Zuzana Kardošová: Neberiem žiadne spolupráce. Mala som víziu ísť na Harvard, spolužiaci nechápali body art fotky na Instagrame

Stáva sa, že mi takéto články pošlú kamaráti. Občas mi to dokonca pošle mamka, ona to už berie v pohode. Ja keď vidím web, na ktorom je ten článok, tak to väčšinou ani neotváram. Neberiem si to nijako osobne.

Pochádzaš z dedinky pri Púchove, no študovala si v Sučanoch. Bývala si na intráku?

Stále som bola na intráku, stále som si ho platila. Prvý rok som chodila denne, to bolo super, lebo som sa rýchlo naučila anglicky. Už v druhom polroku v prvom ročníku som začala súťažiť, študovala som v Sučanoch, tréningy som mala v Púchove a na intráku by som len ťažko dodržiavala prísny stravovací režim.

Fungovala som tak, že som ráno vstala o piatej, o šiestej šla na vlak do školy, v ktorom som strávila dve hodiny, doučila som sa a o tretej utekala na vlak domov. V Púchove som mala tréning, učila som sa do tretej ráno a potom budík.

Toto obdobie bolo ťažké. Bola som mladá, takže organizmus to stíhal, ale hovorila som si, že ak mi nasledujúci rok neschvália individuálny študijný plán, tak s fitnesom končím. Skôr by som skončila s fitnesom ako skončiť s učením.

Nakoniec mi ho schválili, darilo sa mi v súťažiach a v treťom ročníku som prestúpila na športové gymnázium. Videla som, že so spolužiakmi v Sučanoch už nestíham, a bez ich pomoci by som ani nespravila skúšky.

Z tínedžerského veku si rýchlo skočila do dospelého života a podnikania.

Nemám pocit, že by som sa veľmi musela meniť. Odmalička som sa stretávala s dospelými ľuďmi, v tom vidím začiatok. Už na základnej škole som neriešila hovadiny, aké riešili moji spolužiaci, nezapadala som do kolektívu a v desiatich rokoch som najradšej chcela začať podnikať.

Keď som v trinástich začala cvičiť, tak som mala trénera a trávila som celý deň vo fitku s klientmi, ktorí mali zvyčajne 25 a viac rokov. Videla som, aké problémy riešia oni, a tak to možno prirodzene ovplyvnilo moje dospievanie v mladom veku.

Mala si niekedy pocit, že toho je na teba priveľa?Keď som prestúpila na športové gymnázium, mala som pocit, že školu dám ľavou zadnou. Nemusela som sa tak veľa učiť a aj tak som mala dobré známky. Sústredila som sa na Instagram, za čo ďakujem, lebo som vtedy za rok dosiahla viac ako 100-tisíc followerov.

Vedela som sa na Instagram sústrediť aj vďaka tomu, že mi navyše odpadla maturita. Ale nevnímala som to tak, že by toho na mňa bolo veľa, skôr som si užívala život a robila, čo ma baví.

Neskôr, keď sme začali riešiť vlastnú značku Wolfnation, vtedy sa to začalo kopiť. Prestala som stíhať Instagram a porušila som spolupráce, lebo som vedela, že to bude vyžadovať veľmi veľa času. Šla som do toho s myšlienkou, že čím menej času značke venujem na začiatku, tým dlhšie sa bude rozvíjať.

Pred tými rokmi zrejme Instagram nebol taký populárny.

Instagramu som sa venovala vždy, aj keď som len študovala, aj keď som len cvičila. Vždy ma bavilo točiť videá a fotiť. Už pred rokmi som na Facebook pridávala amatérsky postrihané videá, lebo som si chcela zaznamenávať a uchovávať spomienky.

Keď som mala 10-tisíc followerov, vyhrala som titul majsterky Európy a začalo ma to baviť ešte viac. Chcela som ľuďom ukázať, čo robím, a ľudia si zo mňa mohli brať motiváciu.

Sponzora si vraj mala ešte predtým, ako si absolvovala svoju prvú súťaž. Ako to bolo?

Jedna značka hľadala atlétov, tak som napísala trénerovi, či mám poslať prihlášku. Napísala som mail, vysvetlila, akú mám situáciu, a tri dni som to prepisovala, aby to bolo čo najlepšie. Prišla mi pozvánka, zavolali ma na pohovor a tam točili videá, aby videli, akí sú ľudia fotogenickí. Ja som mala ledva 16 rokov a vedľa mňa tam stáli bikiny hviezdy.

