VLK Juro Lukáč: Spaľovanie biomasy aj biopalivo z repky sú energetické nezmysly. Riešením je úspora

Pred 25 rokmi založil lesoochranárske zoskupenie VLK, ktoré je dnes najvplyvnejšou ochranárskou organizáciou na Slovensku a vlastní niekoľko súkromných prírodných rezervácií.

Hovorí o sebe, že je obyčajný človek, ktorého nahnevalo, čo sa deje v slovenských lesoch a tak začal konať. Narodil sa v roku 1954 v Bratislave, študoval kybernetiku a vyvíjal roboty. Dnes žije v dedinke Osadné, v okrese Snina, pri poľsko-slovenských hraniciach. Do jedľovo-bukového pralesa to má z domu pol hodinu chôdzou. Juraj Lukáč.

Ako by ste vysvetlili biomasaker mladým ľuďom?

Rozmýšľam, čo okrem digitálnych hier a YouTube dnes zaujíma mladých. V prvom rade by som im povedal, že dotácie sú zlé. Nie som si istý, či mladí ľudia vedia, čo sú to dotácie. Celý problém biomasakru je spôsobený dotáciami a faktom, že ľudia sa nezaujímajú o to, čo sa okolo nich deje.

Konkrétnejšie?

Istá skupina ľudí sa jednoducho dohodla, že peniaze nás všetkých, ktoré dávame štátu, Slovensku, si z veľkej časti prerozdelí. To všetko vďaka módnej vlne boja proti globálnym klimatickým zmenám. Začali masívne propagovať alternatívne zdroje energie. Ale keďže tie nie sú celkom efektívne, tak sa dohodli so štátom, že ich bude dotovať. No a dotácie, ktoré pochádzajú od nás všetkých, si potom prerozdelia.

Kto sú to „oni“? 

Ľudia, ktorí manipulujú. Mimoriadne inteligentní, vzdelaní, sčítaní, ktorí všetkému veľmi dobre rozumejú. Nátlakové skupiny, oligarchovia, politici, lobisti. Veľká časť z nich vôbec nesedí za počítačom. Majú v rukách papier, ceruzku a čítajú knihy. Na základe toho manipulujú s verejnosťou, ako chcú a točia svoj obrovský biznis.

Náčelník lesoochranárov z VLK-a Juraj Lukáč vo svojom dome v Osadnom

Aká je súvislosť meniacej sa klímy so štátnymi dotáciami?

Hovorí sa, a bohužiaľ to nie je pravda, iba umelo vytvorená ideológia, že uhlie ako zdroj energie spôsobuje veľký prísun uhlíka a skleníkových plynov do atmosféry a tým zväčšuje otepľovanie našej planéty. Zatiaľ čo alternatívne zdroje energie to nerobia. Ale oni to robia. 

Moderný spotrebiteľský biznis funguje na tom, aký má ten ktorý produkt alebo služba vplyv na globálne klimatické zmeny. Tak sa napríklad pre oživenie automobilového priemyslu vymysleli elektromobily

Teda alternatívne neznamená automaticky menej škodlivé?

Presne tak. Napríklad výrub lesa pre drevo ako alternatívny zdroj energie pre biomasové elektrárne, v ktorých sa spaľovaním dreva vyrába elektrická energia a teplo, spôsobuje väčšiu klimatickú zmenu, ako keby sme kúrili uhlím. Iba sa o tom vôbec nehovorí. Každá výroba energie veľmi poškodzuje naše životné prostredie. Jediná možná cesta je podľa mňa úspora energie. Ibaže na úspore energie sa nedá zarobiť.

Takže to nikto nechce robiť.

