Šli sme sa pozrieť na slovensko-ukrajinskú hranicu. Pašerákmi sa to tam hemží, ale colníci sa v nekonečnom boji nevzdávajú

Zelená hranica. Takto hranicu v teréne, mimo oficiálne hraničné priechody, pracovne volajú hraničiari, prevádzači, pašeráci aj utečenci. Napriek tomu, že ide o jednu z najstráženejších hraníc v Európskej únii, za posledných päť rokov ju nelegálne prekročilo takmer tisíc migrantov.

Najviac ich bolo z Vietnamu, Afganistanu a Ukrajiny. Viac ako dve tretiny nelegálnych utečencov prekročili hranicu v jej najneprístupnejšej, severnej časti. Práve tu vedie  nepreniknuteľnou divočinou karpatských lesov. 

„Myslím si, že zelená hranica s Ukrajinou sa normálne prejsť nedá. Jedine vtedy, ak je policajt podplatený. Sú tam kamery aj termokamery. Pri podozrivom pohybe prídu hraničiari do niekoľkých minút,“ hovorí mi pri odchode zo záchytného tábora pre utečencov v Humennom Ladislav Pastorok.

„Je to najviac strážená hranica. Ak niekoho chytia a Slováci dokážu, že migranti prešli z ukrajinskej strany, ukrajinská strana ich musí vziať späť. Volá sa to readmisia," dodáva.

Manažér pre integráciu pracuje pri utečencoch v Humennom štyri roky. Jeho úlohou je pomáhať azylantom začleňovať sa do normálneho života v slovenskej spoločnosti. V otázke prevádzačstva a nelegálnej migrácie má jasno.

Na hranici

Idem sa teda presvedčiť sám. Vybavenie žiadosti o terénny výjazd na „zelenú“ slovensko-ukrajinskú hranicu trvá na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach zhruba týždeň.

Imigrácia nemá logiku. Človek nikdy nevie kto, kedy a kade môže prejsť. Keď sa utečencov pýtame, či vedia kde sú, často odpovedajú, že v Nemecku.

O ôsmej ráno vyrážame s hovorkyňou riaditeľstva zo Sobraniec na južnom Zemplíne do prihraničnej obce Podhoroď. Centrálu tu má oddelenie hraničnej polície, ktoré stráži 12-kilometrový, výškovo veľmi členitý úsek hranice vo východných Karpatoch.

Na oddelení s 53 policajtmi nás víta jeho šéf Maroš Krnáč. Po krátkom rozhovore sadáme do terénnej policajnej Toyoty a vyrážame na zelenú hranicu.

„Hraničný dozor je na hranici nonstop. V službe sú stále minimálne tri motorizované hliadky. K dispozícii máme terénne motocykle, štvorkolky, v zime snežné skútre. Hranicu stráži kamerový reťazec. Tu na severe hranice sú kamery na všetkých dostupných miestach. Úzko spolupracujeme aj s ukrajinskou stranou, máme aj psovodov,“ popisuje ostrahu hranice riaditeľ oddelenia.

Hore na zelenej ukrajinsko-slovenskej hranici

„Nemyslím si, že by ešte dnes prevádzači podplácali policajtov na hraniciach. O ukrajinskej strane neviem, ale za našich ľudí môžem povedať, že technické zabezpečenie je dnes na tak vysokej úrovni a trestné sadzby za prevádzačstvo a zneužitie právomoci či spolupáchateľstvo také prísne, že by to jednoducho u nás nikto neriskoval,“ reaguje na Pastoroka Krnáč.

Hraničiari majú v ťažkom teréne našej najstráženejšej hranice k dispozícii aj takéto stroje

„Boli časy, keď utečenci vedeli len jediné slovo – azyl. Keď si na prsty dávali sekundové lepidlo, alebo si ich kvôli odtlačkom prstov ošmirgľovali. Alebo vám šesťdesiatročný utečenec klamal, že má sedemnásť, aby skončil v detskom domove. Dnes to už nehrozí, techniky sa zmodernizovali, všetko sa mení,“ spomína na migračné kuriozity z minulosti riaditeľ.

Samopalníci s kosačkami