Fitneska Lucia: Dnes získaš sponzora, iba keď naháňaš čísla na Instagrame. Potom sa však nestíhaš venovať športu (Rozhovor)

„Keď ma počas majstrovstiev sveta testovali na doping, musela som vypiť tri litre vody a pred očami reprezentačnej trénerky a panej z dopingu cikať do skúmavky, aby som nepodvádzala. Bolo to dosť nepríjemné, ale naša asociácia to berie vážne. Mnohé športovkyne totiž používajú zakázané steroidy a často im to aj prechádza,“ prezrádza Lucia.

Lucia Mikušová má 18 rokov, pochádza z Trenčína a je stále úradujúcou vicemajsterkou sveta v akrobatickom fitnese. Už od svojich šiestich rokov sa aktívne venuje športu, začalo sa to karate, pokračovalo gymnastikou a napokon zakotvila pri fitnese.

Aktívna je aj na Instagrame, na ktorom má viac než 25-tisíc sledovateľov, hoci podľa jej slov sa nedajú naháňať čísla na sociálnych sieťach a zároveň sa naplno venovať športu.

V rozhovore sme sa rozprávali aj o tom, prečo sa podľa nej fitnes nikdy nedostane na olympiádu, ako v mladom veku takmer skončila s poruchou príjmu potravy, prečo si myslí, že mladé dievčatá by v súťažiach nemali pózovať v plavkách, či sú na Slovensku dostatočné podmienky na trénovanie, ako je to so sponzormi alebo aké zvrhlé správy jej píšu muži na Instagrame.

S aktívnym športom si začala už od útleho veku. Čo všetko si vyskúšala?

V šiestich rokoch som začala chodiť na karate, lenže ten klub po roku zrušili. Je dosť veľká pravdepodobnosť, že keby naďalej fungoval, tak sa tomu venujem doteraz, pretože ma to dosť bavilo.

Keď som však mala osem rokov, rodičia ma prihlásili na gymnastiku, pretože im vychovávateľka z družiny povedala, že si všimla, že som veľmi ohybná a stále robím nejaké stojky, kotúle alebo mlynské kolá. Opýtali sa ma, či by som chcela, a ja som neváhala.

Z gymnastiky si napokon plynule prešla na akrobatický fitnes.

Áno, gymnastika na Slovensku totiž nie je na dobrej úrovni. Moja ambícia bola vždy medzinárodná súťaž, pretože som to ako malá sledovala aj v telke, a u nás je tento cieľ prakticky neuskutočniteľný. Museli by sme sa navyše s rodinou presťahovať do Bratislavy, keďže v Trenčíne a okolí na to nemáme vhodné podmienky. 

Gymnastika je vážnejší šport v dresoch a mňa zaujal práve akrobatický fitnes v kostýmoch, pri ktorom som videla šancu dostať sa aj na majstrovstvá sveta. Spočiatku som však gymnastiku a fitnes robila súčasne. Neskôr som si uvedomila, že sa to nedá stíhať, pretože som mala osem tréningov týždenne. Musela som si vybrať len jeden šport, lebo v oboch naraz by som asi vynikať nedokázala. 

Tvoje detstvo asi vyzeralo dosť odlišne oproti detstvu tvojich rovesníkov.

Škola, tréning, najesť sa a spať. (smiech) A takto každý deň. Ale, úprimne, túlanie sa po vonku s kamarátmi mi ani nechýbalo. Ja som mala kamošov v gymnastickom klube. Tam sme boli super kolektív a zároveň sme sa navzájom motivovali. Niekto by možno povedal, že to bolo obmedzujúce, ale mne to takto vyhovovalo. Ani trochu to neľutujem. Šport pre mňa znamenal hobby, ale aj kamarátstvo.

V čom to bolo výhodou oproti iným deťom? Máš vďaka tomu prísnejší režim a rešpekt k pravidlám?

To určite áno, vybudoval sa mi extrémny režim, dbám na zdravú stravu, výdatný spánok a regeneráciu. Oproti rovesníkom mám úplne iné priority, nezaujímajú ma párty a nepijem alkohol. Ale nikoho nesúdim, nech každý robí to, čo chce a čo ho baví. Mňa baví šport a prekonávanie svojich hraníc.

Kontroly na doping sú dosť prísne. Mnohé športovkyne totiž používajú zakázané steroidy a často im to aj prechádza. 

Je fitnes šport, v ktorom si sa našla?

Určite áno, aj preto som pri ňom už zostala. Ja som napríklad extrémne zlá v športoch s loptou. Keď sme napríklad na telesnej hádzali kriketkou, tak som jediná mala mínusový výsledok, lebo som ju hodila za seba. (smiech) To isté vybíjaná alebo volejbal, vo všetkom som bola najhoršia. Mojou doménou je skôr ohybnosť a sila. Len mi je trošku ľúto, že fitnes nie je aj olympijský šport. Chcela by som sa totiž raz zúčastniť aj na olympijských hrách.

A myslíš si, že sa niekedy v budúcnosti dostane aj medzi olympijské športy?

Úprimne, nemyslím si. Tam je veľký problém týkajúci sa nepovolených dopingov a steroidov. Naša asociácia to berie vážne a aj ja som bola testovaná na doping na majstrovstvách sveta. Bolo to pomerne stresujúce, pred finále si zo šiestich vybrali tri, ktoré náhodne otestujú. Vyhodnocovali to z moču a bolo to celkom nepríjemné. Musela som vypiť asi tri litre vody a potom som pred očami reprezentačnej trénerky a panej z dopingu vykonávala malú potrebu, čo bolo veľmi divné.

Z akého dôvodu?

Aby som nepodvádzala. Je to dosť prísne, pretože mnohé športovkyne používajú zakázané steroidy a často im to aj prechádza. Vedia to obísť tým, že ich vysadia skôr, aby im v krvi nezostali žiadne známky po nepovolených látkach. A práve preto si nemyslím, že by sa fitnes stal olympijským športom, aspoň nie tak skoro.

Čo presne znamená akrobatický fitnes? Ako sa líši napríklad od bikini fitnesu?

V akrobatickom fitnese sa súťaží v dvoch disciplínach. Prvá je voľná zostava, gymnastická choreografia, v rámci ktorej v kostýmoch robíme saltá, premety, stojky a silové prvky, a druhá je pózovanie, čo je podobné ako bikini fitnes. Akrobatický fitnes je najnáročnejšia kategória fitnesu. Preto ho robí aj menej dievčat.

Moje obľúbené jedlo, na ktorom si pochutnám, keď nemám diétu, je obyčajný chlieb s maslom a so soľou. To je moja guilty pleasure.

Koľkokrát do týždňa trénuješ?

Aktuálne päťkrát do týždňa, ale keď mám súťažnú sezónu, je to viac. Napríklad pred majstrovstvami sveta som trénovala šesťkrát a dvakrát dvojfázovo. Nadchádzajúcu jesennú sezónu však musím tentoraz vynechať, pretože v deň svetového šampionátu mám stužkovú. Ale cvičím a držím si stravu stále aj mimo sezóny. 

Ako vyzerá tvoja diéta pred medzinárodnou súťažou?