Nedokážeš zaspať aj celú noc? Nespavosť postihuje tretinu Slovákov a my sme zisťovali, čo za tým stojí

„Pravidelne nezaspím skôr ako o druhej-tretej ráno a niekedy aj o piatej. Čo je dosť problém, keďže niekedy vstávam o dve hodiny neskôr. Do postele pritom idem aj o jedenástej večer. Niekedy pozerám seriál, niekedy len rozmýšľam a ani za 3 hodiny si nedokážem upratať v hlave.

Myšlienky ma doslova otravujú a po čase ich začínam nenávidieť. A potom spím tri hodiny. Na druhý deň som namrzený, toxický, podráždený a spánkový deficit doženiem až cez víkend,“ tvrdí 18-ročný Matúš, ktorý má s nespavosťou problémy už dlhodobo.

Mladí ľudia spia čoraz menej a Slováci nie sú žiadnou výnimkou. Podľa štúdie trpí nespavosťou 30,5 % študentov, pričom percentil sa od roku 2010 navýšil až o 8 %. Tretina mladých ľudí teda nevie v noci bez problémov zaspať, čo je poriadne alarmujúce číslo.

Čoraz viac mladých ľudí aj do tretej hodiny rannej rozmýšľa nad všemožnými záležitosťami a jednoducho nie sú schopní zaspať. Spánkové problémy majú tendenciu pritom stále pribúdať a bojovať proti nim nie je vôbec jednoduché.

Problémy so spánkom pritom vážne vplývajú aj na zdravie či nasledujúci deň človeka. „Nechýbajú denné následky v zmysle narušenej pozornosti, únavy, absencie energie, ale často aj nadmernej podráždenosti,“ objasňuje psychológ PhDr. Robert Krause, PhD.

Naša generácia je pod stresom ako žiadna iná

Nie je žiadnym tajomstvom, že dnešní mladí ľudia sú pod obrovským tlakom. Medzi zdroje stresu patria riešenie vlastného bývania, školy či prvých mesiacov až rokov v novej práci alebo hľadanie zamestnania. Tým hlavným pôvodom stresu je však snaha uspieť.

Až 60 % ľudí vo veku 18 až 24 rokov za svoj zdroj stresu označilo tlak na úspech. Podľa mnohých sú dnes mladí ľudia omnoho ambicióznejší ako kedysi, čím si navzájom konkurujú a navyše od nich veľké veci očakávajú aj rodičia či školy.

Obdobie od 18 až 24 rokov je vekom, kedy človek robí najzávažnejšie rozhodnutia vo svojom živote. Vyberá si vysokú školu, vchádza do prvého zamestnania, začína svoju kariéru a možno dokonca aj zakladá rodinu. Stresu tak majú mladí ľudia omnoho viac, než by bolo zdravé. A práve ten podľa expertov patrí medzi najdôležitejšie príčiny nespavosti.

Smartfóny a zlé jedlo sú nepriateľmi spánku

Používanie elektroniky celkovo neprospieva kvalite spánku, no tvojím najväčším nepriateľom je takzvané modré svetlo. To pochádza aj zo samotného slnečného žiarenia, no jeho zdrojom je takisto elektronika, od televízora a notebooku až po tvoj smartfón.

Väčšina z nás pritom pred spaním pozerá seriály alebo hrá hry, pričom ak máš spánkové problémy, odporúča sa vyhýbať týmto zdrojom modrého svetla aspoň dve hodiny pred cestou do postele.

Modré svetlo totiž výrazne vplýva na tvorbu melatonínu. „Ten hrá pri kvalite spánku významnú rolu. Melatonín sa tvorí v epifýze, pričom svetlo jeho tvorbu brzdí a v noci sa tým pádom tvorí niekoľkonásobne intenzívnejšie než za dňa,“  dopĺňa psychológ. Inými slovami, ak sa budeš svetlom obklopovať aj v noci, nemôžeš očakávať najkvalitnejší spánok.

„Na kvalitu spánku vplýva aj jedlo, ktoré jednotlivec skonzumuje, resp. vypije, čoho príkladom sú stimulujúce nápoje, či konzumácie mastných jedál pred spánkom,“ takisto dodáva expert.

Duševné poruchy sú dnes veľmi bežné

Nespavosť väčšinou prinášajú sociopsychologické činitele. „Medzi ne patria najčastejšie nadmerný stres z rodiny, školy či práce, narušené vzťahové väzby, no tiež prítomnosť duševnej poruchy“, dopĺňa PhDr. Robert Krause, PhD.

Človek nad duševnou poruchou jednak často rozmýšľa a, predovšetkým, mnoho duševných chorôb prichádza ruka v ruke s nespavosťou. Napríklad, somatoformná porucha pravidelne vedie k nespavosti – teda porucha, kedy človek cíti príznak nejakej bolesti aj napriek tomu, že mu v skutočnosti nič nie je.

K nespavosti napríklad vedú tiež depresia, no tiež duševné poruchy spôsobujúce neurózy (krátkodobé či dlhodobé stavy, kedy človek vníma realitu inak) – napríklad niektoré z typov porúch osobnosti.

