Generál Macko: Zabitie Zelenského by nemuselo viesť k žiadnej zmene, už teraz je to tak, že Zelenskyj je hrdina a Putin je lúzer

Vyzerá to tak, ale momentálne presne nevieme, aký je stav v ukrajinskom veľkom zoskupení vojakov. Vieme, že nenasadili svoje najlepšie obrnené a mechanizované sily, tie sú práve na juhovýchode Ukrajiny. Ak ich stratia, stále môžu postupovať ako doteraz. Za určitých okolností sa môžu snažiť rozdeliť ruské zostavy a dokonca aj znovu zobrať naspäť niektoré oblasti. Je to otvorené aj preto, že Ukrajina nemá momentálne dôvod prijať diktát zo strany Ruska.

Vieme, ako Vladimir Putin v týchto dňoch žije? 

On sa snaží navodiť dojem, že nie je izolovaný. Pohybuje sa tam, kde sa cíti relatívne bezpečne, napríklad medzi úplne cudzími ľuďmi, kde to však vie preveriť svojimi ľuďmi. Často vidíme, že si drží dostatočnú vzdialenosť od ostatných. Zrejme trpí aj istým druhom paranoje, ale nechcem robiť jeho psychoanalýzu. Ono je to totiž nepodstatné. Putin je v nejakom prezidentskom systéme, budoval si dlho kult osobnosti, má podporu v štruktúrach a zároveň má okolo seba ľudí, ktorí majú strach. 

Je možný prevrat? 

Nebolo by to jednoduché, budúci sprisahanci by len ťažko mohli vedieť, na koho sa môžu spoľahnúť. Na druhej strane asi by to bolo najlepšie riešenie, len je treba mať aj náhradu. Nestačí však len odstrániť Putina, ak by nebola náhrada, nastane boj o úspech. To by mohlo ohroziť aj strategický potenciál Ruska. Divoký rozpad Ruska ani potupnú porážku si asi neprajeme, potrebujeme, aby Rusko odišlo z Ukrajiny a uznalo, že na to nemá. Nech si spraví na svojom území propagandu, že operácia bola úspešná. 

Mal by mu niekto dať únikovú cestu?

Myslím si, že úniková cesta je v jeho rukách. Len musí nájsť vôľu zmieriť sa s tým, že už viac nedosiahne. 

Často na sociálnych sieťach vidím tú jednoduchú otázku, či by ho niekto nemohol zabiť.

Nie je to jednoduché. Dnes sú náznaky, že vo svojom okolí vymenil veľmi veľa ľudí, ale tí najvyšší a jemu najbližší držia pokope. Je to bratská mafia. Treba si uvedomiť, že tento systém nie je klasicky politicky zložený. Vždy mali problém s lídrami, väčšina zahynula rukou vlastných. Na druhej strane dnes v Rusku funguje režim, ktorý by som nazval korporátny fašizmus. Rozparcelovali si štát. Multimilionár a hovorca Dmitrij Peskov naznačuje, že je to mafia previazaná vzájomnými vzťahmi a peniazmi, ku ktorým sa ľahko dostali, a vytvorili si väzby, aby sa pri nich udržali. Vieme, aké sú platové podmienky u nás a môžeme zobrať do úvahy, že Rusko je bohatá krajina s chudobnými ľuďmi. Fašizmus to nazývam preto, že túto rétoriku využívajú, lebo nemajú hranice, ak ide o nejakú hrdosť. Je to skupinka rýchlozbohatlíkov, ktorí ovládli štát. 

Čoraz viac najmä z ukrajinskej strany zaznievajú hlasy o tom, že mierové rokovania sú len zdržiavaním času a neprinášajú žiadne výsledky. Aký majú zmysel? 

Každé vyjednávanie musí byť o tom, že obom stranám niečo ponúka. Obe strany musia mať pocit, že niečo dosiahli a majú aj niečo, čo sa dá predať ich publiku. Takto sa musíme pozerať na rokovania za súčasných podmienok. Ak má Zelenskyj pocit, že Rusi naťahujú čas – áno, je to pravda. Táto vojna prebieha vo všetkých dimenziách vrátane tej informačnej, na ktorú sa Putin veľmi spoliehal. Spoliehal sa na to, že sa Západ nechá zastrašiť a bude nejednotný. Investoval do toho veľké peniaze, korumpoval politikov a robil podvratné vplyvné operácie. Chystal sa na to celé roky. 

Poďme k tým rokovaniam ako takým a ich obsahu. 

