Přepnout do nočního režimu
Přepnout do denního režimu
Sobota 21. 9. 2019 svátek má Matouš

hledej na refresheru

Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.
Doporučujeme zapnout browser notifikace, pokud budeš přihlášený na Refresheru na tomto zařízení.
Refresher - Rozhovory
0
Vladimír Mičuda
18. červen 2019, 14:55

Psychiater Pavel Černák: Pacienti občas napadnú doktora či sestričku, Prelet nad kukučím hniezdom odráža realitu minulosti

Ľudia trpiaci psychickými poruchami v minulosti zomierali výrazne skôr. Dnes im lieky pomáhajú integrovať sa do spoločnosti, resocializovať sa, hovorí skúsený psychiater.

Vladimír Mičuda
18. červen 2019, 14:55
Psychiater Pavel Černák: Pacienti občas napadnú doktora či sestričku, Prelet nad kukučím hniezdom odráža realitu minulosti
Musíš být přihlášený/á, abys mohl/a uložit článek.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
0
Uložit na později.
Uložený článek najdeš v nabídce uživatele.

„Pacienti sú nám veľmi blízki. Je to iné, ako keď prídete do nemocnice s tým, že vás bolí nejaká časť tela. Každý človek má dušu, svoj príbeh, svoju osobnosť. Ku každému pacientovi pristupujeme individuálne,“ hovorí Pavel Černák, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku.

 

Čo sa v rozhovore s psychiatrom Černákom dozvieš:
  • O problémoch v slovenskom zdravotníctve
  • Ako ľudia vnímajú psychiatriu ako profesiu
  • Ktoré filmy odrážajú realitu v psychiatrii a prečo
  • Či je bežné, že z nemocnice utečú pacienti
  • Ako na psychiatra vplýva jeho robota
  • Kedy je na mieste vyhľadať profesionálnu pomoc

  

Psychiater Pavel Černák:

 

Ako vnímate slovenské zdravotníctvo?

Veľa sa urobilo, niečo sa ukázalo ako dobré, niečo ako zlé, veľa vecí je ešte nedotiahnutých, zostali na polceste. Čo je horšie, teraz vyskakujú nastražené míny, napríklad akútny nedostatok sestier aj lekárov. Čiže vnímam ho rozporuplne, je čo riešiť, posúvať sa ďalej. Je to mimoriadne náročný rezort. Odborná kvalita našich lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov je stále vysoká, ale manažovanie pacienta nie je ešte na uspokojivej úrovni a neraz viazne aj komunikácia zdravotníckych pracovníkov s pacientmi a príbuznými.

 

Chýba personál?

Asi tak do prelomu milénia bol dostatok sestier, lekárov, väčšina okresov mala strednú zdravotnícku školu, ktorá každoročne pustila do praxe potrebný počet sestier,  výborne pripravených a schopných postaviť sa k lôžku pacienta. Potom sa zmenil systém vzdelávania a dnes žneme „úrodu“: je katastrofálny nedostatok sestier, musia sa zatvárať oddelenia,  chýbajú špecialisti, aj psychiatri.

 

 Vekový priemer praktických lekárov  je neúmerne vysoký, sú oblasti, kde je zdravotná starostlivosť už ťažko dostupná. Niekde sa stala hrubá chyba. V rezorte je málo peňazí. Roky sme počúvali odkazy ministrov financií: urobte si vo svojom rezorte poriadok, potom dostanete viac.

 

 

Je systém efektívnejší?

Dnes je efektívnejší, ale peňazí je stále málo. Pri transformácii zdravotníctva najviac utrpeli nemocnice. To, čo sa sprivatizovalo, ambulancie, laboratória, lekárne, funguje. Nemocnice desaťročia nedostávali peniaze na opravy, modernizáciu, ledva mali na mzdy a základnú prevádzku. V mnohých mestách „svietia“ pomaly ako jediné svojou ošarpanosťou. Aj školy už vyzerajú lepšie. Spoločnosť sa ale vyvíja, ľudia majú väčšie nároky. 

