Neporazená MMA bojovníčka Szabová: Keď som v tehotenstve nemohla zápasiť, robila som upratovačku. Chystám návrat k boju (Rozhovor)

Práve tá práca. Každý deň som chodila na štyri hodiny upratovať a potom som robila ešte súkromné tréningy. Aj ja sama som ešte istý čas trénovala.

Predpokladám, že šlo skôr len o ľahké cviky.

Na tréningy thajského boxu som chodila zhruba do piateho mesiaca tehotenstva.

Na sparingy si však asi nechodila.

Nie, vôbec. Ani grappling na zemi som už netrénovala, bolo mi to nepríjemné.

Čo ťa tehotenstvo naučilo?

Mať rada samu seba. Predtým som bola voči sebe prehnane kritická. Veľmi som sa porovnávala s ostatnými, nebola som so sebou spokojná. Uvedomila som si, že vo mne rastie nový človek, aj to, aké je moje telo úžasné. Psychicky mi to veľmi pomohlo. Posledné mesiace tehotenstva som sa aj vďaka tomu cítila veľmi dobre, vyrovnane.

Keby si sa ma spýtal dva dni po pôrode, určite by som ti povedala, že už v živote nechcem ďalšie dieťa. Teraz som už nastavená tak, že pokojne odrodím znova aj zajtra.

Chýbalo ti MMA počas tehotenstva?

Zo začiatku veľmi. Keď som bola v gyme a videla ľudí trénovať, skoro som sa rozplakala. Keď som sledovala sparingy, normálne som musela ísť preč, lebo mi to nerobilo dobre. Bola som z toho smutná. Časom mi to však prestalo prekážať a už som to tak neriešila. Sústredila som sa na iné veci. 

Sledovala si aspoň turnaje Oktagonu či iné organizácie?

Nie, zrazu ma to prestalo zaujímať. Ani pred tehotenstvom som tie turnaje tak veľmi nesledovala, pokiaľ som nebola medzi tými, čo zápasia. Teraz to mám tak, že si pozriem aspoň časť turnaja. Navyše tie turnaje sú väčšinou od osemnástej do polnoci a mňa o desiatej začne vypínať, takže si radšej idem ľahnúť, než by som sa mala premáhať.

Nebola si počas tehotenstva viac nervózna a agresívnejšia? Predsa len, tentoraz si to nemohla všetko vybiť v klietke.

Párkrát som dosť vybuchla. Mala som rôzne stavy z tých hormónov.

Kto si to najviac odniesol?

Samozrejme, Andrej. Párkrát na mňa pozeral, čo sa to so mnou deje, a bol z toho nesvoj. No aj moji rodičia si toho so mnou vytrpeli, keďže som s nimi bývala. Povedali mi, že som na nich bola dosť podráždená. Kto však chce bývať v 24 rokoch s rodičmi? Vrátila som sa k nim po tom, ako som už bývala len s priateľom, takže aj to zavážilo.

Aký bol pôrod? Bolo to ťažšie než dostávať lakte a kolená od súperiek v klietke počas zápasu?

Nedá sa to ani porovnať. Bolesť počas pôrodu je omnoho intenzívnejšia, aj keď trvá kratšie. Bola doslova neznesiteľná. Keby si sa ma spýtal dva dni po pôrode, určite by som ti povedala, že už v živote nechcem ďalšie dieťa. Teraz som už nastavená tak, že pokojne odrodím znova aj zajtra.

Bola som zvyknutá kedysi trénovať aj trikrát denne. Teraz budem rada, ak sa mi to podarí raz. No cítim, že momentálne si ten čas v gyme vážim oveľa viac.

Plánujete teda s priateľom v budúcnosti aj ďalšie deti? Ak áno, predpokladám, že už to budete chcieť asi lepšie naplánovať a dať tomu trocha času, alebo sa mýlim?

Určite by som chcela ešte dcérku. (smiech) Vždy som chcela dve deti. Je lepšie, keď máš súrodenca. No momentálne to neplánujeme riešiť. Chcem sa vrátiť k MMA a niečo dokázať. Keď bude ten správny čas, príde to aj samo.

Syn má celkom netradičné meno, Dragan. Kto ho vymyslel?

Vzniklo to ešte počas našej spoločnej dovolenky v Chorvátsku. Nebola som ešte tehotná, no už sme sa bavili o menách, ktoré sa nám páčia, a tak. Zrazu som povedala, že sa mi páči meno Dragan. Andrej sa ma hneď spýtal, či si robím žarty, lebo Dragan bol aj názov jeho telefónu, ktorý sa zobrazí pri vyhľadávaní zariadení.

Poďme k otázke, ktorá určite zaujíma všetkých fanúšikov MMA. Kedy by si sa mohla vrátiť do klietky?

Nemala som ešte žiaden plnohodnotný tréning, ale chodím už boxovať a dostávam sa pomaly do toho. Chodím do gymu s Draganom, keďže od neho všetko závisí. Zatiaľ je tam pokojný. Počítam, že zhruba do roka by som sa mohla vrátiť. To by bolo reálne.

Myslíš, že ťa pauza od MMA posilní aj vďaka Draganovi alebo ten návrat bude, naopak, trocha ťažší? 

Všetko časovo zosúladiť bude určite oveľa náročnejšie. Ja som totiž bola zvyknutá kedysi trénovať aj trikrát denne. Teraz budem rada, ak sa mi to podarí raz. No cítim, že momentálne si ten čas v gyme vážim oveľa viac.

Veľa tvojich kolegov to má tak, že ich narodenie potomka nabudí, a vravia, že teraz bojujú zaňho. Budeš to mať tak aj ty? Bude on tvojou hlavnou motiváciou?

Beriem to určite tak, že chcem niečo dokázať nielen sebe, ale aj jemu. Chcem ho inšpirovať, byť jeho vzorom. 

Plánuješ ho viesť k bojovým športom, keď vyrastie, či si nad tým ešte nepremýšľala?

Uvidíme, ak by sa mu to páčilo a napĺňalo ho to. No budem rada, ak bude robiť hocijaký šport. Nech bude vlastne robiť hocičo, budem ho v tom podporovať.

Na druhej strane keď bude stále chodiť do gymu so mnou či s tatinom, ktorý tiež zápasí, asi z neho nebude práve pianista. (smiech) My si s Andrejom aj teraz večer, ak nestihneme ísť na tréning, večer pred telkou len tak zaboxujeme a on sa na to pozerá. 

Je stále tvojím cieľom získať titul Oktagonu?

Áno, chcela by som sa k tomu dopracovať. A ak by sa potom naskytla nejaká šanca ísť niekam ďalej...

Povedzme UFC?

Povedzme UFC. Ale myslím si, že to bude chcieť určite ešte čas.

Mohol by byť tvoj návrat do Oktagonu rovno titulový zápas?

Určite nie, to by som ani nechcela. Budem si chcieť predtým dať pár zápasov na rozbeh. Ten návrat predsa len nebude úplne zábava po takom čase. Po pár zápasoch sa budem cítiť určite sebavedomejšie.

Lucia Pudilová sa medzičasom dostala do UFC, takže s ňou to asi v Oktagone nepôjde. Vieš si však predstaviť, že by si sa s ňou stretla už rovno v UFC? To by bol asi ženský zápas storočia.

To by bolo veľmi zaujímavé. (smiech) Čas ukáže.