Ambiciózní Silvia pomáhá Čechům a Slovákům vyzkoušet si život za velkou louží (Rozhovor)

Pokud jste si náhodou mysleli, že během vánočních svátků polevíme v produkování rozhovorů se šikovnými Slováky, tak vás nyní velmi rádi vyvedeme z omylu. Dnes jsme se rozhodli vyzpovídat mladou a ambiciózní Silviu, která se původně rozhodla vycestovat za velkou louži jen za prací během prázdnin jako studentka prvního ročníku vysoké školy. Osud tomu však zařídil tak, že se časem v Americe zabydlela a nyní pomáhá ostatním splnit si svůj americký sen. Je autorkou projektu poddosveta.sk a americkybiznis.sk, díky kterým dává lidem možnost navštívit vysněné destinace. Promluvili jsme si o tom, co její práce vlastně obnáší, jaké je to podnikat na opačné straně světa i o plánech do budoucna.

Co bylo hlavním impulsem, když ses rozhodla poprvé vycestovat do Ameriky?

Je to trošku paradoxné, ale vždy som na strednej škole obdivovala ľudí, ktorí sa nebáli vycestovať do zahraničia, napríklad na ročné výmeny. Ja som si to nevedela ani predstaviť. A potom som počas prvého ročníka vysokej školy v jeden deň uvidela ručne písaný plagát v škole „Aj ty sa chystáš v lete do Ameriky a nemáš ešte prácu? Ponúkam prácu v Kalifornii…“ a povedala som si, že aj ja predsa chcem ísť na leto do Kalifornie. Stretla som sa s autorkou plagátu, vysvetlila mi, že najprv si musím vybaviť program Work & Travel, a tak som všetko na úplne poslednú chvíľu vybavila. Celé sa to zbehlo tak rýchlo, že kým by som si to uvedomila, už som mala letenku a víza v pase. Veľmi som sa bála toho, čo ma bude čakať.

Věděla jsi už tehdy, že právě to je místo, kde bys za pár let chtěla rozjet podnikání?

Prvé leto v Amerike bolo extrémne náročné – tá sľúbená robota bola až od augusta aktuálna, dovtedy som si musela niečo nájsť. Boli sme v San Franciscu – partia 8 Slovákov, ja najmladšia. Najprv sme dva týždne bojovali s nájdením ubytovania a keď sme sa konečne nasťahovali do nášho super predraženého nezariadeného bytu (hodinu busom od centra) a chlapci nám nakúpili 8 nafukovačiek z Wall-Martu, mohli sme začať s hľadaním práce. Medzi prvými sa mi podarilo zamestnať a celé leto som nakoniec robila v čokoládovni Ghirardelli ako cashier. Bola to skúsenosť, na ktorú nikdy nezabudnem a po návrate som každému hovorila že Amerika je pocit, avšak ja by som tam určite nechcela žiť. Vedela som, že bez pochýb sa ďalší rok vraciam. Spravila som tak celkom štyrikrát.

Pokud bys měla porovnat náročnost rozjíždění vlastního byznysu na Slovensku a za velkou louží, kde je to jednodušší a proč?

Ak by sme brali do úvahy iba samotný trh – samozrejme, americký trh predstavuje obrovský koláč, z ktorého si veľmi veľa ľudí môže odkrojiť a stále z neho zostane veľa. Spoločnosť je extrémne konzumná, ľudia sú systémovo naučení míňať a taktiež bez váhania využívať rôzne služby. Na rozdiel od toho, Slovák si trikrát rozmyslí, kde minie svoje ťažko zarobené peniaze. Čiže z pohľadu charakteristiky trhu je podnikanie v Amerike oveľa jednoduchšie, ako na Slovensku. Avšak problém začína inde – keď niekto nepozná tento trh, nevie ani, kde začať. V každom americkom štáte sa inak zakladá firma, je treba iný zoznam licencií a povolení, žije tam iný mix kultúr s inými nákupnými zvykmi a v neposlednom rade, keď sa už človek cez to všetko dostane, zostáva otázka víz. Z tohto pohľadu je preto veľmi náročné začať podnikať v Amerike.