Situácia na bojisku je patová, nedáva nádej na rýchle víťazstvo ani jednej strane. Aj keď osobne sa prikláňam k tomu, že čas hrá v prospech Ukrajiny. Kombinácia ekonomických sankcií, narastajúcich strát a opotrebenia vojska na cudzom území Rusku nepomáha. Môže dať do vojny ďalšie zdroje, ale nemá ich nekonečné. Toto všetko dáva nádej na konečné víťazstvo Ukrajine. Nebude oslnivé, ale dôležité. Platí, že ruská armáda má stále dostatočný potenciál na to, aby krajinu maximálne zničila, aj keď vojnu nevyhrá. Na oboch stranách je aj preto objektívny záujem rokovať, ale bavme sa o faktoroch. 

Je na tom jedna strana lepšie ako druhá? 

Napriek tomu, že je situácia nerozhodná, krajiny nie sú v rovnakej pozícii. Ukrajina sa bráni, má vysokú morálku a na misku váh dáva životy svojich ľudí proti existencii štátu a národa. Rusi sú na cudzom území, morálka je nižšia a vyvažujú ťažko uchopiteľné zisky svojimi životmi. Aj keď je tam pat, sú v rozdielnom postavení. Spravodlivá vojna je na strane Ukrajiny, ale, samozrejme, nemôžete obetovať celý národ, len aby ste ho uchránili, lebo potom ste ho vlastne neuchránili. 

Aké faktory ešte hovoria v prospech Ukrajiny? 

Pozitívne pre ukrajinské sily je to, že ich armáda je stále schopná klásť organizovaný vojenský odpor. Celkom rozumne vedú koordinované operácie, nesnažia sa koncentrovať, nesnažia sa byť ľahkým terčom, to by bolo pre Rusov ľahké. Rusi potrebujú mať viac síl, čo nemajú. Postupne budú prichádzať ďalšie dodávky vojensko-technickej pomoci od vonkajších hráčov. To síce nedá Ukrajincom priestor na víťazstvo, ale udrží ich to v boji. Budú môcť ničiť a narušovať ruské operácie. Ak Rusi za 28 dní nezískali vzdušnú nadvládu, bude to pre nich čoraz ťažšie. Môžu zničiť protivzdušné systémy, ale taktické letectvo a vrtuľníky potrebujú letieť nízko. Ukrajina bude mať stále dosť prostriedkov na to, aby im ich mohla likvidovať.

V čom sú negatíva?

Predlžovanie tohto konfliktu znamená obrovské materiálne straty a straty na životoch. Samozrejme, je to aj veľké utrpenie pre civilné obyvateľstvo. Čím dlhšie bude trvať vojna, tým väčšia bude humanitárna katastrofa. 

Pre Rusov je táto vojna veľmi drahá, môžu to vôbec udržať? 

Udržiavanie tejto mašinérie ide do živého, neberú len zo zásob, míňajú už aj peniaze, ktoré generujú. Rusko postihnuté sankciami to bude čoraz viac pociťovať. Prehrávajú už aj morálne, bude pre nich čoraz ťažšie diskreditovať. Rusi musia vyjednávať aj preto, že na strategickej úrovni prehrávajú aj komunikačne. To, čo sa deje, sa nedá ospravedlniť. 

Aký je teda záver?

Rusi vedia, že víťazstvo nezískajú, Ukrajina si môže robiť nádej na vyhnanie ruských vojakov zo svojho územia. Pre budúcnosť krajiny by to bolo niečo mimoriadne, ale cena môže byť privysoká. Podmienky Rusov na ukončenie vojny sú zatiaľ stále neakceptovateľné, nezodpovedajú situácii na bojisku a nezodpovedajú ani možnostiam hráčov. Expanzívna metóda Rusov oslabí bez ohľadu na to, ako to dopadne. Bude trvať, kým sa krajina zotaví zo všetkých strát, vojenských, ekonomických aj diplomatických. Ak Rusi ponúkajú mier taký, aby Ukrajina uznala Donbas, aby uznala Krym, aby sa demilitarizovala, je to neprijateľné. Ukrajina sa môže vedieť zmieriť s tým, že nemá silu na to, aby z týchto území Rusov vytlačila, ale oficiálne nemôže podpísať, že uznáva trvalé vlastníctvo. Znamenalo by to, že ju budú parcelovať aj naďalej. 

Neutralita?Záviselo by od kontextu a definície. Ukrajina by sa s tým zmieriť vedela, ale bude žiadať bezpečnostné garancie. Ak to zostane len v rovine medzi Ukrajinou a Ruskom, nemôže to prijať, lebo Rusko nie je vierohodný partner na akékoľvek garancie. U ostatných krajín bude mať Ukrajina veľkú istotu, že budú garanti ochotní vstúpiť do vojenského konfliktu. Alebo tam dokonca rozmiestniť svoje sily.

Ešte žiadali demilitarizáciu, čo je za tejto situácie nezmysel.

