Bloger Filip Jánošík Lehotský v Asii zažil kdeco.
Filip dal výpověď, koupil si jednosměrnou letenku a zmizel v Asii. O svých zážitcích se rozepsal ve fantastické sérii Jánošík na útěku na Refresher blozích, který můžeš začít psát i ty.
Na svých cestách překonal Himálaj, viděl Nepál a potkal Dalajlámu, ale viděl taky pálení mrtvol, zažil rasismus na vlastní kůži, a dokonce se seznámil s indickým hašišem. Filip své zážitky shrnul v tomto rozhovoru, ale pokud se budeš chtít dozvědět vše do úplných podrobností, stačí vždy kliknout na blog u dané příhody. A pokud bys toužil po ještě větším nákladu autentických zážitků, utíkej na Filipův Instagram.
Jak ses k cestování vůbec dostal?
Frajerka mi utiekla s klávesákom z Desmodu, tak som našetrené eurá na zásnubák strčil do cesty na Srí Lanku. Tam som zistil, že sa dá žiť aj inak. Domáci mi bežne hádali o 10 rokov viac a ja im o 10 menej. Po návrate som utiahol opasky, žil v Bratislave z 10 € na deň a šetril lóve na ďalší trip.
Tvou inspirací ti však byl i jeden z kamarádů.
Áno. Kamoš priletel do Thajska, v prvý deň ho okradli a zostal napospas sám len s gitarou. Uživil sa celý rok hraním na ulici a precestoval desiatku krajín. Hovoril mi, ako ho ázijská milenka vozila SUV-čkom do práce, teda žobrať na ulicu s gitarou, alebo ako domácemu platil za nocľah spoločným kúpaním vo vani. Nehrá ani nespieva nijak slávne, ale prežije všetko, týpek. Vravel som si, že to musím zvládnuť aj ja.
Za pár mesiacov som bol pripravený ísť, ale na koncerte som si odpálil hlasivky a museli mi operovať uzlíky. Kým som sa dal dokopy, odkladal som ďalej peniaze a potom som mal dosť na to, aby som išiel aj bez gitary a nemusel sa držať veľkých miest. Milujem hory a Ázia je šialene lacná, tak som sa rozhodol pre Nepál a Indiu.
⇒ Jánošík na úteku #2: Séria zlých rozhodnutí
Tvou první zastávkou byl Nepál. Je tam opravdu tak levno?
Nepál je bohatý prírodou, lacný cenami. Dobrý mesačný plat je tam 200 € a robiť sú zaň ochotní 10 hodín denne, 6 dní v týždni. Snažil som sa ísť low-budget a tešil som sa, že mám vlastnú izbu s kúpeľňou, raňajkami a manželskou posteľou za 8 € na noc. Potom som však zistil, že sa to dá aj za 3 €.
V Nepále si so slovenským platom kráľ a s nemeckým si boh. Naješ sa plnohodnotne aj za 0,80 €. Všetko, čo chceš vidieť, je zadarmo, sprievodcov si platiť nutne nemusíš a zážitky sa tiež neskrývajú za pokladňami.
Jak vypadá život v Nepálu?
Všetci sú ohromne priateľskí a pomôcť cudzincovi je ich priorita. Keď ti utečie autobus pred nosom, zastaví ti motorkár a vezme ťa kam chceš, zadarmo. Puberťáci snívajú o blondínkach a živote v Amerike, všetci milujú futbal. Početné rodiny žijú pohromade v malých domoch a ešte menších bytoch, ale necítia sa vôbec chudobnýmí.
⇒ Jánošík na úteku #5: Sex, kerky a vlastne nič
Jaké zážitky z Nepálu vlastně máš?
Spomenúť určite musím 15-dňový trek po Himalájach. Z niektorých vrcholov som pod sebou videl prelietavať lietadlá. Prešli sme vyše 200 km a vystúpali až na 5 400 m. n. m. Bol som dojatý, odporúčam. Trasy sú pomerne civilizované, spí sa v jednoduchých ubytovniach, kde ti zakúria, spravia pizzu, všade zoženieš aj blbostičky ako Snickers.
Po západe slnka je však pomerne zima. Bolo zábavné, keď si si v izbe oklepal topánky a ráno tam ten sneh stále bol. Ďalej treba myslieť na výškovú chorobu. Pľúca majú problém so vzduchom kvôli nízkemu tlaku, bolí ťa hlava, máš hnačku a grciaš. Ráno to niekedy na ubytovni znelo ako na Obchodnej v sobotu o tretej ráno.
Trek sa dá zvládnuť v pohode aj bez sprievodcu-nosiča, ale mne ten môj zachránil život. Celé hory sú pokryté zastavenými lavínami kameňov. Stačí malý otras a všetko sa spustí dole. Na mňa hore nejaká zver spustila gigantickú skalu. Keby ma na to sprievodca neupozornil, nestihol by som v poslednej chvíli odskočiť a odtrhlo by mi hlavu.