S nespavosťou úzko súvisia hraničná porucha osobnosti (nestabilné emócie a pohľad na seba i druhých ľudí je ovládaný nepredvídateľnými impulzami), obsedantno-kompulzívna porucha (potreba neustále opakovať nejaké myšlienky alebo pohyby), schizoidná porucha osobnosti (strata záujmu o akýkoľvek sociálny kontakt) či schizotypová porucha osobnosti (strach z akéhokoľvek sociálneho kontaktu, keďže sa človek obáva, že ho druhý bude vnímať iba negatívne).

Xanax a hormóny šťastia

Duševných chorôb však na svete so zvyšovaním stresu pribúda a len zvýraznenými štyrmi o odsek vyššie trpí dohromady 8 % – 10 % svetovej populácie.

Navyše, na tieto choroby sa často predpisujú lieky, ktoré so spánkom takisto nie sú najväčší kamaráti. Veľa porúch sa zo začiatku utlmuje benzodiazepínmi, teda upokojujúcou skupinou liekov, medzi ktoré patria aj známe mená ako Xanax (alprazolam), Diazepam (diazepam) či Lexaurin (bromazepam).

Tie pri jednorazových používaniach človeka dokážu rýchlo uspať, no buduješ si na nich silnú závislosť a pri dlhodobom používaní spánkovému režimu škodia. Benzodiazepíny sa najčastejšie používajú na ukľudňovanie pacientov, no veľa porúch osobnosti je spôsobených nedostatočnou tvorbou serotonínu a dopamínu – teda dvoch základných hormónov, ktoré ovplyvňujú tvoju náladu.

Serotonín je zodpovedný za náladu a pocity a človeka z dlhodobého a hlbšieho hľadiska. Chuť spať, depresie, smutná nálada, cítenie bolesti. Čím viac ho máme, tým lepšie a bezstarostnejšie sa cítime.

Dopamín ovplyvňuje tvoje aktuálne pocity a každodenné nálady. Ako veľmi ťa rozhodí hádka, či ťa štve dnešné škaredé počasie alebo ako veľmi sa smeješ na hlúpych vtipoch. Takisto sprostredkúva pocity odmeny či výhry.

Nedostatočná tvorba serotonínu aj dopamínu sa dá liečiť viacerými spôsobmi, no takisto ide o lieky, ktoré nahrávajú problémami so spánkom. Napríklad taká hraničná porucha osobnosti býva spôsobená nedostatkom serotonínu, čo sa rieši liečivom sertralín.

Človek je však potom omnoho energickejší, čo lepšiemu spánku opäť nepomáha. V prípade duševných chorôb je to následne začarovaný kruh a zvyčajne sa nasadzujú ďalšie lieky.

Ak nevieš spať, začni to riešiť. Teraz

Ak máš problémy so spánkom, môže to ovplyvňovať všetko. Od tvojho pracovného výkonu, cez podráždenosť, pokazené medziľudské vzťahy až po chuť zabávať sa. Nespavosť nie je žiadna hanba a odporúčame ti porozprávať sa o tom s psychológom a ak ti odporučí lieky na predpis, budeš potrebovať aj návštevu u psychiatra.

Liečivo zolpidem, na slovensku známe napríklad ako Stilnox, ťa uspí do pár minút a pravdepodobne ho ako Ambien poznáš aj z amerických filmov či seriálov. Tým nehovoríme, že sú lieky správna cesta, no ak máš s nespavosťou seriózne problémy a na ďalší deň potrebuješ byť plný energie, podobné látky sú bežne predpisované, preto sa odporúča návšteva lekára a ten už bude vedieť, čo je najlepšie.

Spánok je tretina tvojho života a ak s ním máš problém, rieš to, pretože nespavosť bude čoraz viac zasahovať aj do tých zvyšných dvoch tretín, čím sa začne kvalita života rapídne znižovať. A pomôcť ti môže aj tvoja obvodná lekárka, čo je maximálne páreurové riešenie dlhodobého a vážneho problému.

So zlým spánkom budeš mať príšernú noc, no aj deň

Samozrejme, zo zopár prebdených nočných hodín netreba robiť žiadnu vedu. Je prirodzené, že má každý občas krátkodobé stresy v práci – ten sa na problémoch v spánku prejavuje tak, že náš frontálny lalok musí najprv spracovať prežitý deň a až potom je pripravený na spánok.

Ak sa však počas spánku takisto nadmerne bojíš a máš problémy aj s REM fázou spánku (to zistíš vďaka šikovným aplikáciám ako Sleep Cycle), na nasledujúci deň môžeš očakávať aj zhoršenú motoriku a spánkovú depriváciu, pri ktorej dochádza k obmedzenej činnosti mozgových centier regulujúcich napríklad ovládanie impulzov či sebakontrolu.

Ak je toto tvojím prípadom, ísť za lekárom je to najlepšie, čo môžeš urobiť. „Ak jednotlivec vníma, že jeho kvalita spánku je narušená a kvôli spánkovému deficitu vníma aj narušenie jeho denné režimu dňa, je dôležité, aby vyhľadal odbornú pomoc,“ uzatvára PhDr. Robert Krause, PhD.