Přepnout do nočního režimu
Přepnout do denního režimu
Čtvrtek 18. 7. 2019 svátek má Drahomíra, Drahomír

hledej na refresheru

Odteď si můžeš článek
uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.
Doporučujeme zapnout browser notifikace, pokud budeš přihlášený na Refresheru na tomto zařízení.
Zajímavosti - Lidé
8
František Kulhánek
20. únor 2019, 16:07

Vysoké IQ automaticky nezaručuje úspešnú kariéru. Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi?

Sociálna inteligencia má veľký dopad na celkové vnímanie spoločenských vzťahov a situácií, či už v každodennom živote alebo na profesionálnej úrovni.

František Kulhánek
20. únor 2019, 16:07
Vysoké IQ automaticky nezaručuje úspešnú kariéru. Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi?
Zdroj: unsplash.com / Becca Tapert
Musíš být přihlášený/á, abys mohl/a uložit článek.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
8
Uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.

Inteligencia je považovaná za všeobecnú schopnosť, ktorá ovplyvňuje našu úspešnosť v rôznych životných situáciách. Všeobecne môžeme povedať, že sa vytvorilo užšie a širšie chápanie inteligencie. V užšom poňatí je inteligencia chápaná ako určitá dispozícia k mysleniu, v širšom zasa ako schopnosť získavať a uplatňovať skúsenosti v praxi.

 

Pojem inteligencia bol v histórii psychológie jedným z najdiskutabilnejších pojmov a ani dnes tomu nie je inak. Niektorí teoretici tvrdia, že inteligencia ako skutočná entita neexistuje, ale že ide iba o označenie toho, čo merajú testy inteligencie.

 

Iní teoretici zase zastávajú názor, že o inteligencií by sme mali uvažovať z omnoho širšieho pohľadu a že jej súčasťou je taktiež schopnosť učiť sa zo skúseností, uvažovať v abstraktných pojmoch a účinne zaobchádzať s vonkajším prostredím a jeho vplyvmi.

 

Sociálna inteligencia: Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi? 

Druhy inteligencie

Počas historického vývinu a skúmania inteligencie sa diferencovalo viacero druhov inteligencie, a to:

  • akademická inteligencia – naučené informácie, ktoré nepodliehajú kritickému mysleniu
  • emocionálna inteligencia – schopnosť identifikovať, hodnotiť a kontrolovať vlastné emócie, emócie druhých a skupiny
  • praktická inteligencia – schopnosť riešiť „zle“ definované problémy každodenného života, pre ktoré nie sú jednoznačné riešenia
  • machiavellistická inteligencia – stratégia sociálneho správania, manipulovanie iných kvôli osobnému zisku, aj proti ich vlastných záujmoch
  • morálna inteligencia – využívať morálnu zložku osobnosti inteligentným spôsobom
  • mechanická inteligencia – schopnosť primerane používať predmety, rozumieť súvislostiam medzi nimi
  • sociálna inteligencia


Sociálna inteligencia

My si povieme niečo o konštrukte sociálnej inteligencie, ktorý po prvýkrát opísal v roku 1920 americký psychológ Thorndike. Sociálna inteligencia sa podľa neho prejavuje vo vzťahoch k ostatným ľuďom – a teda v sociálnom kontakte. Zahrňuje tak reagovanie, umenie zaobchádzať s ľuďmi, porozumieť im, vcítiť sa do ich pocitov. Zjednodušene môžeme povedať, že sa skladá z dvoch zložiek. Prvá znamená porozumieť ostatným ľudom a druhá predstavuje schopnosť zhodne sa správať s požiadavkami okolia.

 

Jeden z kritikov klasického pohľadu na inteligenciu ako na unitárny nástroj a schopnosť logického uvažovania bol klinický psychiater Howard Gardner. Na základe svojich pozorovaní dospel k záveru, že len jedna duševná schopnosť neexistuje, namiesto toho existuje celý rad rôznych a vzájomne prepojených typov inteligencie.

 

Gardner definuje inteligenciu ako schopnosť, ktorou ľudia dokážu riešiť problémy alebo vytvárať rôzne produkty, ktoré sú pre každú kultúru, resp. komunitu dôležité. Hovorí teda o tzv. „mnohonásobnej inteligencii“.

 

Práve mnohonásobná inteligencia umožňuje každému jednotlivcovi zastávať tak rozmanité profesie, ako sú napríklad fyzik, astronaut, kuchár, maliar, či tanečník. Gardner zdôrazňuje, že inteligencia je určitý potenciál, ktorý mu umožňuje prístup k špecifickým formám myslenia, ktoré sú preňho jedinečné z hľadiska obsahu.