To je tak, ako keď my presadzujeme bezzásahové územia, lesy a rezervácie, kde sa nebude robiť nič a všetko sa ponechá na prírodné procesy, ktoré spoľahlivo fungujú stovky miliónov rokov. Toto samozrejme nikto nechce, pretože sa na tom nedá zarobiť, ani dať niekomu desať percent bokom. Jednoduchá matematika. Tam, kde je nič, je desať percent z nič, stále nič. Preto vymysleli, že budú podporovať moderné, alternatívne zdroje energie, ktoré sa tak páčia mladým ľuďom. Budú sa ďalej veľmi snažiť, aby sa im páčili. Finta je v tom, že takzvané alternatívne zdroje energie vyzerajú čisto iba na prvý pohľad.

Lukáč tvrdí, že jediným riešením je úspora

A nie sú?

Hovorím, iba zdanlivo. Moderný spotrebiteľský biznis funguje na tom, aký má ten ktorý produkt alebo služba vplyv na globálne klimatické zmeny. Tak sa napríklad pre oživenie automobilového priemyslu vymysleli elektromobily, ktoré sú prakticky väčším znečisťovateľom životného prostredia ako benzínové a naftové autá.

Kvôli čomu?

Pretože potrebujú elektrický prúd. Samotné auto je zdanlivo v pohode, aj napriek tomu, že jeho výroba predstavuje mimoriadnu záťaž pre životné prostredie (napríklad výroba líthiových akumulátorov). Každý vidí, že elektromobil nedymí, ale nikto sa nezamýšľa nad tým, že za kopcom musí stáť atómová, tepelná, vodná alebo biomasová elektráreň, ktorá im dodá elektrinu. Predstava, že všetky tie stovky miliónov áut budú nahradené elektromobilmi, je desivá.

Prečo?

Vyžadovalo by to nové a nové elektrárne, ktoré ich budú musieť napájať. Takže vo finále nič neušetríme, nič nezachránime, naopak, ideme ešte viac ničiť svoje okolie. Volá sa to plytká ekológia.

Plytkou ekológiou vo finále nič neušetríme

Prečo to nevidíme?

Obrovský problém je, že sa to všetko zabalí do zeleného ochranárskeho obalu a prikryje ekologickou zásterkou. Ľudia totiž vnímajú a hodnotia iba to, čo vidia vlastnými očami. Elektromobil nedymí, takže je to čistý prostriedok. To, že dymí elektráreň o dvadsať kilometrov ďalej, ich nezaujíma.

Pesticídy sú neškodné, pretože ich účinok priamo nevidíte. Keď sa napijete jedu, zomriete, no keď budete konzumovať pesticídmi striekané potraviny, zomriete až o dvadsať rokov na rakovinu. Uvedomenie si vecí, ktorých škodlivý účinok nie je okamžite vidieť, je problém. Zvlášť u mladej generácie, ktorá žije z jednoduchých viet a skreslených informácií z wikipédie, internetu a sociálnych sietí. Život nie je až tak úplne jednoduchý.

Čo je najhoršie na biomasových elektrárňach?

Všetky elektrárne, vrátane tých na biomasu, vo veľkej miere znečisťujú životné prostredie, najmä atmosféru. Na biomasových, v ktorých sa spaľuje drevná štiepka pre výrobu elektriny a tepla, je najhoršie rúbanie lesov. Staré lesy viažu z atmosféry najviac uhlíka. Keď ich vyrúbeme kvôli spaľovaniu biomasy, uhlík nebude mať čo sťahovať.

Biomasová elektráreň v Bardejove

Lesy sa aj vysádzajú.

Áno, ale mladý les má presne opačnú bilanciu. Keď vysadíme mladý les, najbližších dvesto rokov je sťahovanie uhlíka z atmosféry minimálne. Ak teda už chceme cez drevo riešiť klímu, najlepším riešením je lesy nerúbať. Namiesto toho ich na Slovensku rúbeme a spaľujeme pre výrobu alternatívnej elektrickej energie v biomasových elektrárňach.

Hovoríte že riešenie je v úspore, energiu však produkovať musíme.

