Viktor Vincze: Bulvárna redaktorka sa ma pýtala, kedy budem mať deti, ja som sa opýtal, kedy plánuje zomrieť. Také veci neplánuješ

Len som o tom z ničoho nič začal písať na Instagrame a verejne to komunikovať. A aj keby, no a čo? Ak by dnes, v tento moment, začal každý z nás žiť šetrnejšie a motivoval ostatných, kašľať na minulosť, nech by bola hocijako konzumná. Koľko trvá to obdobie, kedy už budem môcť hovoriť o tom, že treba žiť rozumne? Musím najprv rok žiť na strome a až potom budem mať to „právo“? Raz treba predsa začať. Rozumiem, je to internet a každý má právo napísať, ako to cíti. Nie každý je môj fanúšik a veľa na svete je takých, ktorí nie sú za nič na svete ochotní zmeniť návyky. Píšem to však pre tých, ktorí by niečo zmeniť chceli a potrebujú nakopnúť. Moje statusy nie vždy prinesú pozitívnu odozvu, no na to som pripravený.

O klimatických zmenách sa oveľa častejšie hovorí približne od minulého leta. Môže za to tínedžerka zo Švédska Greta Thunberg. Čo si o nej myslíš?

Rozumiem, že jej vystupovanie nemusí byť všetkým sympatické. Pre mňa je podstatné to, či ľudia, ktorí sú jej fanúšikmi a chodia na protesty, skutočne pre planétu aj niečo robia. No a nech už je Greta akákoľvek, podarilo sa jej to, čo sa organizáciám bojujúcim za lepšiu planétu nepodarilo desaťročia – pritiahla pozornosť más. Aj tí, čo sa doteraz o enviro témy nezaujímali, zrazu majú čo povedať. Aj keď „hundrú“, vytvára to diskusiu. To je obdivuhodné, a to bezohľadnú na to, sa Greta niekomu páči alebo nie.

70% všetkých dopravných emisií pochádza z ciest, nie z lodí alebo lietadiel. Ak by sme autá nechávali častejšie doma, malo by to obrovský efekt.

Inšpiruje ťa?

Páči sa mi, že vychádza z faktov a z vedy, podobne ako ja. Aby však bolo jasné, mojou ambíciou nie je byť miestnou Gretou (smiech). Keď ti doktor povie, aby si si dal lieky, bez problémov ich začneš užívať. Veríš totiž, že ti pomôžu a takisto vkladáš dôveru v lekára, ktorý ti ich predpísal. Špičkoví vedci zas hovoria, čo nás čaká, ak nezmeníme naše návyky. Im ale z nejakého dôvodu neveríme a spochybňujeme ich. A ja celkom nerozumiem, prečo to tak je.

Ako vnímaš toxické diskusie pod článkami o nej?

Ľudia komentujú Gretu ako človeka a nevenujú pozornosť tomu, čo rozpráva. Toxickí sú predovšetkým ľudia, ktorí majú veľký problém vo svojom živote niečo zmeniť. Vnímam to aj v diskusiách pod mojimi príspevkami. Písal som o tom, koľko veľa šiat vyhadzujeme. Ľudia mi začali písať, aby sme všetci v Markíze moderovali v second-handovom oblečení. To je krik, ktorý je oprávnený, no nič nemení na tom, že by mal každý začať sám od seba.  Ľudia hovoria, že Greta je taká a onaká. Vyčítajú jej hysterické reakcie, že je zmanipulovaná a podobne. To, čo hovorí, ale kritici úplne ignorujú a všímajú si všetko ostatné. To je škoda.

Aj pod slovenskými článkami sú ľudia na sociálnych sieťach ostrí.

Vnímam to. Mladá generácia si však začína všímať, že nie všetko je v poriadku. Aj mojim rodinným príslušníkom, hlavne tým starším, je ťažko zmeniť návyky. Žili v systéme, v akom žili, boli úplne inak mentálne nastavení. Prinútiť ich teda premýšľať nad environmentálnymi témami je náročné, pretože už zrejme nezažijú katastrofu, ktorá nám reálne hrozí. Mladí si to ale uvedomujú čím ďalej, tým viac. Platí to aj o Slovensku.

Ako dôkaz mi slúži aj to, že mi ľudia denno-denne píšu, ako sa skúšajú zmeniť a experimentujú. Nemyslím si teda, že sme ako Slováci stratení, máme tu obrovskú skupinu najmä mladých ľudí, ktorí to myslia vážne a chcú zmeniť zaužívané zvyky.

Dajme tomu, že žijem maximálne spotrebný, konzumný život. Čo by si mi podaril, s čím mám začať?