 

Gardnerov pohľad na sociálnu inteligenciu sa zameriava najme na konštrukty intrapersonálne a interpersonálne. Zatiaľ čo pri intrapersonálnej inteligencií dokáže jedinec adekvátne pristupovať k svojim vlastným emóciám, pri interpersonálnej inteligencii je človek schopný zaznamenávať a rozlišovať prejavy druhých ľudí.

 

Sociálna inteligencia: Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi? 

Všeobecne známi sú jedinci, ktorí vynikajúco pôsobia napríklad na akademickej úrovni, avšak zlyhávajú pri riešení obyčajných praktických problémov, pretože v praxi nedokážu reálne využiť svoje vedomosti.

 

Poznávací aparát jednotlivca sa v každodennom živote môže snažiť o adaptáciu, selekciu a pretváranie pôvodného prostredia. Jednotlivec sa preto podľa tejto teórie buď prispôsobuje prostrediu, alebo si ho formuje podľa jeho vlastných úvah a požiadaviek, alebo si prostredie zmení úplne.

 

NAČÍST CELÝ ČLÁNEK BEZPLATNĚ
Podpoř tvorbu kvalitního obsahu
Roky tvoříme kvalitní autorské články, které nikde jinde nenajdeš. Pokud chceš více takových článků, předplať si REFRESHER+ a dostaneš další výhody.
CHCI PODPOŘIT

Vzťah inteligencie k prežívaniu jednotlivca je založený na vzájomnom prelínaní vnútorného a vonkajšieho sveta. Americký psychológ Sternberg, zaoberajúci sa najmä inteligenciou a kreativitou, opätovne upozorňoval, že vysoké skóre v inteligenčných testoch a iných testoch na meranie výkonových schopností, respektíve úroveň dosiahnutého vzdelania, nemusí automaticky zaručovať úspech v praktických povolaniach ako je napríklad činnosť manažéra či právnika.

 

Dôležitú úlohu často zohráva osvojovanie a využívanie neformálne získaných poznatkov, ktoré umožňujú úspešne sa vyrovnať s požiadavkami prostredia. Ide o tzv. skryté poznatky.

 

Sociálna inteligencia: Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi? 

Sociálna inteligencia v pracovnom procese

V každodennom pracovnom procese sa veľká pozornosť upiera na pôsobenie sociálnej inteligencie. Sociálna inteligencia je dôležitým predpokladom pre úspešnosť vo všetkých povolaniach, pri ktorých sa prichádza do bezprostredného styku s ľuďmi. Takýmito povolaniami môžu byť napríklad povolania manažérov, právnikov, politikov, učiteľov, ale i kňazov.

 

Výskumom R. Petersa z roku 1987, ktorý skúmal interaktívne pôsobenie manažérov, sa zistilo, že manažéri strávia 50 – 90 % svojho pracovného času komunikáciou, z toho 10 % s nadriadenými, 40 % s podriadenými a 50 % mimo vlastnej spoločnosti.

 

V zozname, ktorý vytvoril, sa medzi hlavnými povinnosťami týchto ľudí umiestnili na popredným miestach interpersonálne roly typu vodca, spolupracovník a povinnosť odstraňovania nedorozumení. Všetky tieto roly vyžadujú schopnosť adekvátneho spracovania sociálnych informácií.

 

Sociálna inteligencia: Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi? 

Podľa Wagnera úspešný manažér prideľuje aj dôležité úlohy spolupracovníkom a podriadeným, ktorí sú schopní ich vykonávať. V samotnej podstate ide o dôležité rozhodovanie manažéra, pretože veľká väčšina pracovných činností si vyžaduje mieru sociálnej inteligencie. Úspešní manažéri by mali byť nestranní, čo sa týka vyhodnocovania silných i slabých výkonov svojich podriadených a mali by podporovať ich kariérny rast.

 

V mnohých praktických povolaniach nachádzame úspešne sa uplatňujúce zložky sociálnej inteligencie. Či už ide o podstatnú schopnosť pre činnosť manažéra, a to výstižne, objektívne a nestranne hodnotiť ľudí a formovať nové pracovné tímy, alebo o činnosť politikov a podnikateľov, ktorí používajú svoju charizmu, aby nadchli svojich spolupracovníkov, investorov, prípadne možných sponzorov.