Lenže my na to nemáme zdroje.

My na Slovensku?

My ako ľudstvo. A na Slovensku už vôbec nie. Žijeme na úkor ďalších generácií. Vďaka biomasovým elektrárňam nám miznú lesy pred očami. Každý, kto chodí do lesa a pozná ich, musí vidieť, že lesov je menej a menej. Za desať rokov tu zmizlo 700 kilometrov štvorcových lesov. Zmizlo, jednoducho tu nie sú.

Slovenské lesy horia v biomasových peciach

Je to už s našimi lesmi kritické?

Ak by sa rúbalo takýmto spôsobom ako dnes, o 90 rokov by na Slovensku nezostal jediný strom. To je nepredstaviteľné. Treba to zastaviť. Ibaže ľudia sú naučení na obrovskú spotrebu. Jediné riešenie je v úspore energie a obmedzení spotreby a konzumu.

Niekde sa o tom už seriózne diskutuje?

Veľmi málo. Zatiaľ sa diskutuje len o tom, či je fotovoltaika lepšia ako atómová elektráreň, alebo či je elektromobil ekologickejší ako spaľovací motor. Jednoducho na obmedzenom priestore nemôže donekonečna rásť spotreba energie, nejako sa to musí zastaviť a ten čas sa blíži. Všetky alternatívne zdroje energie sú vyrobené z ropy. Všetky solárne, veterné elektrárne, všetky technológie, betón a železo sú vyrobené vďaka energii, ktorá je zakliata v uhlí a rope. A ropa dochádza. Čo sa týka uhlia, bude to trvať trochu dlhšie.

Čo potom?

Toto, čo sa deje, je hra pre nevzdelaných a predovšetkým mladých ľudí. Nech len kupujú, kupujú a konzumujú, my zatiaľ bohatneme a bohatneme, hovoria si tí, ktorí to vymysleli. A tí ktorí bohatnú najviac, si zatiaľ kupujú tichomorské ostrovy a chystajú sa na to, že prídu sociálne konflikty z nedostatku energie.

To znie až katastroficky, nepreháňate trochu?

Rozumné štáty a vlády, hlavne ich silové zložky, už teraz pripravujú a analyzujú scenáre stavu spoločnosti, keď dôjde energia. Počítajú s tým, že situácia je politicky neriešiteľná, že ľudia sa nedajú presvedčiť, aby znižovali svoju spotrebu. Zaoberajú sa tým, ako udržať spoločnosť a štát v situácii, keď nebude energia. Keď veľa ľudí nebude mať nič a málo ľudí bude mať súkromné armády, ktoré budú chrániť ich súkromné zdroje. A ako udržia aký taký poriadok.

Má to podľa vás nejaké riešenie?

Osobne si myslím, že úplne najlepší vzdelávací prostriedok je cena. Problém je, že všetko je dotované. Energie, benzín, cesty, všetko. Či už priamo alebo krížovo. Jediná cesta je úspora. Najväčšími „spotrebičmi“ energie v našej spoločnosti sú doprava a tepelná energetika. A tu je potrebné prestavať celú spoločnosť.

Ako?

Príklad. Z Prešova idú každý deň plné vlaky ľudí do Košíc a v tom istom čase sa presúvajú masy z Košíc do Prešova. Ak by sa spoločnosť zorganizovala tak, že by ľudia, ktorí idú do Prešova, našli to, čo hľadajú v Košiciach a naopak, aby jednoducho nemuseli cestovať, aby Prešovčania zostali v Prešove a Košičania v Košiciach, ušetrilo by sa kvantum času a energie. To isté platí o spotrebe a dovoze tovaru, výrobkov - potravín dennej spotreby.

Takže ide o funkčnejšie mestá a obce?

