25-ročná Tea prerobila byt, v ktorom vyrastala: Išla som na to low cost. Kúpila som si niečo, až keď som si naozaj našetrila

Tea si splnila sen a byty nezariaďovala už len v Simse

„Vždy som bola skôr kreatívne dieťa, milujem fotiť, maľovať obrazy, šiť, háčkovať... jednoducho všetko, čo sa dá tvoriť rukami. Od malička ma bavilo aj navrhovať priestory. Byty, domy, čokoľvek. Pamätám si, že som celé hodiny hrala Sims, ale nie kvôli samotnej hre, skôr preto, že som mohla zariaďovať domy. To bola moja obľúbená časť, vyberať nábytok, farby, rozmiestnenie,“ vraví.

Už ako dieťa si Tereza kreslila návrhy bytov z vtáčej perspektívy, akoby dostávala „objednávky od klientov“. Otec jej dokonca nosil z práce rôzne časopisy o bývaní a vzorkovníky farieb, keďže vtedy pracoval v stavebnej firme. Mala teda všetko potrebné, papier, farby aj inšpiráciu a celé hodiny sa hrala na interiérovú dizajnérku. Vždy mame hovorila, že raz bude architektka alebo dizajnérka.

Mojím snom bolo raz si prerobiť vlastný byt presne podľa seba, s prvkami, ktoré sa mi páčia.

Po strednej škole odišla do Londýna

Do Londýna sa odsťahovala s kamarátkou, ktorá tam išla študovať. Tea si neskôr našla prácu v upratovacej firme. Po vypuknutí pandémie Covidu však začala premýšľať, či v Londýne zostať, alebo sa vrátiť na Slovensko. Nakoniec sa rozhodla vrátiť a presťahovala sa do bytu po mame, ktorá sa v tom čase sťahovala k svojmu priateľovi.

„Zvažovali sme, či byt prenajať, alebo či sa tam nasťahujem ja, a napokon som tu ostala. Keď som prišla z Londýna, mala som jasnú predstavu, že si byt vlastnoručne prerobím a zariadim podľa seba. Samozrejme, nemala som veľa peňazí, takže som začala pomaly, najskôr som celý byt asi týždeň upratovala, triedila a dávala do poriadku. A práve vtedy sa začala celá moja cesta s týmto bytom.“

Postupne si byt začala prerábať podľa seba. Spočiatku to išlo pomaly, pretože nemala veľa peňazí, no krok za krokom menila, čo sa dalo. Pomáhal jej aj otec, najmä pri väčších prácach. Najväčšiu prerábku robili spolu, trvala približne tri týždne a počas nej byt úplne premenili.

„Chcela som, aby pôsobil svetlo, vzdušne a moderne, aby som sa v ňom cítila dobre. Pôvodné farebné steny a starý nábytok išli preč, nahradila ich jemná farebná paleta, drevo, prírodné materiály a doplnky, ktoré si väčšinou vyrábam alebo dolaďujem sama.“

Veľa peňazí na prerábku nemala, išla low cost

Keď sa vrátila z Londýna, mala našťastie odložené nejaké peniaze z práce. Jej úplne najväčším snom bolo vtedy vymeniť podlahu v byte. Dlho rozmýšľala, či minie všetky zarobené peniaze naraz na podlahu, alebo začne len s menšími úpravami a väčšiu prerábku si nechá na neskôr. Nakoniec sa rozhodla pre druhú možnosť. Podlaha ju nakoniec stála 2 300 eur.

„Začala som teda s malým rozpočtom. Natierala som starý nábytok farbou na drevo, ktorú som si kúpila, a postupne som menila detaily, ktoré som vedela spraviť sama. Niektoré kúsky nábytku, ktoré tu zostali po mame, som predala, a za získané peniaze som si kúpila nové veci, ktoré sa viac hodili k môjmu štýlu. Veľa nábytku som našla na Marketplace alebo dokonca v starých veľkých košoch, kam ľudia odkladajú nepotrebné veci.“

Teri odporúča občas zájsť aj na také miesta, kde sa dajú nájsť skutočné poklady. Staré retro kúsky, ktoré stačí len trochu opraviť alebo natrieť. Takto si byt budovala postupne, krok za krokom, bez veľkých investícií, ale s veľkou dávkou kreativity.