Myslela som si, že to možno nevydá, lebo hovorili, že vyberajú len dvoch atlétov, ale vzali ma. O tri týždne nato som bola majsterkou Slovenska a sponzorovalo ma Yamamoto Nutrition. Ten pár, ktorý značku viedol, ma mal ako svoju druhú dcéru a veľmi rada som s nimi spolupracovala.

Neskôr si vo veľkom spolupracovala s firmou Gymbeam.

Napísali mi väčšie firmy, ale tie som odmietala, lebo v Yamamoto ma zoznámili s najväčšími hviezdami Olympie. Postupom času som však z tej spolupráce nič nevidela, chcela som sa posunúť, aby som vedela lepšie tvoriť. Prišla mi spolupráca z Gymbeamu, tak som si povedala, že to skúsime.

Spomínala si, že súťaže boli fajn, no nepáčilo sa ti napríklad hodnotenie rozhodcov. Deje sa na takýchto súťažiach niečo v zákulisí, o čom nikto nehovorí?

Možno, že nie tlak, to jedine, keď si ho spraví sám pretekár. Ohodnotenie je na súťažiach subjektívne, nikdy sa nedozvieš, prečo si skončil prvý alebo druhý. Nerozumiem tomu úplne, tak sa k rozhodnutiam rozhodcom nemôžem vyjadrovať.

Keby som mala veľa peňazí, tak by som spravila vlastnú súťaž, ktorá vyzerá inak. Pre oko diváka je to nudné. Nevieš, kedy kto vystupuje, musíš tam sedieť celý deň a čakať na svojho obľúbeného človeka.

Sú ženy, ktoré sú dávajú robiť plastiky práve kvôli súťažiam. Dávajú si robiť prsia, aby im dotvorili postavu a aby vyzerali lepšie, ale nie je to podmienka.

Vo svete dnes mnoho žien bojuje s tým, že nie sú spokojné so svojou postavou. Ty na Instagrame občas povieš, že sa napríklad snažíš zmenšiť svoje stehná. Bojuješ so self-image pochybnosťami aj ty?

Určite mám momenty, keď overthinkujem. Mám obdobia, keď sa cítim, že nejem dobre, chodím cvičiť len občas a vtedy sa necítim najlepšie. Napriek tomu stále nevyzerám zle. Hovorím si, čo mám vlastne robiť, aby som našla hlbší zmysel toho cvičenia.

Čím ďalej, tým viac sa mi páčia oblejšie dievčatá a možno by som chcela vyzerať viac ako ony, nebaví ma ten môj shape. Je stále niečo, čo by na sebe človek chcel zmeniť, v tomto nie som výnimka.

Môžu fitnesky absolvovať skrášľovacie procedúry? Môžeš prísť na súťaž napríklad po plastike tváre?

Môžu mať skrášľovacie procedúry. Vždy ide o celkový dojem, ide o tvár, vlasy a nie je žiadna chyba, ak má žena plastiku. Sú ženy, ktoré sú dávajú robiť plastiky práve kvôli súťažiam.

Dávajú si robiť prsia, aby im dotvorili postavu a aby vyzerali lepšie, ale nie je to podmienka. Vidíme, že vyhrávajú dievčatá, čo nemajú spravené nič, alebo aj dievčatá, ktoré majú správané veľa. Ide o celkový dojem.

Niekto sa sťažuje, že stačí, keď zje hamburger, a už ho nafúkne a má obrovské brucho. Stáva sa to aj tebe?

Nepozerám sa do zrkadla, keď veľa jem. Mňa až tak nenafukuje, lebo mám úžasný organizmus, ktorý mi dobre trávi. Oveľa horšie mi trávilo, keď som súťažila, ale možno tým, ako som vyspela, sa mi to upravilo. Občas si dám alkohol a baví ma, že vtedy stíham s chlapmi.

Minulý rok si začala vo veľkom podnikať a založila si značku Wolfnation. Vnímaš cvičenie stále ako vášeň alebo je to dnes pre teba skôr už len podnikateľská aktivita?

Určite je to pre mňa vášeň, lebo cvičenie sa so mnou tiahne strašne dlho. Keď mám problém, idem si zacvičiť. Dajme tomu, že som dokázala cvičenie využiť a začala som vďaka tomu podnikať. Spojila som príjemné s užitočným, ale nerobila by som to, keby ma to nebavilo.