Dotácie by mal štát dávať na podporu základných vecí, produktov, potravín a služieb pre menšie aj väčšie komunity. Od pekárov až po všeobecných lekárov, napríklad v obyčajných, malých obciach. Akú logiku má vozenie rohlíkov alebo pitnej vody z okresného mesta desiatky kilometrov do nejakej dedinky? A ako sa reálna cena masla zvýši napríklad sto kilometrovou cestou cestou tam a späť?

Marec 2010. Otvorenie biomasovej elektrárne Bioenergy v Bardejove. 

 

POLITICKÉ PREPOJENIA NA BIZNIS S BIOMASOU

• Biznis so spaľovaním dotovanej biomasy je podľa VLK-a priamo prepojený na bývalých alebo súčasných slovenských politikov

• Spaľovňa na biomasu Bioenergy Bardejov, s.r.o. (dnes už TeHo Bardejov, s.r.o.) sa začala stavať sedem mesiacov pred schválením zákona, ktorý po prvýkrát definoval dotácie na biomasu a ostatné pravidlá pri podpore využívania obnoviteľných zdrojov energie.

• „Takýto riskantný krok sa dá uskutočniť iba s istotou, že parlament v budúcnosti zahlasuje tak „ako treba,“ vysvetľuje Peter Sabo z lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

• Na slávnostnom otvorení prvej biomasovej elektrárne v Bardejove v roku 2010 sa zúčastnili vtedajší minister životného prostredia Jozef Medveď a Peter Žiga, vtedajší štátny tajomník a dnešný minister hospodárstva

• Spaľovne na biomasu Bioenergy Bardejov a Bioenergy Topolčany, ktoré majú spoločných majiteľov, dostávajú každoročne od štátu dotáciu na spaľovanie dreva vo výške viac ako 10 miliónov eur

• Priamo prepojený na biznis s dotáciami na drevnú štiepku je aj známy podnikateľ Ivan Kmotrík

• Do portfólia jeho spoločností Grafobal Group Energy (GGE), patrí od roku 2012 aj firma Energy Snina, ktorá prevádzkuje biomasovú elektráreň v Snine.

• Spaľovňa dostáva od štátu každý rok dotáciu na spaľovanie drevnej biomasy 500 tisíc eur,“ dodáva Peter Sabo

Ak chceme cez drevo riešiť klímu, najlepším riešením je lesy nerúbať. Namiesto toho ich na Slovensku rúbeme a spaľujeme pre výrobu alternatívnej elektrickej energie v biomasových elektrárňach.

Ako sa má v tej smršti informácií obyčajný človek, konzument, spotrebiteľ vyznať? 

Najväčší problém spoločnosti je vzdelávanie, hneď za ním zdravotníctvo. Žiadna politická strana ich nechce riešiť. Ak sú ľudia jednoduchí a hlúpi a žijú iba zo skratkovitých informácií na internete, potom sa im ani nedá nič vysvetliť. Aby sme vôbec nejako mohli pokročiť ďalej, je viac ako nutná reforma školského systému a vzdelávania.

Čo by ste odporučili mladým vo víre digitálneho veku a sociálnych sietí?

Na internete je 90 percent smetia. Menej surfovať, chodiť po svete s otvorenými očami, kriticky uvažovať a viac čítať knihy. Hlavne v starých knihách, ktoré už prešli oponentúrou čitateľov a sú tu stovky rokov, sú zakliate múdrosti, ktoré nezhnijú za desať rokov. Väčšina mladých ľudí si myslí, že sto rokov stará kniha je neaktuálna. Pri základných dielach náboženstva, vedy a umenia sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o neaktuálnosti.

Dotované biomasové elektrárne. Ako to celé vzniklo, kde a prečo?

Dotační kapitáni si to najprv celé pripravili na pôde Európskej únie a tam si to aj pomocou svojich euroúradníkov a europoslancov presadili. Keď mali pripravený systém európskych dotácií, pokračovali na úrovni jednotlivých štátov. Tam mali znova svojich ľudí a operovali tým, že únia nám to nariadila. Čo vôbec nie je pravda. Ide o sofistikovaný a kombinovaný lobistický systém.