 

Výskum súvislosti sociálnej inteligencie a výkonu manažéra

Hlavným cieľom výskumu Parovej, Kaščákovej a Antolikovej bolo zistiť či a do akej miery existuje súvislosť medzi sociálnou inteligenciou a motiváciou výkonu manažéra.

 

Vo výskume bol záujem zameraný na 4 aspekty: aspekt výkonového správania (ľudia sa nazdávajú, že pracujem viac ako treba), aspekt ašpiračnej úrovne (úsilie niečo v spoločnosti dosiahnuť pokladám za správne), aspekt vytrvalosti v práci (robievam viac, než som si predsavzal), aspekt časovej orientácie do budúcnosti (keď sa zaoberám svojou budúcnosťou, myslím ďaleko dopredu).

 

Predpokladom výskumu bolo, že existujú súvislosti medzi sociálnou inteligenciou a výkonovou motiváciou. Pri overovaní predpokladu, či existujú súvislosti medzi sociálnou inteligenciou a výkonovou motiváciou, sa zistili štatisticky významné súvislosti vo všetkých aspektoch.

 

Výsledky výskumu hovoria o tom, že čím sa manažéri posúdili ako empatickejší a manipulatívnejší, tým dosahovali vyššie hodnoty aj v aspekte výkonového správania, ašpiračnej úrovne, vytrvalosti v práci a v aspekte časovej orientácie do budúcnosti.

 

Sociálna inteligencia: Čo predurčuje našu úspešnosť medzi ľuďmi? 

Teda manažéri, ktorí sa vedeli prispôsobiť iným, boli schopní odhadnúť priania, želania, slabosti a pocity iných, dokázali využiť iných vo svoj prospech, zároveň mali radi svoju prácu, boli považovaní za pracovitých a usilovných, kládli vysoké požiadavky na seba a svoju prácu, boli orientovaní na dosahovanie dobrých výsledkov a na budúcnosť.

 

Čím viac sa manažéri posúdili ako sociálne iritabilní (ľahko sa nechajú vyviesť z miery), dosahovali tým nižšie hodnoty vo všetkých štyroch aspektoch. Tieto výsledky hovoria o tom, že manažéri, ktorých pocity iných, priania, želania vyvádzajú z miery, zároveň nie sú považovaní za veľmi usilovných, nekladú na seba a svoju prácu vysoké nároky, nie sú veľmi súťaživí a vytrvalí a nepovažujú za dôležité si dopredu organizovať budúcnosť.

 

Z výsledkov výskumu môžeme konštatovať, že čím je človek sociálne inteligentnejší, tým je viac výkonovo motivovaný a tým môžu vo väčšej miere ovplyvniť chod a atmosféru organizácie.

 

Zdroj: Sojka, L. & Svetozarová, N. (2016). Nekonferenčný recenzovaný zborník vedeckých prác: Sociálna inteligencia ako významný prediktor motivácie výkonu manažéra., Goleman, D. (2007). Social intelligence : the new science of human relationships. London Arrow distributor , Nakonečný, M. (2009). Psychologie osobnosti. Praha: Academia.Foto: unsplash.com Tagy: inteligencia, psychológia, inteligence
Přidej se k těm, kteří nás podpořili. Předplať si R+ VÍCE
Ohodnoť článek
8
Sdílej článek
Hodnocení tohoto článku je dostupné jen s aktivním předplatným REFRESHER+.
Předplatit
Zrušit
Při hodnocení článku nastala chyba. Zkus se nově přihlásit a znovu ohodnotit článek.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHORU
Jako neregistrovaný jsi tento měsíc přečetl už 1/40 článků. Přihlas se pro neomezený přístup. Jako neregistrovaný jsi přečetl už 1/40 článků za měsíc. PŘIHLÁSIT / REGISTROVAT PŘIHLÁSIT
Nejčtenější
Záleží nám na soukromí čtenářů. I z toho důvodu ti poskytujeme detailní informace o tom, jak využíváme soubory cookies a jiné technologie zabezpečující správné fungování a vývoj stránky. Pro víc informací si přečti naše Zásady ochrany osobních údajů , kde najdeš, jak používáme soubory cookies, případně se seznam s Podmínkami užívání portálu platnými od 24. 5. 2018. Zpracování cookies můžeš zabránit nebo změnit své preference v nastaveních internetového prohlížeče. Pro detailnější nastavení klikni na víc možností níže.
Upozornění na právo nastavení ochrany osobních údajů na Refresheru

Vzhledem k existujícím i chystaným změnám v zákonech ti dáváme možnost detailního nastavení zpracování osobních údajů a preferencí spojených s jejich zpracováním.

