Navštívili sme slovenské prírodné termálne pramene. Na niektorých sme stretli rodiny s deťmi, niekde len nahých mužov

Lučanský vodopád (Bonus)

Ak sa už rozhodneš navštíviť Kalameny, rozhodne nevynechaj pohľad, ktorý ti poskytne centrum len šesť minút vzdialenej obce Lúčky. Ide o národnú prírodnú pamiatku a najväčší travertínový vodopád na Slovensku.

V prípade, že si veľmi odvážna osobnosť a nerobí ti problém okúpať sa s vedomím, že budeš asi jediný a budú ťa „očumovať“ rady turistov – pri vodopáde sa okrem lavičiek nachádzajú aj schody vedúce do vody. Na jednom zo stromov visí tabuľa s nápisom Kúpanie na vlastné riziko, nebudeš teda prvý, kto tak učinil.

Termálny prameň Kaďa 

Z obce Lúčky vedú naše ďalšie kroky do dediny vzdialenej približne tridsať minút cesty autom – do Liptovského Jána. Nejdeme sa však okúpať na vychýrené termálne kúpalisko, ale do prameňu Kaďa, ktorý sa nachádza v centre malebnej obce pri katolíckom kostole. Zaparkovať môžeš buď pri ňom, alebo za obcou na parkovisku a prejsť sa niekoľko desiatok metrov po cyklotrase k areálu s jazierkom. Práve týmto spôsobom sme prišli k prameňu my.

Keď prichádzame do areálu, zostaneme príjemne prekvapení. Na úhľadne upravenom trávniku v okolí kamennej kade relaxuje niekoľko ľudí ležiacich na dekách. Hoci je jazierko v porovnaní s Kalamenami podstatne menšie, jeho okolie ponúka vďaka vybaveniu omnoho väčší komfort. Nájdeš tu kabíny na prezliekanie, toalety či dokonca aj bufet a rozhľadňu.

Po vstupe do jazierka sa nám voda najprv zdá pomerne chladná. Sírovodíkom zapácha ešte viac než v Kalamenoch. Po šmykľavých kameňoch sa prebrodíme až do prekrásnej kamennej kade, odkiaľ termálna voda vyviera, a ochladzujeme sa spoločne so skupinkou dôchodcov. Zatiaľ čo od nich zisťujeme, či by im neprekážalo, že budeme fotiť, za naším chrbtom sa zjaví žena v zelenom tričku. Predstaví sa ako Katarína Šarafínová a prezradí nám, že pracuje v oblastnej organizácii cestovného ruchu. Pri prameni ju stretávame náhodne, navštívila ho v súvislosti s prípravou akcie, ktorá sa tu má v blízkej budúcnosti konať.

Kým si v kadi ochladzuje poranenú nohu, prezrádza nám, že túto lokalitu postupne zveľaďujú tak, aby bola dostatočne zaujímavá pre turistov, keďže dopyt z ich strany je podľa jej slov obrovský.

„Je to spôsobené tým, že ide o voľnú plochu, kde sa môžu návštevníci okúpať v zdravej vode, zregenerovať po túrach či po cyklistike,“ dodáva s tým, že v okolí pribúdajú rôzne atrakcie, ako napríklad rozhľadňa, ktorá poskytuje výhľad na celý Liptovský Ján a okolie. Čochvíľa tu má stáť dokonca aj petangové ihrisko.

Podľa slov Kataríny Šarafinovej je návštevnosť obce obrovská – denne sa tu otočia stovky návštevníkov, či už kvôli prameňom – ktorých tu je viacero –, alebo nádherným kaštieľom a kúriám. „Je tu obrovské množstvo prameňov, napríklad jeden pri nás je aj pitný. Domácim vyvierajú malé pramene dokonca aj v záhradách,“ doplní.

Jánska dolina podľa jej slov poskytuje okrem liečivých prameňov aj ďalšie možnosti na turistiku či cykloturistiku. Ak nerád šliapeš do kopca či máš horšiu kondičku, bezproblémovo sa môžeš po horách premávať aj na e-biku, keďže je celý región poprepájaný elektronabíjacími stanicami.

Voda v kadi sa nám zdá chladnejšia než v Kalamenoch, nedá sa nám preto neopýtať, koľko má stupňov. Katarína Šafáriková prezrádza, že hoci má teplotu len dvadsaťtri stupňov Celzia, je veľmi prospešná pri liečbe rôznych pooperačných stavov, pri problémoch s pohybovým ústrojenstvom či pokožkou. „Netreba tu však byť viac než dvadsať minút, lebo výpary sírovodíka môžu byť pri dlhšom čase škodlivé,“ dodá na záver s tým, že niektorí domáci, ktorí sem chodili pravidelne na takmer hodinu, začali mať problémy so srdcovou arytmiou.

Chorvátsky Grob

Je nasledujúci deň a my sa spoločne presúvame z Liptova na západné Slovensko. Ďalší z voľne dostupných termálnych prameňov sa totiž nachádza len kúsok od Bratislavy medzi obcami Chorvátsky Grob a Čierna Voda v Seneckom okrese.