Jedna z vecí, ktoré majú na našu planétu zásadný vplyv, je konzumácia mäsa, najmä hovädziny. Zdroje, ktoré sa musia použiť, aby sme chovali zvieratá v takom množstve, sú obrovské. Nevravím, aby sa všetci zo dňa na deň stali vegánmi. Stačí však konzumáciu mäsa obmedziť, na začiatok napríklad jeden deň v týždni úplne vylúčiť mäso. To nikomu neuškodí, na to neexistuje argument, prečo by to človek nemohol zvládnuť. Ja som to tiež vyskúšal a zistil som, že to nie je taký problém.

Dnes nejem mäso každý druhý deň a časom to bude možno viac. Dôležité je teda zamyslieť sa, prečo by som ho musel jesť denne aj niekoľkokrát. Druhou dôležitou vecou je nechať auto čo najčastejšie doma. 70 % všetkých dopravných emisií pochádza z ciest, nie z lodí alebo lietadiel.

Rozvody majú rôzne dôvody, a to aj vtedy, keď sú manželia rovnako starí. Vek teda nie je jednoznačná charakteristika toho, ako by vzťah mal vyzerať.

Vyčíta ti niekedy rodina, že to už jednoducho preháňaš?

Áno, hlavne tá staršia generácia. Nazvali ma slniečkárom (smiech). Mali sme ísť na výlet do Vysokých Tatier a ja som chcel ísť vlakom. Jeden člen rodiny mi povedal, že on v žiadnom prípade nepôjde vlakom. Argument, prečo ním nechce ísť, ale neexistoval. Nazval ma slniečkárom a to bol koniec debaty. Beriem to tak, ako to je – mladé generácie musia presviedčať tie staršie a prevziať opraty v rámci ochrany životného prostredia.

Rozoberáš enviro témy aj s Adelou?

Nielen rozoberáme, snažíme sa aj žiť zodpovedne. Do veľkej miery ma v tom, čo robím, motivovala. Vo verejnej doprave som ale zrejme už moju ženu predbehol (smiech). Občas ju musím ťahať, keď niekam ideme. Treba však povedať, že nie vždy ide všetko podľa plánov. Raz sme miesto auta zvolili autobus, ktorý stál v zápche a nestihli sme vlak. Ak by sme mali žiť v rámci tejto témy dva separátne životy, zrejme by nám to nefungovalo.

S Adelou ste spolu tri roky, manželia ste dva. Ako sa vám darí?

Super, sme veľmi spokojní a šťastní. Trávime spolu veľmi veľa času a určite nás aj spojili témy, o ktoré sa zaujímame.

S Adelou som sa rozprával pred pár mesiacmi a opýtam sa ťa rovnakú otázku – ako vnímaš vekový rozdiel, ktorý je medzi vami?

Nevnímam. Už keď sme sa spoznali, obom bolo jasné, ako to medzi nami je. V našich životoch sa to nijakým spôsobom neprejavuje. Nemyslím si teda, že vek je predpoklad toho, že všetko vo vzťahu bude fungovať či nefungovať. Rozvody majú rôzne dôvody, a to aj vtedy, keď sú manželia rovnako starí. Vek teda nie je jednoznačná charakteristika toho, ako by vzťah mal vyzerať.

Pýtal som sa jej tiež, ako trávi voľný čas a povedala, že jej chýba diskotéka s normálnou hudbou. No a internetom sa šírila fotografia, ako ste „trsali“ v bratislavskom klube. Chodíte do mesta už častejšie?

Občas zájdeme, no nie pravidelne. Viem, o ktorej fotografii rozprávaš, vtedy sme sa objavili v meste náhodou a náhodou aj vznikla fotografia. Keď sme odcestovaní v zahraničí, vždy navštívime niečo, čo sa na diskotéku podobá. Keď je dobrá hudba – pre Adel to znamená originálna pesnička, ako ju zložil autor, a nie DJ-ská verzia – vždy si ideme zatancovať. Na Slovensku sa „vyskytneme“ na párty len málokedy.

Na prvý pohľad tá fotografia vyzerala, že vám za to klub zaplatil a robíte im reklamu.

Odfotil nás chlapec, ktorý to mal v náplni práce. Nefotil si len nás. Opýtal sa nás, či nám to nevadí. My že nie, zapózovali sme a objavilo sa to na internete. Občas sa nám stane, že si nás odfotia, napríklad v kaviarni či v bare. Potom to zavesia na sociálnu sieť. Takže nie, nebola to spolupráca a ako spravodajca to robiť ani nemôžem.

Doporučeno

Cosplayerka Mima: Většina mužů mě sleduje kvůli prsům. Naživo se mě však bojí (Rozhovor) 20. října 2019 v 17:23

Máš to zakázané?

Zo zákona mám zakázané robiť reklamu v rádiu alebo v televízii. Ja sa spoluprácam vyhýbam všade. Pritom mi pravidelne chodia ponuky, minulý týždeň mi napríklad ponúkali ročnú permanentku do solárka, ak sa u nich odfotím (smiech). Odmietam to, nechcem, aby sa zo mňa stal bilbord.

Takže ani svadba nebola vybártrovaná.