V minulosti si natáčala vlogy. Na svojom Youtube si pravidelne dokumentovala svoj život, no teraz už vlogy išli do úzadia. Nie je na ne čas?

Nie je to moja priorita. Odkedy sme založili značku, musela som Instagram a spolupráce odsunúť do úzadia. Chcem však vlogy znovu natáčať, lebo si myslím, že backstage môjho života je zaujímavý, len ma nebaví strihať videá. Zháňam si niekoho, kto mi to bude strihať, a ja si musím nájsť čas na točenie.

Dnes podnikáš. Je už podnikanie tvoj hlavný zdroj príjmu? Ľudia sa zvyčajne pozrú na influencerov a chcú vedieť, z čoho financujú svoj život.

Momentálne žijem zo svojej minulosti. Teší ma, že moja značka rastie, to mi teraz stačí. Keď človek začína podnikať, všetky peniaze tlačí naspäť do firmy, čo mi vyhovuje, lebo ja si nepotrebujem ulietavať na veciach. Hlavným zdrojom príjmu sú peniaze, ktoré som zarobila v minulosti, ale viem, že keby som to potrebovala, tak sa už viem uživiť aj zo svojej značky.

Na svojom Instagrame máš veľmi málo komerčných spoluprác. Prečo?

Nemám prakticky žiadne spolupráce. Spolupráce sú fajn, vnímam to ako ďalší zdroj príjmu, lenže ak viem, že na ne nebudem mať čas, tak ich neprijímam. Posledné mesiace som nemala čas na spoluprácu s Gymbeamom, bolo to zlé, tak sme sa dohodli, že to zrušíme. Keď bude moja značka zabehnutá a budem mať viac času, tak sa k tomu vrátim.

Ako vznikol nápad založiť vlastnú značku a nazvať ju Wolfnation?

Vždy som chcela vlastnú značku športového oblečenia. Moja prvá značka KRDSV bola super, ale bola iba o mne. Teraz som chcela, aby bola o ľuďoch.

Keď som mala desať rokov, kreslila som si do zošita, že moja prvá značka športovej spodnej bielizne sa bude volať She wolf. Vtedy som o podnikaní nevedela nič, ale teraz to bol pre mňa záblesk, že zvieratá sú mi veľmi blízke, a potom prišla myšlienka Wolfnation.

Na Wolfnation predávate športové oblečenie. Aký sortiment máte na Flownation?

Sú to doplnky a tréningové plány. Tento rok budeme spúšťať tréningovú aplikáciu pre ženy na cvičenie doma aj vo fitku, len sa to naťahuje, lebo sme si toho na seba veľa naložili. Doplnky budeme presúvať na Wolfnation web, kde je oveľa väčší traffic a bude to pre zákazníkov pohodlnejšie.

Na tvojom webe som našiel, že máš vlastnú skupinu na Telegrame, kde jedenkrát týždenne volávate s členmi. Stále funguje?

Hej, ten call mávame pravidelne. Veľmi to už nezverejňujem na Instagrame, ale v začiatkoch bolo veľa tém, o ktorých sme sa mohli rozprávať – od sebavedomia až po úspech. Lenže po troch mesiacoch sme zistili, že nie je vždy o čom rozprávať každú stredu.

S babami sme sa dohodli, že keď nebude konkrétna téma, tak budeme robiť tréningy a každú stredu vymyslím 30-minútový tréning čisto pre ne.

Koľko ľudí máš v skupine?

V skupine je do 500 ľudí. Spojili sa tam dosť dobré ženy, ktoré mi občas napíšu, že mi ďakujú, lebo cez tú skupinu si našli kamošky a ľudí, s ktorými sa bavia. Keď sa zakecajú, vie tam cez deň pribudnúť aj tisíc správ.

Nepíšu ti ľudia, že majú záujem o individuálny tréning, zaplatia ti a máš pri nich stáť vo fitku?

Mám takéto žiadosti, ale veľakrát som hovorila, že sa individuálnym tréningom nevenujem. Nikdy som sa nevenovala práci s ľuďmi, ktorá je podľa mňa o praxi. Nehovorím, že by som to nezvládla, ale nebudem sa do toho púšťať. Nechávam skôr priestor ľuďom, ktorí sa tomu rozumejú.

Mali sme len krátky top a legíny, stavili sme na to všetko a potom pokračovali ďalej. Začínali sme doma z izby, ale keď sa začalo dariť, tak sme začali zháňať sklad.