Okrem dotácií na biomasu dotujeme napríklad aj biopalivá.

Súčasný český premiér Andrej Babiš a jeho kolektív je ďalší známy príklad, ako sa presadili dotácie. Tentoraz na biopalivá. Presadili to úplne rovnako. Najprv na európskej úrovni a potom zákony sprísnili na lokálnych úrovniach. Výsledok je, že dnes nikde na Slovensku ani v Čechách nevidíte zemiaky. Zato žlté polia repky olejky sú všade. Pritom repku na biopalivo nepotrebuje nikto. Žije z toho iba pár vyvolených. Ale platíme to my všetci. Navyše, je to energetický nezmysel.

Čo to znamená?

Že na výrobu určitého množstva energie z dopestovanej repky spotrebujete väčšie množstvo energie. Presnejšie, na výrobu jedného litra biopaliva z repky olejky, sa spotrebuje 1,2 litra biopaliva z repky olejky. A zemiaky vozíme z Poľska.

Je pre vás kampaň biomasaker úspech?

Spaľovanie biomasy je pre nás rovnaká hlúposť ako repka olejka. Energetický nezmysel, ktorý poškodzuje našu klímu, žije z toho pár ľudí a ničí to naše spoločné lesy. Vybrali sme si biomasaker, pretože našou hlavnou víziou je záchrana lesov.

Koľko trvalo kým sa podarilo zmeniť zákon o dotáciách?

Päť rokov. Nikto tomu neveril. Celé to začalo biomasovou elektrárňou Bioenergy v Bardejove. Dnes je zákon taký, že na drevo z lesa už nikto nemôže dostávať dotácie. Biomasa musí preukázateľne pochádzať z takzvaných energetických porastov, alebo z odpadu z drevospracujúceho priemyslu.

Spaľovňa na biomasu v Bardejove

Zákon je jedna vec, jeho vymožiteľnosť druhá. Viete to odkontrolovať?

Práve sa rieši vyhláška, ako sa to bude kontrolovať. Postaráme sa o to, aby sa v biomasových elektrárňach už nikdy nespaľovalo kvalitné drevo. To bude prakticky znamenať ich zánik. Okrem toho, na medzinárodnej úrovni žalujeme Európsku úniu za to, že vôbec schválila dotácie na biomasu.

Máme na Slovensku nejaké energetické porasty?

Nie, v podstate žiadne neexistujú. A množstvo odpadu z drevospracujúceho priemyslu je tiež limitované a v porovnaní s tým, čo spaľujú slovenské biomasové elektrarne, zanedbateľné. Jedna biomasová elektráreň potrebuje desať až dvadsať kamiónov dreva denne. Hovoríme o dennom množstve viac ako 300 ton dreva pre jednu elektráreň. Všetkým je jasné, že takéto množstvo nemá odkiaľ päť biomasových elektrární na Slovensku vziať. Jedine z vyrúbaných lesov.

Prečo nejdete do politiky?

Pretože všetci, ktorí tam idú, veľmi rýchlo skončia. Áno, spoločnosť potrebuje politikov, aby navrhovali, menili a schvaľovali zákony. Hnacím motorom sú však občania. To oni tlačia na politikov aby vykonávali ich vôľu. Som presvedčený, že ak raz vstúpite do politiky, už nikdy nebudete robiť to, čo naozaj chcete.

Ochranári chcú biomasaker definítívne stopnúť

Vy to robíte?

Naša práca je reprezentovať názory, dnes už veľmi veľkého množstva občanov, ktorí VLK-u dôverujú. Tlačiť na politikov, aby schválili taký a taký zákon. Ak by sme išli do politiky, stratili by sme samostatnosť a celú náplň našej práce. Dostali by sme sa na druhú stranu, preto tam nikdy nepôjdeme. V politike to nefunguje tak, že sa tam dostane dobrý človek a presadzuje dobré veci. Je to o lobingových a nátlakových skupinách.