Začátky nebyly jednoduché, ale projít si jimi musí skoro každý.

Pojďme na chvíli k tomu, co vlastně děláš. 

Som zakladateľka projektu Poddosveta.sk, pomocou ktorého sa snažím so svojím tímom ľudí podieľať na tom, aby mali Slováci aj Česi rôzne možnosti, ako si vyskúšať život za „veľkou mlákou“. Organizujeme výmenné programy, jazykové kurzy, ale aj pomoc s podnikaním a investorské víza prostredníctvom projektov pre podnikateľov. Jednoducho – ak niekoho zaujíma, aký je život v Amerike, vieme mu pomôcť. Počnúc výberom vhodného programu, cez prípravu podkladov, až po pomoc po príchode a rýchlejšiu adaptáciu. Momentálne pôsobíme v Miami už tretí rok pod značkou Podnamiami.sk a od januára spúšťame aj NYC.

Proč ses rozhodla právě pro tuto cestu?

Myslím si, že vďaka výmenným programom a tomu, že som sa cielene stretávala iba s Američanmi, všímala si ich a učila sa od nich o ich kultúre, vedela som, že Američanom rozumiem viac ako bežný Slovák. Taktiež, keďže som si všetkým prešla úplne sama (od hľadania práce a ubytovania, až po prípravu investor víz) a strácala som sa miestami v množstve dostupných, často protichodných informácií, povedala som si, že ak sa mi to podarí, chcem iným pomôcť, aby si tou celou vyše ročnou prípravou nemuseli prechádzať sami. A hlavne ma veľmi štvalo, že keď som chcela ísť po škole na ročnú stáž, žiadna agentúra mi ju nevedela vybaviť a grant som nedostala, lebo som vraj bola prekvalifikovaná. Veľmi ma to sklamalo a dodalo mi to tú správnu hnaciu silu, že to dokážem aj inak. A tak som si všetko zistila, založila biznis a požiadala o investor víza. 

Zeptám se jako naprostý laik, nebylo by možné dělat tuto práci ze Slovenska a Miami navštívit pouze 2-3krát ročně?

Áno, je pravda, že dnes je veľká časť mojej roboty online za počítačom a prakticky by mohlo byť jedno, kde sa nachádzam. No práve moja prítomnosť na mieste s klientmi je tou najväčšou pridanou hodnotou, akú od nás klient získava. Či to je stážista, ktorý si potrebuje súrne nájsť lekára, alebo podnikateľ, ktorý si nevie na diaľku založiť bankový účet – situácií, keď ma klienti potrebujú na mieste diania, je nespočetne veľa a často sú nečakané. Je to to isté ako delegáti v hoteloch obľúbených destinácií. My tiež potrebujeme lokálnych koordinátorov v najväčších mestách, kde sa náš biznis rozrastá a snažíme sa túto sieť do budúcna rozšíriť. 

Miami

Jak přijalo tvé rozhodnutí okolí, rodina a přátelé?

Samozrejme sa nikto z rodiny nepotešil, že odchádzam práve tak ďaleko. Na druhej strane však každý vedel, že ma to už roky ťahalo za mojím americkým snom a dopriali mi ho. Rozhodnúť sa však bolo veľmi náročné.

Dokázala bys nám popsat svůj den? Kdy vstáváš a co všechno patří mezi tvé povinnosti?

Každý môj deň vyzerá ináč, v závislosti od toho, na akých konkrétnych projektoch aktuálne robíme. Je to neustála komunikácia s potenciálnymi zamestnávateľmi stážistov, s agentúrou INJOY, ktorá nás zastupuje na Slovensku, s potenciálnymi klientmi a záujemcami. Ďalej je to príprava podkladov a biznis plánov. A potom tie operatívne činnosti, keď sa treba s niekým stretnúť, niekam zájsť, vybaviť, zavolať, pomôcť, poradiť, vyriešiť… Nenudím sa.

Dokážeš si představit, že bys dělala něco úplně jiného?