 

Absolventi si vyberajú zdravotnícke zariadenia nielen podľa výšky platu, ale viac ich zaujímajú  pracovné a profesionálne podmienky. Keď vidím, na čo všetko idú peniaze, či zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, nevychádzam z údivu. Aj doslova na hlúposti. Nemocnice musia žobroniť o každé euro. Aký je to biľag, ktorý nesú? A takýchto rozporuplností, konfliktov je veľa.

 

Prečo tí, ktorí na to majú, sa obracajú na inštitúcie a kapacity v zahraničí, v Česku, Rakúsku? Lebo je tam zdravotníctvo vyspelejšie. Vo všetkom. V ľuďoch, vybavení, v prístupe. 

 

Možno práve preto chodia mladí doktori či sestričky pracovať do zahraničia.

Je to tak a vieme, že to nie je iba o peniazoch. Pokiaľ nenastane zásadná zmena v pohľade spoločnosti na spoločenský význam práce zdravotníckych pracovníkov a na podmienky ich práce, tento trend sa nezastaví a bude horšie.  Ľudia sa desia toho, že sa môžu stať pacientmi. Znamená to, že sa dostanú do ponižujúceho postavenia.

 

Každý chce, aby prežil svoju epizódu v roli pacienta dôstojne a v dôstojných podmienkach. Lenže k tomu treba dostatok personálu, ktorý treba zaplatiť, k tomu treba modernú alebo zmodernizovanú nemocnicu, ktorá neodstrašuje svojím vzhľadom a má moderné vybavenie. A na to opäť treba peniaze. Až potom bude zdravotnícke povolanie menej stresové.

 

Každý lekár či sestra, ktorí sa na pacienta usmievajú, vľúdne s ním komunikujú a manažujú jeho chorobu, majú cenu zlata. Ťažko sa dá očakávať od frustrovaného a vyčerpaného  zamestnanca pracujúceho v systéme, v ktorom je nedostatok pracovníkov a priveľa pacientov, pohodu a empatiu. Hippokratova prísaha a etický kódex to však nekompromisne od nás vyžadujú. Naozaj je náročné fungovať v takomto systéme.

  

Je možné, že slovenské zdravotníctvo skolabuje?

Neviem si dosť dobre predstaviť, čo všetko znamená v praxi kolaps, aké znaky by mal mať systém, keď skolabuje, lebo za posledné desaťročia sme si veľakrát hovorili, že toto je už kolaps, a kára sa ťahá ďalej. Počúvam však, čo ľudí trápi a viem, že pre mnohých je už v stave kolapsu, aj keď je to skôr expresívne vyjadrenie nespokojnosti ako realita. Lenže prečo ľudia tak emočne silno hodnotia zdravotnú starostlivosť? Na to nemusí byť kolaps, prosto, tento systém nefunguje hladko, aby mal pacient pocit bezpečia a profesionality.

 

Prečo tí, ktorí na to majú, sa obracajú na inštitúcie a kapacity v zahraničí, v Česku, Rakúsku? Lebo je tam zdravotníctvo vyspelejšie. Vo všetkom. V ľuďoch, vybavení, v prístupe. Prečo je to tak? Lebo napríklad v Českej republike dáva štát, čiže vláda, na hlavu podstatne viac peňazí ako u nás. Asi si viac vážia zdravotníctvo. Je to aj otázka priorít. A tie súvisia okrem iného aj s kultúrou národa. Povedal som už, že naše zdravotníctvo je náročný rezort, zložitý, komplikovaný a aj nevďačný. Potrebuje jasnú víziu, smerovanie a tú by mu mali dať silné, výrazné osobnosti. Tých je žiaľ málo.