⇒ Jánošík na úteku #6 až #13: Je to ako Veľká Fatra na steroidoch
V Nepálu však tvůj výlet neskončil.
Ďalšou zastávkou bola India. Za 100 eur som vybavil elektronické víza s pečiatkou, podľa ktorých mi na colnici mali dať patričné papiere na dva mesiace. Z hlavného mesta Nepálu som sa 12 hodín terigal na indické hranice, kde ma odpálili otázkou, že toto potvrdenie mi uznajú len na letisku a musím ísť celú tú cestu späť na ambasádu. Šofér mi vyhodil batožinu z autobusu a ja som sa ocitol o 6:00 ráno na hranici dvoch krajín, pričom som nemal platné víza ani v jednej. Pomohla mi indická rodina na výlete s džípom a napokon sa mi podarilo dostať do Indie lietadlom.
Pristal som v Novom Dillí, v hlavnom meste, nechal sa okradnúť taxikármi a skoro nestihol vlak. Na nástupišti mi pomohli vojaci, vraj nech na Indiu spomínam v dobrom. Prekvapilo ma, že na stanici majú ženy vlastnú čakáreň a v metre vlastné vagóny. Nie je to však znak patriarchátu, ale snahy o ich bezpečie. Nemusia sa preto tlačiť s ostatnými spotenými chlapmi. V niektorých sférach sú však pozadu, ak si gay, stále ideš sedieť.
Pro cizince musí být Indie pořádně zvláštním zážitkem.
To áno. V Džajpure som videl starú ženu holými rukami zbierať riedke kravské výkaly na kúrenie. Zrazu žiadna robota nie je taká zlá. Je tu aj taká zaujímavosť. Majú McDonalds's, no samozrejme v ňom nezoženieš cheeseburger, keďže sú pre nich kravy sväté. Nezodpovedným chovom sa u nich však premnožili, a tak ich majú v krajine viac ako Rusov v Rusku.
⇒ Jánošík na úteku #17: Zamilovaný do zadanej
⇒ Jánošík na úteku #18: Pustili ma do Indie
V Indii jsi ale viděl i děsivější věci než ruku v lejnu.
Musím spomenúť staré mesto Váránasí, ktorým preteká rieka Ganga. Hinduisti veria, že umývaním v tejto vode sa zbavia zlej karmy, zároveň však na brehoch pália mŕtvoly a v prípade, že zomrie tehotná žena, dieťa, či niekto s leprou, telo len pošlú na plťke a často končí vo vode.
O mŕtvoly javia záujem aj členovia sekty Aghori, ktorí tieto telá lovia, majú s nimi sex a potom jedia. Pijú vlastný moč priamo z ľudských lebiek a húlia trávu. V tých najšpinavších aktoch sa tak snažia nájsť čistotu.
A ty lidi jsi i potkal?
Pátral som po nich skoro každý večer. Na recepcii mi poradili, že si ma tieto veci nájdu samé, keď budem dosť high. Tak som si nechal lokálnym mafiánom namiešať marihuanové smoothie a hľadal okolo spálenísk. Dostal som sa do ich chrámu a k jednému fejkovému šamanovi s Instagramom a fotkami, ktoré mu spravili reportéri z National Geographic.
Ozajstný Aghori by však nevedel po anglicky, nič nerobí za peniaze a určite nemá Instagram. Cestou na hotel ma potom napadol feťák so železnou tyčou, ale mal som rýchlejšie nohy.
Jedného Aghoria som síce neskôr našiel, ale krútil sa na zemi z ópia tak som to ani neskúšal, nech si to v kľude užije.
⇒ Jánošík na úteku #21: Plávajúce mŕtvoly, ganjové smoothie a lov na kanibalov
V Indii ses potkal i se samotným Dalajlámou.
Dalajláma ma prekvapil lasicovským humorom a mladíckym vyžarovaním. Prišiel k nám, rozprával sa s nami, robil si srandu z tetovaní, vyťahal hipíkov za dredy a podobne.
⇒ Jánošík na úteku #23: Bol som s Dalajlámom
Panuje v Indii rasismus vůči bílým lidem?
Skôr predsudky. Automaticky čakajú, že si bohatý. Bol som však aj v horskej dedine Malana, ktorá je kvôli absolútnej izolácii a miestnemu hašišu známa po celom svete. Majú vlastné súdy a mafiu, turista sa v dedine nemôže ničoho dotknúť, fotiť, ani sadnúť na zem. Sú vraj priami potomkovia Alexandra Veľkého, ale vďaka incestu sa teda na tých tváričkách žiadny Colin Farrell nekonal.
Na mňa ako bieleho tam pľuli decká, vyhodili ma z obchodu a celý prechod dedinou bol dosť nepríjemný. Hlavne keď moja partia začala grcať pred chrámom kvôli hašišovým koláčom. Cez noc nás potom riešila ich mafia.