Za päť rokov sa jej štýl viackrát úplne zmenil. Mala obdobie, keď bol byt farebnejší, potom zasa viac retro, ale teraz už cíti, že si našla svoj vlastný vkus. Už vie, čo sa jej páči, a byt konečne vyzerá tak, ako si vždy predstavovala.

Čo sa týka financií, snažila sa mať v tom aspoň nejaký prehľad. Občas si spravila tabuľku s rozpočtom, kde si vypočítala, koľko asi čo bude stáť, a hľadala lacnejšie alternatívy. Napríklad jednu stenu, ktorú má teraz v obývačke, pôvodne chcela podľa vzoru z Ikea, ale po menšom rešerši ju nakoniec zohnala v Obi lacnejšie.

Väčšinou som však išla intuitívne. Keď som si niečo našetrila, kúpila kúsok, ktorý som chcela. Nebolo to také, že všetko naraz, skôr pomaly a s rozvahou.

S otcom sa niekedy počas práce pochytili

Otec jej síce pomáhal, no sama priznáva, že sama je dosť technický typ. Keď teda potrebuje niečo opraviť alebo dorobiť, zvládne to bez problémov. Väčšie práce by síce nechala na odborníkov, no bežné drobnosti si vie vyriešiť sama.

Kachličky v kúpeľni im dali poriadne zabrať, keďže jej otec poradil, že ich môžu premaľovať, nemuseli ich aspoň všetky vytrhávať. Spočiatku si Teri myslela, že to chytí lepšie už na prvýkrát, no nakoniec museli naniesť až päť vrstiev, čo celý proces prerábky trochu predĺžilo.

Keď sa video rozšírilo, dokonca nás zastavovali aj v meste. Ľudia ho spoznávali, kamaráti sa smiali, že ho videli na Instagrame. Bola to celkom zábava.

S otcom na nej pracovala asi týždeň, no keďže občas musela ísť aj do práce, robili na tom dvaja a prerábka sa tým trochu natiahla. Nebolo to nič náročné, len sa jej zdalo, že by všetko išlo rýchlejšie, keby nemusela kúpeľňu natierať toľkokrát.

„Samozrejme, niekedy sme sa pri tej prerábke aj pochytili. Sme obaja dosť temperamentní a tvrdohlaví. On má svoje predstavy, ja zas svoje. Napríklad som chcela mať v celom byte rovnakú podlahu bez prechodových líšt, no technicky sa to nedalo. Na dizajn ma nechal, to bola moja vec, ale pri tých praktických záležitostiach mal posledné slovo on. A niekedy to medzi nami aj iskrilo. (smiech).“

„Kedy má váš ocko voľno?“

„Po tom, čo som pridala videá z prerábky, mi začalo veľa ľudí písať rôzne otázky, čo sme použili, aké farby, ako sme to robili. Ja som sa tomu tešila, lebo ma takýto content vždy bavil. Už pred dvoma rokmi som skúšala niečo dávať na TikTok, napríklad keď som prerábala balkón. Len som taký typ človeka, že keď sa niečo hneď neuchytí, rýchlo ma to prestane baviť,“ hovorí Teri.

Tentoraz som si však povedala, že sa nebude báť, že to proste skúsi. Baví ma pozerať takýto obsah a chcela som to spraviť aj ja. A ono to hneď vybuchlo. Bola som prekvapená, ako to ľudí zaujalo. Reakcie boli super, nebolo tam veľa hejtu a tešilo ma, že sa ľudia pýtali, lebo som im mohla poradiť. Mnohí ani nevedeli, že sa dajú kachličky prefarbiť, možno aj ušetrili nejaké peniaze.

„Bolo vtipné, že sa mi ozývali ľudia s otázkou, či môj otec ešte nemá voľno, lebo by ho potrebovali na prerábku. (smiech) On je veľmi šikovný, má firmu a robí so spoločníkom, takže majú toho dosť. Vo videu ho bolo aj vidieť – mal tričko so svojím logom. A áno, bral to s humorom, bol rád, že sa to celé podarilo,“ dopĺňa na záver.