 

Dôsledky sú veľmi zreteľné. Nemocnice sú možno jediné, ktoré nemajú peniaze na tzv. sociálny balík a poukazy. Školy, kultúrne inštitúcie, myslím, že všetci to majú vykryté, len my nie. Štát to zákonom nariadil, nám na to nedal prostriedky. A takýchto zdeformovaných zón je veľa. Je mi z toho smutno a cítim bezmocnosť a hnev – fungujúce zdravotníctvo sa nám pred našimi očami zmenilo na veľmi ťažkopádne. A ten kolaps? Veď stačí, že situácia so sestrami sa zhorší, zatvorí sa viac staníc, celých oddelení, nemocníc... Treba viac na kolaps?

 

 

Keď som sa rozprával s rektorom Univerzity Komenského, tak povedal, že najdôležitejšie sú peniaze. Bez nich sa to podľa neho jednoducho nedá. Je to tak aj v zdravotníctve?

Peniaze sú rozhodujúce. Len rojko si môže myslieť, že nie. Samozrejme, musia byť vynaložené efektívne.  Za našu nemocnicu môžem povedať, že z mála peňazí vieme urobiť s našimi pacientmi zázraky. Je to vďaka ľuďom, je to o ich prístupe a obetavosti, o ich potrebe robiť kvalitnú prácu. Peniaze môžu pomôcť prinavrátiť zamestnancom pocit hrdosti. Zdravotníctvo je dlhodobo podfinancovaný rezort, platy sú stále nízke. Zdravotnícki pracovníci majú pocit, že sú na okraji spoločnosti, ich práca nie je vážená. Všade vo svete to je opačne, zdravotnícke povolanie patrí medzi špičkové, špičkovo platené. 

 

V posledných mesiacoch sa medializovali dosť závažné prípady. Doktori operovali zlé koleno, pacient zomrel po nesprávne podanej transfúzii krvi. Ako vnímate podobné pochybenia?

Každá činnosť je sprevádzaná určitou mierou chybovosti. Absolútne sa tomu nedá  zabrániť. Je preto dôležité mať určené postupy a prijať fungujúci systém, ktorý minimalizuje chybovosť. Na základe jedného prípadu však nie je na mieste zatracovať celé slovenské zdravotníctvo. Treba si uvedomiť, že v zdravotníctve sa pracuje s veľkou dávkou stresu, ktorý je frustrujúci a môže ovplyvňovať chybovosť. 

 

Keď je  nemocnica a jej vybavenie opotrebované, nedôstojné, tak to podporuje ducha stigmatizácie. 

 

 

Riaditeľom nemocnice ste od roku 1992. Vedeli by ste porovnať úroveň slovenského zdravotníctva v čase vzniku republiky s rokom 2019?

Predovšetkým kredit psychiatrie ako medicínskeho odboru výrazne stúpol a psychiatria sa dostala z okraja medicíny medzi moderné a vážené disciplíny. Stúpla aj jeho spoločenská váha. Ľudia vidia, že duševné poruchy prudko narastajú a ochorieť môže každý, nikto nemá zaručenú imunitu.

 

Vieme dobre diagnostikovať, neuroveda nám objasňuje podstatu psychických porúch, máme svoje postupy a hlavne máme v rukách moderné terapeutické metódy. Máme vzdelaný personál, ktorý pri skúškach v súvislosti s ďalším vzdelávaním sa priam preteká, aby preukázal čo najlepšie vedomosti.

 

Psychiatria má pritom naozaj široký záber. Je tu teda chuť robiť. Zmenilo sa aj postavenie pacienta. Je súčasťou komunitného systému práce, je viac partnerom, má viac slobody, ale aj zodpovednosti. Dokumentácia ohľadom pacienta je dnes oveľa sofistikovanejšia, podrobnejšia, ale aj časovo náročnejšia.

 

V deväťdesiatych rokoch bolo ešte devízou psychiatrie, že personál mal oveľa viac času na komunikáciu s pacientom. Dnes máme bohužiaľ povinnosť hlavne písať, písať a ešte raz písať. Čas na kontakt sa výrazne zmenšil. Zmenilo sa aj vnímanie psychiatrie, liečiť sa na psychické ochorenie nie je už tabu – pacienti nie sú tak stigmatizovaní, ako to bolo pred pár desaťročiami.  A trochu sa zlepšili aj podmienky pre ich reintegráciu a resocializáciu. Ale naozaj iba trochu. 