Dnes si to už absolútne neviem predstaviť. Svoju prácu milujem a priestoru na rast je veľa. V roku 2016 sa chcem zamerať najmä na rozbehnutie Poddonyc.sk a potenciálne začať s tretím mestom – možno San Francisco, Chicago… ktovie.

Nezanevřela jsi na Slovensko?

Domov vždy rada chodím, no privítala by som najmä, ak by ma rodina a priatelia mohli častejšie navštevovať. Moji rodičia sa chystajú prísť prvýkrát do Miami až budúci rok, pričom ja tu žijem už tri roky. Bohužiaľ, ich pracovná vyťaženosť im neumožňuje chodiť častejšie.

Ale trvalý návrat domů pravděpodobně nehrozí. Mám pravdu?

Momentálne určite nie, keďže ma ešte čaká náročná cesta, aby som projekt Poddosveta.sk zabehla a naučila ľudí túto značku automaticky vnímať pri myšlienke možností pôsobenia v Amerike.

Na co se při návratu domů těšíš nejvíc? Tedy, co slovenského ti v Americe nejvíc chybí?

Pravidelne varím slovenské jedlá, mám vychytané všetky dobré obchody s európskym sortimentom, ale bryndzové halušky, acidko a rožky mi chýbajú. Tie si vždy užijem doma.

Jaké jsou reakce Američanů, když řekneš, že si ze Slovenska? Znají nás alespoň díky hokeji?

Poznajú Československo, ale inak väčšinou nevedia, kde je Slovensko.

V čem bychom si podle tebe měli brát od cizinců příklad? Jídlo, móda, zvyky?

Na Američanoch mám rada bezprostrednosť – to, že sa ti na ulici ktokoľvek prihovorí, lebo vidí na tvojich črtách, že si cudzinec. Sú to veľmi príjemní, usmievaví ľudia, ktorí majú väčšinou pozitívny prístup ku životu. Človek sa v takom prostredí cíti oveľa lepšie a motivovanejšie, ako keď sa ľudia okolo sťažujú a neustále sa musia naháňať.

A naopak, co typicky našeho bys doporučila Američanům?

Naša pracovná morálka a dravosť je absolútne špičková. Podľa mňa to je aj kvôli tomu, že pochádzame z malej krajiny, kde je veľmi veľká konkurencia. Preto sa človek musí viac snažiť v zamestnaní, ale aj v podnikaní. Keď niekam obsadím prvého stážistu, vždy mi otvorí dvere pre ďalších, lebo jeho nadriadení sú s jeho pracovným nasadením nadmieru spokojní.

Věřím, že si občas najdeš i volný čas pro sebe. Do čeho ho investuješ?

Mám dvoch psov a dovolím si dvakrát do roka odísť na výletnú loď, kde si užívam život bez internetu a signálu. Vypnutý telefón je pre mňa najväčším relaxom. Našťastie mám v tíme skvelých ľudí, ktorí mi v tomto čase pomáhajú s podnikaním a ja si môžem pár dní oddýchnuť. Pri zapnutom telefóne sa to nedá, keďže si kvôli rozdielnym časovým pásmam niekoľkokrát za noc kontrolujem e-maily…

Co bys poradila lidem, kteří stále váhají, zda je dobrý nápad opustit hnízdo a vyrazit do světa?

Takáto skúsenosť naozaj zmení človeku pohľad na celý život. Začne si určité veci, ktoré dovtedy bral automaticky, oveľa viac vážiť, rozšíri si rozhľad a otvorí svoju myseľ novým možnostiam. Človek sa koniec koncov učí a rastie iba vtedy, keď vystúpi zo svojej zóny komfortu.

Děkujeme za pozornost a doufáme, že byl pro vás tento článek alespoň trochu inspirativní. V případě, že byste měli další otázky, neváhejte je položit přímo v komentářích a my vám odpovědi určitě doručíme. Pokud jste náhodou nezachytili důležité adresy pro odvážné cestovatele, tak je velmi rádi ještě jednou zopakujeme - podnamiami.sk a poddosveta.sk. A pro více novinek sleduj oficiální facebookovou stránku.