Nemôžu si to ani pripustiť, znamenalo by to vzdať sa bez zbraní.

Ukrajinský prezident Zelenskyj často pridáva videá z rovnakých miest. 

Nenechajme sa oklamať, videá zverejňuje vždy s nejakým časovým odstupom.

Rozumiem, ale sú minimálne oveľa aktuálnejšie ako tie Putinove. Dá sa preto pravdepodobne zadefinovať nejaký rádius, kde sa nachádza. 

Keby som bol prezident Putin – čo, samozrejme, nechcem –, v tomto okamihu by som v tichosti chránil Zelenského. Zabitie Zelenského by nemuselo viesť k žiadnej zásadnej zmene, už teraz je to tak, že Zelenskyj je hrdina a Putin je lúzer. Dokonca aj tie ženy a deti, ktoré trpia, ešte aj tie by mohli začať bojovať proti okupačným vojskám. Za týchto okolností Zelenskyj riskuje menej, ako riskoval počas prvých troch dní, keď zostával v Kyjeve. 

Vedia teda, kde je? 

Vedia predvídať, kde všade by mohol byť, ale znamenalo by to totálnu likvidáciu rezidenčnej štvrte. Kyjev je trojmiliónové mesto, v ktorom je veľká vládna štvrť, nie všetko je na jednom mieste. Ďalšie reprezentatívne úrady, z ktorých vie vysielať a komunikovať, majú v okrajových častiach mesta. Nemôžu kobercovo zbombardovať Kyjev, lebo aj tak sa im nemusí podariť chytiť ho. 

Je možné, aby sa Zelenskyj s Putinom v dohľadnom čase stretol? 

Ak by sa to malo stať, bude to signál, že Putin prizná prehru. Ruský prezident Zelenského dehumanizoval, zosmiešňoval a robil z neho nacistu, aj keď má židovský pôvod. Priame stretnutie Putina so Zelenským by bolo dôležité pre uznanie mieru, ale je to málo pravdepodobné. Na druhej strane by to bol signál, ktorý by znamenal, že prímerie by mohlo byť aj stabilné. Som skeptický, že Putin bude ochotný na toto pristúpiť. Niektoré krajiny by ho k tomu mohli prinútiť, ale určite nie Nemecko, Francúzsko alebo Spojené štáty. 

Prezident Biden nedávno upozornil na nebezpečenstvo použitia chemických zbraní a v tomto kontexte je asi dôležitá otázka, či by v takom prípade už NATO zasiahlo. Dá sa hýbať s tou pomyselnou čiarou, ktorej prekročenie by Aliancia považovala za ohrozenie? 

Vždy je to politické rozhodnutie. Červená čiara je pohyblivá a závisí od vôle obyvateľstva. Aj politici na Západe rozhodujú takto. Nie sme pripravení ísť do veľkej vojny, vidíte, že máme problém aj s niektorými razantnejšími sankciami. O niektorých je veľká diskusia, lebo nič nie je zadarmo. Aj úplné odstrihnutie od ruskej ropy by určite Putinovi podrazilo nohy, lebo svoju produkciu nevie rýchlo presmerovať inde. Samozrejme, veľký dosah by to znamenalo aj pre nás, veľká časť obyvateľstva nie je ochotná podstúpiť takúto záťaž. Veľa ľudí sa pýta, prečo sa NATO nezapojí už teraz, moja odpoveď je jednoduchá, môže, ale ste ochotní zajtra narukovať do ozbrojených síl? Ľahko sa to rozpráva, ale skutočný problém je, že ak neexistuje morálne a právne opodstatnenie, je ťažké zasahovať. 

Čo by v praxi znamenalo prekročenie červenej čiary, nech už je kdekoľvek?

Aj keď by formálno-právne nebolo rozhodnutie Bezpečnostnej rady, mohlo by sa rozhodnúť s veľkou medzinárodnou podporou ísť a vytvoriť niečo ako operáciu na ochranu civilného obyvateľstva. Rusko síce drží rétoriku, že by to považovalo za vstup do konfliktu, ale takisto by si muselo zvážiť kroky, stále by bolo útočníkom. Bavíme sa len o území Ukrajiny. 

Ako by vyzerala takáto intervencia v praxi? Vzlietli by stíhačky a vojaci by začali postupovať na východ Ukrajiny? 

Bolo by to veľmi zložité. Vzlietnutie stíhačiek by mohli Rusi považovať za priamy vojenský konflikt. Treba povedať, že Rusko zatiaľ používa len štvrtinu svojho letectva. Zrejme aj pre takýto prípad si nechávajú letectvo v zálohe, aj keď, samozrejme, faktorov je viac, boja sa aj protivzdušnej obrany, ktorú nepotlačili. Skôr by to bolo o pozemnom rozvoji vojsk. Hrozilo by však, že konflikt vyeskaluje. Na eskalačnej špirále nikdy neviete, kde sa skončí. Jazýčkom na váhach by bol postoj Číny: ak by takúto akciu NATO podporila a bola by ochotná dať do nej dokonca aj svoje vojská, bola by to zásadná zmena hry. 