 

 

Vďaka čomu sa zlepšilo vnímanie psychiatrie?

Určite vďaka tomu, že sme veľa investovali do osvety, do informovanosti verejnosti o duševnom zdraví a duševných poruchách v médiách, rozhlase, televízii, na internete.  Významnú rolu hrá aj Liga za duševné zdravie s množstvom aktivít. Do veľkej miery je to aj o tom, v akom prostredí sa pacienti liečia. Nielen personál nemocnice, ale aj pacienti si uvedomujú, či sú súčasťou moderného zdravotníctva.

 

Keď je  nemocnica a jej vybavenie opotrebované, nedôstojné, tak to podporuje ducha stigmatizácie. Zmenil sa aj vzťah personálu s pacientom. Pacienti aj príbuzní sú naši partneri, oveľa viac ich informujeme o chorobe, o liekoch, o liečbe. Pacienti od nás odchádzajú poučení, dostanú odporúčania, čo by mali ďalej v živote robiť, čo ich môže ohroziť a podobne.

 

Aký je váš najnegatívnejší zážitok?

Neviem, či je naj, ale spomínam si na jeden prípad. V deväťdesiatych rokoch sa stavala kotolňa, boli tu stavbári. Neďaleko pavilónu nemocnice objavili v húštine mŕtveho muža. Bol horúci august, suchý, priam saharský vzduch. Telo vyzeralo ako mumifikované a na prvý pohľad sa zdalo, že je to len vyschnutý konár. Bol to však obesený pacient. Bol už v záverečnej fáze liečby a dostal priepustku, aby sa v domácom prostredí overili jeho adaptačné schopnosti.

 

Z priepustky sa nevrátil a personál si myslel, že zostal doma, tak nepovažoval za potrebné viac pátrať, čo s ním je. Pacient totiž nejavil ani minimálne známky suicidality, preto bol primár oddelenia presvedčený, že sa rozhodol sám ukončiť hospitalizáciu. Táto smutná skúsenosť nás viedla k tomu, že sme vypracovali postup, aké opatrenia sa musia urobiť, keď sa pacient z priepustky nevráti, aby sa niečo podobné nezopakovalo. 

 

Myslím si, že pre človeka je dobré, keď verí. Aj v to, čo nie je dokázateľné, ako napríklad existencia Boha. Vedie to k zdravej pokore.

 

Ako vás táto tragédia ovplyvnila? Zomrel človek, váš pacient.

Terapeutický vzťah je pri práci s našimi pacientmi silný, veď pacient nás púšťa do svojej intímnej zóny, máme k nemu blízko, neraz akoby bol priam členom rodiny. Okrem straty blízkej osoby je aj takáto strata pre lekárov a ďalších, ktorí sa podieľali na liečbe,  spúšťačom smútku a analyzovania, či sa niečo nezanedbalo, či sa neurobila chyba, či personál mohol byť predvídavejší.

 

Preto sa každý prípad suicidálneho správania sa, aj pokusu, individuálne preberá a analyzuje, či sa tragédii dalo zabrániť. Pacienti niekedy vedia dokonale skrývať svoje pocity, náladu, myšlienky a môže sa stať, že ani skúsený psychiater nerozpozná suicidálne nebezpečie. Našťastie sú to výnimočné prípady. Tak či tak, každá takáto skúsenosť sa nás dotýka aj osobne.

 

 

Ako často sa stávajú takéto tragické prípady?

Štatistický priemer je necelý prípad za rok.

 

Stáva sa, že si niektorí doktori berú tragédiu osobne a považujú to za svoje zlyhanie?

Pre nás sú pacienti veľmi blízki. Je to iné, ako keď prídete do nemocnice s tým, že vás bolí nejaká časť tela. Každý človek má dušu, svoj príbeh, osobnosť, pristupujeme ku každému prípadu individuálne. Ako som spomínal, každý prípad individuálne rozoberieme a vyvodíme závery. Nepamätám si, že by sa niekedy stalo, že sme urobili zásadnú chybu.