Keďže sa nachádzame na rovine, ihličnaté lesy, pochopiteľne, nahradila vysoká tráva, v ktorej je jazierko s horúcou, až päťdesiatstupňovou vodou ukryté. Dostaneš sa k nemu cez nenápadnú odbočku, ktorá najprv pôsobí, že smeruje do húštiny. Na provizórnom parkovisku z kamenia počas našej návštevy parkuje hneď niekoľko áut, a to napriek tomu, že sme tu napoludnie počas pracovného týždňa.

Prvý šok nám spôsobí to, že sa vo vode kúpu výlučne muži, odetí len v Adamovom rúchu, až máme dojem, že sme sa ocitli na nudistickej pláži, nie pri prameni. Z toho, že sú odhalení, si nič nerobia. Pozdravia sa nám, zatiaľ čo sa im na hladine plytkej vody pokojne vznášajú penisy. Z grimasy rýchlo prechádzame do úsmevu vďaka ďalšiemu návštevníkovi – prišla sem ondatra, ktorá je pravdepodobne na ľudí zvyknutá, keďže je od nás vzdialená len pol metra. Kým na ňu uprene hľadíme, podíde k nej muž v klobúku – mimochodom, jediný zo všetkých oblečený v plavkách –, aby ju odohnal.

Po chvíľke nesmelo vlezieme do horúcej vody k dôchodcom a snažíme sa s nimi dať do reči. Komunikovať sa im však veľmi nechce. Prezradia nám len toľko, že sem chodia pravidelne a sú z okolia. Keď sa k nim pridá ďalší „skalný“, spoločne sa hrnú na politické témy a zborovo sa utvrdzujú v „praude“, o ktorej sa zrejme dočítali v tom istom dezinformačnom médiu. Zo spojenia horúcej vody a páliaceho slnka nám už po desiatich minútach prichádza nevoľno, a tak sa rozhodneme predčasne prameň opustiť.

Muž v plavkách zachytí našu konverzáciu o neznesiteľnom teple a navrhne nám, či sa nechceme ochladiť. Keď prikývneme, vezme nás cez vysokú trávu po paletovom chodníčku k malému hydrantu, z ktorého tečie chladnejšia voda. Osviežime sa ňou a miesto opúšťame.

Termálny prameň Lukavica

Z roviny sa opäť presúvame do kopcov, konkrétne k mestskej časti Žarnovice Lukavica. Tu ťa však musíme upozorniť – nezadávaj do navigácie Lukavica, lebo na Slovensku sú tri obce s rovnakým názvom a je vysoká pravdepodobnosť, že pohoríš ako my. Na prvý pokus sme totiž namiesto Lukavice pri Žarnovici skončili až za Zvolenom v rovnomennej obci. Povozili sme sa tak zbytočne.

K termálnemu prameňu je tentoraz horší prístup. V Žarnovici musíš odbočiť na úzku a kľukatú asfaltku smerujúcu do Lukavice. Keď budeš v centre obce pripomínajúcej skôr lazy než mestskú časť, zahni pri kostole doprava a na rázcestí auto zaparkuj. Prameň je odtiaľ vzdialený už len približne dvesto metrov, avšak ďalej pokračuje už len zablatená lesná cesta plná jám, ktorá je, mimochodom, súčasťou prírodnej krajinnej oblasti, čiže by si tam s autom ani nemal čo hľadať.

Keď sa po krátkej, ale zato prekrásnej prechádzke lúkou vyštveráme k lesu, prameň nájdeme len podľa sluchu. Zo všetkých je najviac zastrčený a najmenej udržiavaný. Ako k nemu podídeme, natrafíme opäť na naháčov – dvoch mužov, ktorí nám o sebe prezradia, že sú baníci.

Vysvetlíme im, že píšeme článok, a hneď sa s nami dajú do reči. „Ľudia hovoria, že ide o prameň, ale v skutočnosti ide o vrt prieskumných rudných baní dlhý takmer kilometer. Keď sa vŕtal, robotníci tu hľadali urán,“ prezrádza nám jeden z holých mužov a odpije si z krabicového vína.

Tvrdí, že dnes sa o jazierko nikto okrem neho a jeho kamarátov nestará. V minulosti to však vraj bolo úplne inak, dokonca po prevrate tu údajne chceli postaviť termálne kúpalisko. Hoci je z domácich jediný, kto sem chodí, toto miesto má v hľadáčiku mnoho zahraničných turistov. „Na karavanoch sem chodievajú zo Španielska, z Rakúska, Holanďania, Nemci či Česi. Netuším, ako to dokážu nájsť, je to veľmi zastrčené,“ zasmeje sa Lukavičan, keď sa už spoločne kúpeme v jazierku, pri ktorom postavil aj prístrešok.

Kedysi tu vraj bola voda ešte o niečo teplejšia, avšak prívod je podľa jeho slov už zanesený a slabý prietok vodu chladí. Dnes má tridsaťdva stupňov a pocitovo je rovnaká ako v Kalamenoch.

Malé jazierko vraj navštevujú prevažne dobrodruhovia a divožienky, nie klasickí turisti. Muž má pre nás dokonca nachystanú aj „pikošku“ spred pár rokov. „Točilo sa tu pred pár rokmi aj porno,“ oznámi nám, čo sa nám v súvislosti s tým, ako je to tu zastrčené, zdá vskutku uveriteľné.