Přečti si možnosti, posuň zobrazení níže, nastav si své preference a klikni na tlačítko Souhlasím, když budeš chtít pokračovat na Refresher. Soubory cookies jsou důležitou součástí technologie v tvém prohlížeči. Jsou natolik důležité, že je budeme muset použít pro zapamatování si toho, že jsi toto okno potvrdil/a, v opačném případě bychom ti ho museli zobrazovat znovu a znovu.

Údaje, které zpracováváme, když používáš Refresher
Ze strany Refresheru sbíráme tyto osobní údaje:
  • Když navštívíš Refresher, uchováváme informace o tom, které články sis přečetl, identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy nebo IP adresu v případě přihlášení, soubory cookies a polohu.
  • Při přihlášení do účtu e-mailovou adresu.
Proč sbírá Refresher tyto údaje:
  • Ke zlepšení kvality našeho webu a vývoji nových webových služeb.
  • K provádění analýz a měření s cílem pochopit, jak je náš web využíván.
  • K tomu, abychom nezobrazovali obsah, který jsi už viděl.
  • Pro zobrazování přizpůsobeného obsahu, jako jsou například relevantnější články.
  • Pro schopnost identifikovat tě jako uživatele při přihlašování do svého účtu.
Sbíráme údaje pro partnery a reklamní sítě:
  • Identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy, soubory cookies a poloha.
Proč sbíráme tyto údaje pro partnery, třetí strany a reklamní sítě:
  • K tomu, aby mohli fungovat a zobrazovali relevantnější a užitečnější reklamy.
Seznam reklamních sítí a nastavení reklam

Nevyhnutelné osobní údaje – cookies – pro zobrazování reklam sbíráme pro následující společnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
formulář kontakt v souvislosti s osobními údaji >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

 

Možnost vypnout si personalizování reklam a sbírání osobních údajů pro jednotlivé partnery:

Upravit nastavení typů reklam Google - personalizování od společnosti Google

Upravit nastavení typů reklam AdForm - personalizování od společnosti AdForm

 

Svá nastavení pro všechny ostatní reklamní sítě, i ty, které na Refresheru nenajdeš, si můžeš prohlédnout na stránce youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Měření a analýza návštěvnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránek používají ke zlepšení funkčnosti svých stránek údaje shromážděné službou Google Analytics. Shromážďování údajů můžete deaktivovat tak, že si stáhnete a nainstalujete doplněk pro svůj prohlížeč.

Stáhnout doplněk pro prohlížeč

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Společnost Gemius podobně jako služba Google Analytics vyhodnocuje a měří návštěvnost na některých webových stránkách. K měření využívá Cookies, které si můžeš deaktivovat ve svém prohlížeči.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využíváme k analýze návštěvnosti a chování uživatelů. Vytváří nám mapu aktivity návštěvníků, a to na webových stránkách, které vizualizuje a vyhodnocuje. Tyto informace nejsou sbírány vždy, nikde nejsou spárovatelné s aktivitami uživatelů a není tedy možné identifikovat jednotlivce, ale Hotjar ti může nastavit soubory cookies.

Ovládací prvky související s prohlížečem

Nastavení souborů cookies

Soubory cookies jsou životně důležitou součástí technologie ve vašem prohlížeči a slouží ke zlepšení prostředí při používání internetu.

Pokud například na určitém webu nastavíte předvolený jazyk, soubory cookies pomohou prohlížeči zapamatovat si tuto volbu. Některé nebo všechny soubory cookies můžete též zablokovat, to ale může vést k narušení fungování některých funkcí na internetu.

Mnoho webů například vyžaduje zapnuté soubory cookies, když se chcete přihlásit.

Zásady ochrany osobních údajů
Další informace o tom, jak Refresher používá cookies ke zlepšení služeb
  • Přihlašování – pro účely přihlašování potřebujeme tvoji e-mailovou adresu.
  • Přizpůsobení – pro zjištění toho, co tě zajímá, vytváříme tvůj unikátní profil. Pokud nějaké informace posbíráme, najdeš je ve svých nastaveních soukromí a profil můžeš upravit, změnit nebo celé personalizování vymazat.
Jak změnit nastavení zpracování osobních údajů?

Pokud změníte názor, kdykoliv můžete tyto údaje změnit na adrese https://refresher.cz/nastavenia/sukromie.
Pokud toto okno nechceš vídat, když nás navštívíš z jiného zařízení nebo prohlížeče, přihlas se a tvé preference si zapamatujeme.