 

Spomenuli ste dušu. Ste veriaci?

Áno, som. Myslím si, že pre človeka je dobré, keď verí. Aj v to, čo nie je dokázateľné, ako napríklad existencia Boha. Vedie to k zdravej pokore. Viera je potom zápas s pochybnosťami, je to zápas o vieru.

 

Ovplyvňuje vás viera vo vašej práci?

Myslím si, že priamo nie, pacientovi neponúkam vieru ako riešenie problému, lebo mechanizmy osobnosti sú dosť nezávislé od viery. Hovorí sa napríklad, že keď je pacient depresívny, viera ho ochráni pred samovraždou. Nie je to tak, prípadne to platí len do určitej miery, kedy je depresia ľahšieho stupňa.

 

Viera ma ovplyvňuje skôr prenesene. Pomáha mi vidieť človeka v širokom diapazóne emócií, vlastností, vedie ma k rešpektovaniu toho, čo u pacienta vidím, bez ohľadu na to, či mi to konvenuje alebo nie. Skúsenosti mi ukázali, že aj najväčší deštruktori, agresori v podstate až na výnimky túžia po harmónii, pokoji, prijatí.

 

Ušiel vám niekedy pacient?

 

Exkluzivní obsah pro předplatitele REFRESHER+
od 57,50 kč na měsíc
PŘEDPLATIT
Už máš předplatné? Přihlásit se
PROČ SI PŘEDPLATIT?

Čo sa dozvieš po odomknutí?

  • Ako psychiatri bojujú proti stigmatizácii
  • Ktoré filmy odzrkadľujú realitu psychiatrie
  • Ako človek zistí, že trpí psychickou poruchou
  • Kedy je vhodné vyhľadať pomoc
  • Z akého dôvodu na neho zaútočila pacientka
  • Či mal niekedy z strach zo svojich pacientov

Ohodnoť článek
10
Sdílej článek
Hodnocení tohoto článku je dostupné jen s aktivním předplatným REFRESHER+.
Předplatit
Zrušit
Při hodnocení článku nastala chyba. Zkus se nově přihlásit a znovu ohodnotit článek.

V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Jako neregistrovaný jsi tento měsíc přečetl už 1/40 článků. Přihlas se pro neomezený přístup. Jako neregistrovaný jsi přečetl už 1/40 článků za měsíc. PŘIHLÁSIT / REGISTROVAT PŘIHLÁSIT
Nejčtenější
Záleží nám na soukromí čtenářů. I z toho důvodu ti poskytujeme detailní informace o tom, jak využíváme soubory cookies a jiné technologie zabezpečující správné fungování a vývoj stránky. Pro víc informací si přečti naše Zásady ochrany osobních údajů , kde najdeš, jak používáme soubory cookies, případně se seznam s Podmínkami užívání portálu platnými od 24. 5. 2018. Zpracování cookies můžeš zabránit nebo změnit své preference v nastaveních internetového prohlížeče. Pro detailnější nastavení klikni na víc možností níže.
Upozornění na právo nastavení ochrany osobních údajů na Refresheru

Vzhledem k existujícím i chystaným změnám v zákonech ti dáváme možnost detailního nastavení zpracování osobních údajů a preferencí spojených s jejich zpracováním.

Přečti si možnosti, posuň zobrazení níže, nastav si své preference a klikni na tlačítko Souhlasím, když budeš chtít pokračovat na Refresher. Soubory cookies jsou důležitou součástí technologie v tvém prohlížeči. Jsou natolik důležité, že je budeme muset použít pro zapamatování si toho, že jsi toto okno potvrdil/a, v opačném případě bychom ti ho museli zobrazovat znovu a znovu.

