikatelia, ktorí musia alebo museli mať zatvorené.

Z prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska vyplýva, že najefektívnejším nástrojom by pre subjekty v tejto situácii bola priama finančná podpora. Mnohí už aj v rámci tretej vlny museli prepúšťať, obmedzovať investície a efektívnejšie pracovať s prevádzkovými hodinami a zdrojmi. 

Pomoc od vlády prišla až v polovici decembra, teda niekoľko týždňov po prvom ohlásenom lockdowne. 

Peniaze si môžu nárokovať až za pokles tržieb v decembri. S poklesom obratu od 40 do 60 percent dostane firma či živnostník 450 eur na jedného zamestnanca, prevádzky s poklesom obratu od 60 do 80 percent budú mať nárok na 630 eur na každého zamestnanca a v prípade poklesu obratu nad 80 percent dostane zamestnávateľ 810 eur na zamestnanca.

Na získanie podpory musia prevádzky splniť podmienku poklesu tržieb o 40 a viac percent. Ďalšími podmienkami sú, že museli byť zatvorené k 1. decembru a musia mať do 50 zamestnancov. Vláda pripravuje pomoc aj pre gastrosektor. 

Iniciatíva Zachráňme gastro označila túto pomoc podnikateľom za nedočerpateľnú a považuje ju za ešte horšiu ako doteraz, pretože diskriminuje ľudí v tomto sektore podľa veľkosti prevádzok. 

„Pomoc reštauráciám, ktoré sú zatvorené bez toho, aby ich majitelia a zamestnanci vedeli, čo s nimi bude ďalej, je veľmi zlá a extrémne pomalá. Je signifikantné, že kvôli zlým podmienkam sa sumy alokované ministerstvom hospodárstva a dopravy nedajú dočerpať,“ uviedol Erik Laš z iniciatívy.

Neúspešná reforma súdov a Kollárovo naháňanie palicou 

V čase diskusií o reformách nemocníc a súdnej mapy Boris Kollár cestoval po okresoch a voličom sľuboval, že ani jednu z týchto reforiem v parlamente jeho strana nepodporí, naopak, bude hlasovať proti.

Reforma nemocníc, ktorú už medzičasom poslanci schválili aj bez pomoci Sme rodina, má priniesť do zdravotníctva viac odbornosti, rýchlejšiu a efektívnu zdravotnú starostlivosť a viac peňazí z plánu obnovy. Reforma súdov má zasa pomôcť k rýchlejším a odbornejším rozhodnutiam, poslanci sa k nej zatiaľ nedostali. 

Predseda parlamentu natočil video, ktorom sa vlastnej vláde vyhrážal s lieskovou palicou v ruke. Ľuďom v regiónoch sľúbil, že žiadne reformy nebudú. 

„Toto je dobrá liesková palica, pekne ťažká. Je to darček od ľudí z Revúcej. Dnes sme tam boli podporiť nemocnicu a súdy, ktoré by tam mali zrušiť,“ hovorí Kollár v úvode videa. Neskôr vysvetľuje, že palicu mu darovali ľudia ako demonštráciu sily, ktorú budú prezentovať, ak im nemocnicu a súd reformou „zrušia“. 

„Ľudia povstanú a týmto nás vyženú. Je to pekný darček, aby sme vedeli, čo nás čaká, pekný deň,“ hovorí predseda parlamentu zo svojej kancelárie s úsmevom na tvári. 

Palicu vraj dostal Boris Kollár od Júliusa Laššana, bývalého okresného predsedu strany Smer-SD, ktorý je dnes okresným predsedom Hlasu-SD.

Tesný boj so sprísňovaním interrupcií

V októbri prešiel cez prvé čítanie návrh Anny Záborskej, ktorým chcela konzervatívna poslankyňa ženám skomplikovať prístup k umelému prerušeniu tehotenstva. Išlo už o 19. návrh z dielne Anny Záborskej a skupiny kresťanských konzervatívcov okolo nej. 

Sprievodná správa uvádzala, že zákon negatívne ovplyvní verejné financie, ale pozitívne ovplyvní manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Súčasťou návrhu bolo predĺženie čakacej lehoty zo 48 na 96 hodín pri všetkých interrupciách. Za sprísňovanie hlasovali okrem extrémistov a poslancov OĽaNO aj Juraj Šeliga a niektorí poslanci Sme rodina. 

Vladimíra Marcinková upozorňovala, že niektoré zmeny zo Záborskej návrhu by mohli ohroziť ženy na zdraví a znemožniť im prístup k zdravotnej starostlivosti. Štvordňová lehota sa totiž týkala aj tzv. zamĺknutých, teda spontánnych potratov. Tie nastávajú, keď sa embryo prestane vyvíjať a odumiera v tele ženy. Podľa Marcinkovej sa takto končí každé piate tehotenstvo na Slovensku. Žena by aj v tomto prípade – s mŕtvym plodom v tele – musela na zdravotnú starostlivosť čakať.

V druhom čítaní už Záborskej zákon veľmi tesne neprešiel, hlasovalo zaň len 67 poslancov. 

Aj pri interrupciách mala vláda komunikačné problémy, podľa Lenča nie sú v týchto témach ničím výnimočným. „Môžeme vidieť, že v momente, keď na seba narazia osobné záujmy a ideové presvedčenia lídrov koalície, rozhorí sa v koalícii konflikt.“ Vláda v tomto zložení bude mať vždy problém zhodnúť sa v postupe pri hodnotových otázkach, myslí si politológ.

Záhadné stretnutie v SIS

V máji 2021 sa na pôde Slovenskej informačne služby stretli predstavitelia štátu, aby sa oboznámili s údajnými zisteniami o ovplyvňovaní káuz. O stretnutí sa verejnosť dozvedela z článku Denníka N o tri dni neskôr.