Zora Czoborová mi v rozhovore prezradila, že ako fitneska dnes zarába na fit pobytoch – berie ľudí na cvičebné víkendy v rôznych hoteloch na Slovensku aj v zahraničí. Vieš si predstaviť, že by si sa takýmito pobytmi živila aj ty?

Môj sen je preskákať tieto podnikateľské veci, ktoré sa dejú, zabezpečiť, aby značka fungovala, a potom robiť to, čo ma baví. Začala som s tým na Instagrame, robila som tréningy pre ľudí. My sme už s babami mali Wolfnation stretnutie, bolo nás možno 15, rozprávali sme sa a podľa mňa to má budúcnosť.

Chcela by som takéto stretnutie spojiť aj s atlétmi, ktorí značku propagujú, aby vedeli pochopiť hlbšiu myšlienku za Wolfnation. Predstavujem si, že si zaplatíme veľký apartmán pre veľa ľudí a pôjdeme tam vymýšľať, ako Wolfnation najlepšie podať ľuďom. Máme najlepšie materiály aj farby, ktoré inde nenájdeš, toto potrebujeme potlačiť.

Hovoríš, že začiatky Wolfnation neboli najľahšie.

Začali sme s prvou kolekciou šiestich farieb. Mali sme len krátky top a legíny, stavili sme na to všetko a potom pokračovali ďalej. Začínali sme doma z izby, ale keď sa začalo dariť, tak sme začali zháňať sklad.

V sklade sme najskôr robili my dvaja s Chrisom, no postupom času sme potrebovali nájsť človeka, ktorý bude spravovať maily, baliť a odosielať objednávky. Momentálne sme štyria a môžem povedať, že to ešte zvládame, ale zaberá to veľmi veľa času.

Na čo by si mal človek dávať pozor, keď chce na Slovensku založiť vlastnú značku s fitnes oblečením? Trh dokáže byť neúprosný.

Keď človek nepozná tento biznis, nepozná krajčírske firmy a nájde si ich na Googli, väčšinou ho všetci odmietnu. To sa stalo aj mne. Dobrý krok je pýtať sa okolia, či niekto nepozná krajčírku, len nejako začať, aj keď to bude spočiatku málo kusov. Ja som sa takto dostala ku kontaktu na krajčírku, začali sme vyrábať a postupne sme vylepšovali, ako produkty vyzerajú.

Teraz je to len o tom, že chodím a zháňam. Treba si získať čas krajčírov, aby nám šili, lebo nemáme extrémne obraty a sme len v začiatkoch. Nikto nebude šiť len pre nás, takže robia externe a musíme rozmýšľať, koľko kusov objednáme. Teraz sa nám to vypredáva za dva dni, tak vždy hľadáme novú kapacitu.

Dávate si oblečenie šiť na Slovensku?

Hej, oblečenie si dávame šiť na Slovensku. Chceme podporiť lokálnu výrobu. Páči sa mi, že je to nový projekt, ktorý vyrába na Slovensku, aj keď väčšinou nové projekty vyrábajú svoje produkty v zahraničí. Nehovorím, že nebudeme nikdy vyrábať v zahraničí, ale teraz je to také spájanie Slovenska.

Z Instagramu je každému jasné, že tvoj priateľ sa volá Chris a už spolu bývate. Ako spolu fungujete a ako ste sa dali dokopy?

Na to, že sme spolu každý deň, tak fungujeme výborne. Vieme sa odosobniť od vzťahu alebo biznisu. V práci sa bavíme ako dvaja riaditelia, aj keby sa niečo dialo, tak sa odosobníme od toho, že sme vo vzťahu a riešime biznis. Je to super, neviem si predstaviť, že by som na to bola sama. Chris má veľa kontaktov, aj na doplnky ma nahovoril on, lebo bez neho by som netušila, koho osloviť.

Stretli sme sa náhodne. Ja som bola prvýkrát v klube, on vychádzal z klubu, kde bol po roku, a stretli sme sa medzi dverami. Slovo dalo slovo a začali sme sa spolu baviť. On mal v minulosti svoju značku oblečenia, no ja som nevedela, kto je Chris Dinga, keď ma kedysi oslovoval na spoluprácu. Zistili sme, že sme si kedysi písali na Whatsappe. Vďakabohu, lebo to vtedy očividne nebol správny čas.