Údaje, které zpracováváme, když používáš Refresher
Ze strany Refresheru sbíráme tyto osobní údaje:
  • Když navštívíš Refresher, uchováváme informace o tom, které články sis přečetl, identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy nebo IP adresu v případě přihlášení, soubory cookies a polohu.
  • Při přihlášení do účtu e-mailovou adresu.
Proč sbírá Refresher tyto údaje:
  • Ke zlepšení kvality našeho webu a vývoji nových webových služeb.
  • K provádění analýz a měření s cílem pochopit, jak je náš web využíván.
  • K tomu, abychom nezobrazovali obsah, který jsi už viděl.
  • Pro zobrazování přizpůsobeného obsahu, jako jsou například relevantnější články.
  • Pro schopnost identifikovat tě jako uživatele při přihlašování do svého účtu.
Sbíráme údaje pro partnery a reklamní sítě:
  • Identifikátory zařízení a prohlížeče, část IP adresy, soubory cookies a poloha.
Proč sbíráme tyto údaje pro partnery, třetí strany a reklamní sítě:
  • K tomu, aby mohli fungovat a zobrazovali relevantnější a užitečnější reklamy.
Seznam reklamních sítí a nastavení reklam

Nevyhnutelné osobní údaje – cookies – pro zobrazování reklam sbíráme pro následující společnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
formulář kontakt v souvislosti s osobními údaji >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
kontaktní údaje pro nejbližší pobočku >

 

Možnost vypnout si personalizování reklam a sbírání osobních údajů pro jednotlivé partnery:

Upravit nastavení typů reklam Google - personalizování od společnosti Google

Upravit nastavení typů reklam AdForm - personalizování od společnosti AdForm

 

Svá nastavení pro všechny ostatní reklamní sítě, i ty, které na Refresheru nenajdeš, si můžeš prohlédnout na stránce youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Měření a analýza návštěvnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránek používají ke zlepšení funkčnosti svých stránek údaje shromážděné službou Google Analytics. Shromážďování údajů můžete deaktivovat tak, že si stáhnete a nainstalujete doplněk pro svůj prohlížeč.

Stáhnout doplněk pro prohlížeč

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Společnost Gemius podobně jako služba Google Analytics vyhodnocuje a měří návštěvnost na některých webových stránkách. K měření využívá Cookies, které si můžeš deaktivovat ve svém prohlížeči.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využíváme k analýze návštěvnosti a chování uživatelů. Vytváří nám mapu aktivity návštěvníků, a to na webových stránkách, které vizualizuje a vyhodnocuje. Tyto informace nejsou sbírány vždy, nikde nejsou spárovatelné s aktivitami uživatelů a není tedy možné identifikovat jednotlivce, ale Hotjar ti může nastavit soubory cookies.

Ovládací prvky související s prohlížečem

Nastavení souborů cookies

Soubory cookies jsou životně důležitou součástí technologie ve vašem prohlížeči a slouží ke zlepšení prostředí při používání internetu.

Pokud například na určitém webu nastavíte předvolený jazyk, soubory cookies pomohou prohlížeči zapamatovat si tuto volbu. Některé nebo všechny soubory cookies můžete též zablokovat, to ale může vést k narušení fungování některých funkcí na internetu.

Mnoho webů například vyžaduje zapnuté soubory cookies, když se chcete přihlásit.

Zásady ochrany osobních údajů
Další informace o tom, jak Refresher používá cookies ke zlepšení služeb
  • Přihlašování – pro účely přihlašování potřebujeme tvoji e-mailovou adresu.
  • Přizpůsobení – pro zjištění toho, co tě zajímá, vytváříme tvůj unikátní profil. Pokud nějaké informace posbíráme, najdeš je ve svých nastaveních soukromí a profil můžeš upravit, změnit nebo celé personalizování vymazat.
Jak změnit nastavení zpracování osobních údajů?

Pokud změníte názor, kdykoliv můžete tyto údaje změnit na adrese https://refresher.cz/nastavenia/sukromie.
Pokud toto okno nechceš vídat, když nás navštívíš z jiného zařízení nebo prohlížeče, přihlas se a tvé preference si zapamatujeme.