V špeciálnej miestnosti v budove SIS, ktorá sa nedá odpočúvať, sa na ňom zúčastnili riaditeľ SIS Michal Aláč, prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister vnútra Roman Mikulec, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný exprezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.

Stretnutie zorganizoval predseda vlády Heger. O čom bola reč, opisovali viacerí zúčastnení rozdielne. Témou vraj bolo podozrenie, že vyšetrovanie veľkých korupčných káuz môže byť zmanipulované. SIS na to mala údajne dôkazy. Vraj sa spomínal aj prípad exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského, čo napríklad prezidentka Čaputová popiera.

Správa SIS o údajnom manipulovaní vyšetrovaní vyvolala veľký rozruch a stala sa hlavnou agendou Roberta Fica. Informáciami vyplývajúcimi zo správy Slovenskej informačnej služby sa neskôr začal zaoberať Úrad inšpekčnej služby. V tejto súvislosti zriadili špecializovaný tím, na ktorého čelo sa postavila Diana Santusová. Tá potom prišla na NAKA zaisťovať spisy a zvyšok kauzy je už známy aj ako vojna v polícii. 

Šéfa inšpekcie Szabóa medzičasom odsúdili, ku korupcii sa sám priznal. Policajného prezidenta Petra Kovaříka obvinili, lebo sa vložil do akcie inšpekcie proti NAKA. 

Rozpad Za ľudí

V lete sa rozpadla najslabšia koaličná strana Za ľudí, väčšina poslancov vstúpila do klubu Sloboda a solidarita. Samotný konflikt sprevádzalo množstvo mediálnych odkazov najmä medzi Veronikou Remišovou a Máriou Kolíkovou ako novou potenciálnou predsedníčkou strany, ktorú zakladal Andrej Kiska.

Členovia predsedníctva žiadali zvolanie snemu, na ktorom by si zvolili nového lídra, Remišová však efektnými krokmi zmene bránila. Odvolaním funkcionárov zmenila pomery v predsedníctve a snem tak nezvolali.

Veronika Remišová čelila kritike z vlastných radov po koaličnej kríze, keď podľa Vladimíry Marcinkovej ako zakladajúcej členky strany nedokázala zaujať jednoznačné stanoviská. „Ľudia nepotrebujú počuť frázy ani vatu, nemusíme zapĺňať verejný priestor zbytočnými slovami,“ kritizovala Marcinková svoju šéfku. 

Strana Za ľudí je pred rozpadom, drží ju len pár poslankýň a Juraj Šeliga, ktorý zo strany zatiaľ neodchádza, lebo by jej to vraj spôsobilo existenčné problémy. Politologička Aneta Világi si myslí, že rozpad z reputačného hľadiska spôsobil škody celej vláde. 

Nestabilita vládnej strany má v konečnom dôsledku vplyv na dôveru koalície vo verejnosti. Lenč upozorňuje na skutočnosť, že koalícia sa dodnes nevyrovnala s politickou situáciou, ktorá nastala po rozpade Za ľudí.

„Status quo, ktorý nastal po ,prestupe‘ bývalých poslancov Za ľudí a ministerky Kolíkovej do SaS, je nielen v rozpore s koaličnou zmluvou, ale zvýrazňuje nemohúcnosť fungovania celej vládnej koalície.“

Koaličná rada postupne niekoľko týždňov až mesiacov odsúva problém týkajúci sa počtu ministrov jednotlivých strán, ktorý momentálne nesedí s koaličnou zmluvou. 

Prepad dôveryhodnosti v prieskumoch

Podľa prieskumu agentúry Focus z decembra 2021 pre TV Markíza je prezidentka Zuzana Čaputová naďalej najdôveryhodnejšou spomedzi slovenských politikov. Dôveruje jej 52 percent a nedôveruje 47 percent respondentov. 

Na druhom mieste v prieskume skončil líder Hlasu-SD Peter Pellegrini, ktorému vyjadrilo dôveru 41 percent a nedôveru 57 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 29 percent a nedôverou 69 percent. To, že Ficovi verí viac ľudí ako celej vláde Eduarda Hegera, vníma politológ Jozef Lenč ako priamy dôsledok toho, ako súčasná koalícia nezvláda svoju úlohu.

„Nevedia sa popasovať so zodpovednosťou, ktorú majú za štát a najmä za nádej, ktorú do jej rúk vložili voliči v roku 2020. V neposlednom rade koalícia opakovane dokazuje, že jej reprezentanti politicky ,nedorástli‘ do pozícií, ktoré dnes zastávajú, a mnohí z nich mentálne a politicky zostali v opozícii. V opozícii voči Ficovi, voči sebe a voči vláde, ktorej sú súčasťou,“ dodáva Lenč. 

Aneta Világi rovnako vníma výrazný prepad, ale upozorňuje, že meranie dôveryhodnosti je veľmi citlivé na aktuálne kauzy a prešľapy politikov a percentuálne výkyvy aj v rámci jedného roka sú bežné.

Premiérovi Eduardovi Hegerovi dôveruje 28 percent a nedôveruje 70 percent opýtaných. Vicepremiérovi a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 27 percent a nedôveruje 72 percent opýtaných.

Borisovi Kollárovi vyjadrilo dôveru 24 percent a nedôveru 75 percent respondentov. Lídrovi mimoparlamentného hnutia Republika a europoslancovi Milanovi Uhríkovi dôveruje 24 percent a nedôveruje 60 percent opýtaných. Vicepremiérke Veronike Remišovej (Za ľudí) dôveruje podľa prieskumu 18 percent a nedôveruje 79 percent opýtaných ľudí.