Má NATO dnes ešte v rukáve esá, ktoré nepoužilo a nie sú intervenčného charakteru? 

Myslím si, že NATO spravilo veľa. Musíme počkať na časovú odozvu. Chvíľu trvá, kým sa všetky opatrenia aj materiálno-technická pomoc odrazia na výsledkoch. Musia všetko dopraviť, vyskladniť a naučiť sa novú techniku používať. Toto platí najmä vtedy, ak sa bavíme o východnej časti Ukrajiny. Schopnosť viesť operácie sa ešte môže dramaticky zlepšiť. Treba rešpektovať fyzikálne zákony, skrátka, chvíľu to trvá. 

Pomáha NATO Ukrajine personálne, napríklad ak ide o poskytovanie analýz alebo hackerov, resp. kybernetickej bezpečnosti? 

Myslím si, že nemáme dosť podkladov, aby sme vedeli priamo povedať, že pomáhajú aj hackeri. Niektoré medzinárodné hackerské skupiny pomáhajú Ukrajine alebo, lepšie povedané, škodia Rusom. Dá sa predpokladať, že ukrajinskej strane sú poskytované výsledky spravodajskej služby, ale keďže som už v civile, neviem to potvrdiť ani vyvrátiť. 

Môžu sa do vojny zapojiť Bielorusi?

Bolo požadované, aby sa tak stalo už skôr, prezident Lukašenko má zrejme veľké vnútorné problémy a narazil na odpor. Bielorusko má väčšiu armádu ako Slovensko, má ju primeranú svojej veľkosti, je vybavené sovietskou technikou, ale nie všetka je úplne zlá. Problém je, že Bielorusko nemá toľko síl, aby zásadne zmenilo hru v prospech Rusov. Väčšina armády Bieloruska je postavená na menej vycvičených a menej motivovaných brancoch. Bieloruský národ je zároveň bližšie k ukrajinskému než k ruskému. Je tam aj psychologická a morálna bariéra.

Aj keby teda zasiahli, nemalo by to zásadný vplyv. 

Nemalo by to mať efekt. Ak Rusi chcú na severe niečo urobiť, potrebujú presunúť viac vojsk do Kyjeva. Na dobytie by však potrebovali niekoľkonásobne viac vojsk. 

Ešte stále je v hre alternatíva, že systém S-300 odovzdáme Ukrajincom. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa by aj tak do dvoch rokov bol tento systém na našom území nepoužiteľný. 

Ten systém je po lehote životnosti a dlho nám nevydrží, náhradu už musíme riešiť. Buď ho budeme ešte chvíľu udržiavať v tomto stave, alebo ho dáme Ukrajine. Náhradu nebudeme mať tak rýchlo, bude trvať, kým sa vyrobí, budeme preto potrebovať náhradu od spojencov. Na Slovensko prichádzajú tri batérie Patriotov. Tretí aspekt je vojenskotechnologický. Z tohto pohľadu je principiálne to isté, či dáte jeden granát alebo celú S-300. 

Internetom sa šírilo video od Rusov, ako dronom takú S-300 zbombardovali. Možno signál pre Slovákov? 

Slabina týchto systémov je, že sa dajú malými dronmi zostreliť. 

Je možné, že nám ho niekde blízko za ukrajinskou hranicou zostrelia? 

Môže sa to stať, je to primeraný cieľ, ale Ukrajina je veľká a nie je také ľahké nájsť ho. 

Čo bude s Ukrajinou, keď sa vojna raz skončí? 

Prvou úlohou bude odstraňovanie následkov vojny vrátane výbušnín a všetkého, čo tam zostalo. V tom sa môžu spoľahnúť na medzinárodnú pomoc, existujú na to osvedčené technológie. Robilo sa to v Kambodži, Afganistane aj na Balkáne. Aj keď bude Ukrajina len asociovaným členom, dá sa očakávať mohutná investícia, niečo ako nový Marshallov plán pre Ukrajinu. Ukrajina aj napriek tomu, že je rozbitá, môže na tom získať. Bola by to motivácia pre obyvateľov, aby sa vrátili. Mnohým mladým sa bude ťažko vracať domov. Ak má mať krajina budúcnosť, bude treba veľkú rekonštrukciu, ale zdrojov vo svete je relatívne dosť, aby sa to dalo zvládnuť. Ak to Ukrajina ustojí a prežije, môže si vybudovať lepšiu budúcnosť.