Keď je reč o podnikaní, človeku hneď napadne investovanie a narábanie s peniazmi. Čo robíš s peniazmi z firmy ty?

Oplatí sa investovať peniaze do svojho projektu. Ja by som si vzala hypotéku, ale videl si, koľko stoja byty v Bratislave? Momentálne to nepripadá do úvahy, jedine, že by sme chceli ísť bývať niekam na stredné Slovensko do Banskej Bystrice. Bavili sme sa o tom, obaja máme radi hory, ale momentálne nám to vyhovuje v Bratislave.

V jednom článku o tebe som sa dočítal, že si veľmi milá, keď ti niekto napíše hejt, a dokonca občas zvykneš milo odpísať. Vnímaš na svojom Instagrame nejaké hejty?

Ak si takýto komentár všimnem, práveže sa snažím dostať toho človeka do momentu, keď vie, že si z toho uťahujem. Ale keď niekto napíše vyložene negatívny a drzý komentár, tak viem, že s ním niečo nie je v poriadku. Skôr sa ma niečo dotkne, ak sa nám niečo nepodarí, možno produkt alebo kus oblečenia, nie ak ma niekto urazí na Instagrame.

Máš viac ako 200-tisíc followerov a na Slovensku si veľmi populárna. Spoznávajú ťa už dnes ľudia v uliciach?

Občas si to všímam, no oni sa zvyčajne boja prísť. Možno v čase, keď som aktívne súťažila, tak toho bolo viac. Všimla som si, že keď som bývala v Banskej Bystrici, tak sa pri mne ľudia pristavovali, lebo mali pocit, že ma už nikdy neuvidia.

Bývala som tam rok a postupne to utíchlo, ale keď som na Instagram dala, že odchádzam z Banskej Bystrice, tak sa znovu všetci zastavovali a fotili. V Bratislave sa mi stalo, že som bola v nákupnom centre, vyberala som si podprsenku v Calzedonii a čávo za mnou prišiel, či si nedáme selfie. Keď som dlhší čas na jednom mieste, tak to už prestáva byť intenzívne.

Stáva sa ti vo fitku, že za tebou chodia ľudia, ktorí by sa chceli odfotiť alebo od teba chcú radu?

Stáva sa, že za mnou vo fitku niekto príde s tým, že má pozná. Ja som introvert vo fitku, dám si slúchadlá a som zavretá vo vlastnom svete. Mám aj zážitky, že na mňa ľudia zazerajú.

Väčšinou muži, ale aj ženy, to mi veľmi nesedí. V poslednom čase sa mi trochu zastavil rast followerov, ale mňa viac potešilo, že mi odchádzajú muži a prichádzajú ženy. Mení sa ten pomer a to je skvelé.

Hovoríš, že sa ti na Instagrame znižuje percento mužov a pribúdajú ženy. Ľudia sú na Instagrame oveľa odvážnejší a drzejší. Napíše ti aj dnes niekto oplzlosti? 

Deje sa to oveľa menej. Nepridávam na Instagrame body art fotky, tak sa to deje menej, ale určite mám v správach kadejaké pozvánky. Niekto mi napíše, či mu nepošlem použité ponožky a on mi pošle na účet 5-tisíc eur. Na tom sa vždy zasmejeme, to sú také tie klasiky. Ak by som chcela viac rásť, tak viem presne, čo mám robiť v tomto smere. Ale teraz to nie je moja priorita.

Teraz ľuďom klesá počet pozretí na storkách, človek sa nevie dostať na ten počet, ktorý si mával v minulosti. Influencerom to klesá. Keď som mala spoluprácu s About you, ponúkli mi veľa peňazí, aj veľa peňazí na oblečenie, lenže ja som sa vtedy neobliekala pekne, tak som to zrušila. Čo sa týka peňazí, ja to nevnímam ako niečo veľmi dôležité v živote, to prichádza tak prirodzene.

Teraz keď vidím, že si každý mesiac kúpim pár vecí, tak ma to baví. Možno to začnem znovu riešiť, lebo ja chcem len také spolupráce, ktoré ma bavia a sedia mi. 

Nikdy by si teda nebola schopná propagovať rastlinné nátierky či maslo?

To by som nikdy nerobila. Vždy som mala dlhodobé spolupráce, nechcem, aby som tam mala milión značiek. V minulosti som sa odtrhla z reťaze na súťažiach, lebo dobre platili, ale hovadiny by som už nebrala.