A voličoch.

Áno. Ak hýbete veľkou voličskou základňou, znamenáte pre politikov hrozbu. Vtedy začínajú mať strach, alebo ak to obrátime, začínajú pociťovať politickú zodpovednosť. Občianska spoločnosť musí byť pripravená vedieť pracovať s každým typom politika. A myslím si, že občianska spoločnosť u nás dozrieva. Preto nejdem do politiky. Verím v posun občianskej spoločnosti.

SLOVENSKÉ LESY V BIOMASOVÝCH PECIACH

• Desať rokov sa v peciach desiatok biomasových elektrární po celom Slovensku spaľovala aj zdravá a kvalitná guľatina z našich lesov

• Umožnila to štedrá štátna dotácia na spaľovanie biomasy (drevnej štiepky) ako alternatívneho zdroja energie

• Dotácia pochádzala od miliónov slovenských domácností a bola šikovne ukrytá v pravidelnom mesačnom poplatku za elektrinu

• Štát takto dlhé roky dotoval súkromné spaľovne na biomasu a ich neprehľadné klbko stále sa meniacich vlastníkov, dodávateľských a odberateľských firiem

• Spaľovne, alebo tiež takzvané kogeneračné jednotky na výrobu elektriny a tepla z biomasy, si takto mohli, namiesto drevnej štiepky, dovoliť nakupovať aj kvalitné a zdravé drevo na spálenie za netrhovo dotovanú vysokú cenu až 70 eur za kubík dreva

• V roku 2017 existovalo na Slovensku 34 spoločností, ktorým štát každý rok dotoval výrobu elektriny z biomasy sumou viac ako 68 miliónov eur

• V roku 2018 to bolo až 71 miliónov eur

• Osem z týchto spoločností patrilo pod Východoslovenskú distribučnú a.s., prevádzkovateľa distribučnej sústavy na distribúciu elektriny

• V roku 2018 bola ich dotácia na výrobu elektriny z biomasy 24 miliónov eur

• Najviac na východe, takmer 7 miliónov eur, dostala spoločnosť Bioenergy Bardejov s.r.o.

• Za touto spoločnosťou je sieť firiem vedúca k rakúskym spoločnostiam Gerhard Klemenz GmbH, Arca Capital GnbH a k slovenským firmám ADOS-TIMA, s.r.o., INGOS Prešov, s.r.o. a Kvasňovský and Partners s.r.o.

• Bioenergy Bardejov spaľovala pre dotovanú výrobu elektrickej energie a tepla podľa lesooochranárskeho zoskupenia VLK-a každý deň 15 kamiónov dreva denne

LESOOCHRANÁRI ŽALUJÚ EURÓPU ZA BIOMASAKER

• Lesoochranárske zoskupenie VLK z východného Slovenska a ďalších päť ochranárskych organizácií z Rumunska, Estónska, Francúzska, Írska a USA, zažalovali v marci 2019 Radu Európy a Európsky parlament na Súdnom dvore Európskej únie

• Predmetom žaloby je zahrnutie lesnej biomasy ako obnoviteľného paliva do Európskej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (takzvaná smernica RED II)

• Žiadajú zrušenie lesnej biomasy ako obnoviteľného paliva v európskej smernici a sú presvedčení, že spaľovaním dreva v biomasových elektrárňach, umožňuje smernica masívne ničenie lesných ekosystémov v Európe a na Slovensku

• Od januára 2019 presadil VLK vďaka celoslovenskej kampani za zrušenie dotácií na spaľovanie dreva – Biomasaker, novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie

• Novela zrušila definíciu dreva ako obnoviteľného zdroja energie a zrušila štátne dotácie na spaľovanie dreva v biomasových elektrárňach, okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu