Miroslav Somora: S 30 centimetrovou čepeľou bezcitne zavraždil dve mladé stopárky, následne sa nad nimi ukájal

Bolo 7. augusta roku 1976 a Viera Kuklská a Tatiana Gangúrová mali už o pár hodín namierené na dovolenku do Tatier. Nadšením mali problém onej noci zaspať. Naviac museli vstávať neskoro v noci, keďže vlak na stredné Slovensko im šiel niečo po štvrtej hodine rannej. Pripravené a zbalené si to namierili na železničnú stanicu v Trenčíne, odkiaľ mal vlak odchádzať. Prišli však neskoro, vlak bol už definitívne preč. Okamžite tak museli vymýšľať náhradný plán. V hre zostal diaľkový autobus, na ktorý bolo treba čakať alebo stopovanie. Druhá možnosť sa javila dievčatám ako výhodnejšia. Len o pár kilometrov ďalej sa pritom rútil ulicami Trenčína 32-ročný Miroslav Somora, ktorý potreboval ukojiť svoje zvrátené sexuálne chúťky. Hľadajúc ciel útoku zamieril až na železničnú stanicu. Pri rozpise odchodov spozoroval dve asi 20-ročné dievčatá. Nadšením sa ihneď vzrušil. Nechce však vyzerať podozrivo. Dodávku preto odstaví pri krajnici neďaleko dievčat a tvári sa, že niekoho hľadá. Jedna z nich o chvíľu naberie odvahu a neznámeho muža sa spýta, či by ich neodviezol do Žiliny.

Somora je ale ochotný zobrať len jednu. To sa dievčatám nepáči, buď pôjdu obe alebo ani jedna. Poberá sa tak naspäť k dodávke. Chvíľu opäť brázdi ulice Trenčína, no po ženách ani stopy. Zahltený myšlienkami o dvojnásobnom ukojení svojich chúťok dostáva nápad, dodávku otáča naspäť na železničnú stanicu, no ešte pár kilometrov pred tým zastavuje, aby odmontoval kľučku na dverách spolujazdca. Po príjazde však nikoho nevidí. Zúfalý pobehuje po celom areáli, no dievčatá nie a nie nájsť. Nakoniec ich spozoruje na nástupišti. Pribehne k nim, že zmenil názor, dievky je ochotný zobrať obe. Trojica sa tak vydáva na 80 kilometrov dlhú cestu. V aute panuje neistá atmosféra. Somora mlčí. Radosť z blížiaceho sa pohlavného styku mu narúša myšlienkové pochody. Dievčatá opantané predstavou blížiacich sa hôr upadajú o pár kilometrov do spánku. Ešte však netušia, že sa prebudia do nočnej mory, z ktorej už niet úniku. Somora má zatiaľ dostatok času na premyslenie si vhodného miesta. Uprostred cesty sa rozhodne odbočiť a pokračovať k Strážovským vrchom. Cesta totiž vedie lesom a je takmer nepoužívaná.

Dievčatá si však o chvíľu všimnú, že sa nachádzajú na poľnej ceste. Na otázku, kadiaľ idú, im Somora odpovedá, že skratkou. Do lesa to ale nevydrží. Auto odstaví pri krajnici a s nožom v ruke obe dievčatá vyzve, aby sa otočili k pravým dverám a dali ruky za chrbát. Zatiaľ čo ich zväzuje, prosia ho, aby im neubližoval, že majú iba 19 rokov. Somora je ale mysľou úplne inde. Jednu dievku zvalí pod sedadlo. Druhú si pritiahne bližšie k sebe a začne ju zbavovať prebytočného odevu. Medzitým sa vyzlieka aj on. Stačí pár sekúnd nepozornosti a jedno z dievčat ho napadne. To Miroslava rozzúri, vytiahne montážny kľúč a v afekte im zasadí niekoľko rán najmä do oblasti tváre. Dievčatá sú v okamihu v bezvedomí. To mu však nestačí. Vytiahne preto nôž a skutok dokoná. 30 centimetrovú čepeľ noža niekoľkokrát zapichne do bezvládnych tiel. Prítomnosť veľkého množstva krvi v kabíne ho ale vystraší. Zrazu si uvedomí, aké by to malo dôsledky, ak by ho niekto uvidel. Krv je aj na čelnom skle a prístrojovej doske. Do svitania sa musí zbaviť tiel a krvi v interiéri.

Vydá sa teda na Ilavu, odkiaľ si to opäť namieri na poľnú cestu do hlbín tmavého lesa. Po pár kilometroch sa rozhodne, že na zmasakrovaných telách vykoná súlož. Keď si však prehliada telá zblízka, veľmi sa mu to nepozdáva. Vyzerajú umastene a špinavo. Chuť na sex ho prejde. Auto znova štartuje a vydáva sa ďalej. Počas cesty si opätovne uvedomuje všadeprítomnú krv a telesné tekutiny. Cez okno postupne vyhadzuje zakrvavené a roztrhané oblečenie oboch dievčat. Pritom si uvedomí svoje vzrušenie. Zastavuje teda pri krajnici. Do oka mu padne Viera, ktorú následne posmrtne zneužije. Po sexuálnom besnení naňho prichádza únava. Vedľa zohavených tiel zaspáva pokojným spánkom. Po zobudení zisťuje, že stopy krvi sú na ňom viditeľnejšie, než si myslel. Neďaleký Váh mu „našťastie“ poskytne potrebný kúpeľ. Do rieky napokon zahodí aj osobné doklady svojich dvoch obetí. S mŕtvymi telami sa vydáva cez obce Pruské, Nemšová a Horné Srnie, kde odhadzuje posledné zvyšky oblečenia. Pokračuje až do obce Brumov-Bylnice, kde sa rozhodne telá zakopať. Zapáči sa mu skládka odpadu neďaleko obce. Neváha, z auta vyťahuje lopatu a začína kopať plytký hrob. Z auta ťahá Tatianu, hneď za ňou Vieru. Telá hádže na seba. Zahrnie ich hlinou a kameňmi.

Absencia svedkov by pre Somoru znamenala dokonalú vraždu. Tou dobou našťastie prechádzal vedľa skládky pohotový vodič Bohumil K. Prvý raz dodávke nevenoval veľkú pozornosť. Keď sa však o pár hodín vracal a auto bolo stále na mieste, zaznačil si poznávaciu značku, aby upovedomil Verejnú bezpečnosť. Miroslav Somora bol do dvoch dní od vykonania vraždy v putách. Svedectvo Bohumila K., všadeprítomné dôkazy a napokon aj vlastné priznanie hovorili jasne proti Somorovi. Trestnú činnosť pritom nepáchal prvýkrát. Okrem dvojnásobnej vraždy a nekrofílie mu bolo preukázané aj znásilnenie a viaceré lúpežné prepadnutia. Odborníci sa zhodli na tom, že Miroslav Somora je pre svoje okolie maximálne nebezpečný, pretože v okolí žien pociťuje neudržateľné sexuálne vzrušenie, ktoré je ochotný pudovo uspokojovať. Nezaujímajú ho teda emočné prejavy obetí, ani dôsledky takéhoto správania. K ohavnému činu sa bez problémov priznal, nikdy ho ale neoľutoval. Ku svojim obetiam nepociťoval žiadny vzťah, bral ich len ako objekty. Navyše už raz podstúpil sexuologické liečenie, avšak neúspešne. Súd mu preto udelil výnimočný trest, trest smrti.