Nie, všetko sme si zaplatili.

Ak by si to mal zhrnúť, považuješ sa za influencera?

Už ma nazvali týmto slovom. V čase, keď som začal pravidelne cestovať MHD a zverejňovať fotografie. Novinárka Monika Tódová si vraj kvôli mne kúpila električenku, označila ma na Instagrame a nazvala ma influencerom (smiech). Takýchto momentov je za týždeň niekoľko, občas sú to známi ľudia, občas moji sledovatelia. Takže zrejme som, no moje pôsobenie na sociálnych sieťach nespájam so značkami a určite nepreceňujem svoj vplyv.

Adelu si požiadal o ruku v Teleráne. Prečo práve tam?

Pozvali nás do relácie dva týždne dopredu, len tak, ako tváre televízie. Prijali sme to a napadlo mi, prečo by som to neurobil. Na úvod nášho vzťahu, keď sme sa ešte len dávali dokopy, som sa stretával s tým, že to všetko bol určite len môj dočasný kalkul. Spopularizovať sa a keď už z toho vyťažím maximum, tak ju opustím a nájdem si nejakú mladú. To bola formulka, ktorú som pravidelne počúval.

Tak to nikdy nebolo a ani nie je, Adela je výnimočná osoba a chcel som to všetkým dokázať. Iste, niekomu to mohlo byť sympatické, iným zasa nie. V tom momente to pre mňa bolo dobré rozhodnutie, chcel som ukázať, že to myslím vážne. S odstupom času, keď sa na záznam z Telerána pozerám, vravím si, že je to slušný gýč. V priamom prenose v telke, ešte k tomu na Valentína. V pozadí panvice, piekli sa tam palacinky a ja ju pri sporáku žiadam o ruku. No v tom momente som to tak cítil.

Zopakoval by si to?

To neviem povedať. Dnes je to ale moment z našej spoločnej histórie, nehanbím sa zaň a nesnažím sa ho ani z hlavy vytesniť či vymazať.

Ako to hodnotí s odstupom času Adela?

Nedávno sme sa o tom rozprávali. Vníma to podobne ako ja. V danom momente, keď sa to stalo, to vnímala ako niečo, z čoho ešte bude „mediálny poprask“. To, našťastie, prešlo a povedala, že toto som proste ja. Takého si ma našla a vedela, že takéto šialenstvá budem stvárať. Myslím si, že do istej miery je rada, že sa to stalo tak, ako sa to stalo. Že som sa nebál. Úspešné ženy totiž majú občas problém s tým, že sa ich muži boja. Ja som sa nebál, nebál som sa ju ani požiadať o ruku. Istým spôsobom jej to teda bolo možno aj sympatické.

Podobné reči môžu byť ubíjajúce, že randenie s Adelou je len kalkul.

O vekovom rozdiele medzi nami som počúval aj od blízkych. Rozumeli sme, že boli v šoku, vekový rozdiel medzi nami je 10 rokov. Aj my sme si kládli otázku, či to má zmysel, museli sme si to vydiskutovať. Keď sme sa utvrdili v tom, že to je správna cesta, snažili sme sa to vysvetliť aj blízkemu okoliu. Po čase, keď videli, ako spolu vychádzame a spoznali Adel a ja som spoznal jej rodinu, celé sa to vyčistilo. Časť verejnosti s tým ale neprestávala. My sme to však mali vo vnútri vyriešené, reči z vonku ma vôbec nevyrušovali.

Myslíš si, že vzťah s Adelou ti pomohol nakopnúť kariéru?

Nikdy som to tak necítil, že by to ovplyvnilo moju kariéru. Ešte predtým, ako sme sa spoznali, som robil redaktora v Markíze. Moderoval som Reflex a  zavolali ma účinkovať v šou Tvoja tvár znie povedome. To bola prvá séria a bola extrémne populárna, sledovalo ju veľmi veľa ľudí. To bol podľa mňa môj zlomový kariérny moment. Prvé Televízne noviny som začal moderovať ešte predtým, ako sme spolu začali chodiť. To, že som časom začal moderovať aj večerné správy, bolo logickým vyvrcholením, ktoré by sa pravdepodobne stalo aj bez nej. To, že som vďaka Adel známejší, vôbec nepopieram. Mnohí určite poznajú moju tvár aj vďaka nášmu vzťahu.

Niekedy natrafím na články, ktoré sú aj na bulvárny svet príliš tendenčné. Vtedy napíšem SMS redaktorke a spýtam sa, či to bolo naozaj nutné. Ďalej to ale neriešim

Minulý rok si na Instagrame komunikoval niečo, čo nebýva bežné. Zistil si, že máš málo spermií a podelil si sa so zistením s verejnosťou. Prečo si sa tak rozhodol?

Dieťa sa nedá naplánovať. V minulosti sa ma jedna bulvárna redaktorka pýtala, kedy plánujeme dieťa. Ja som sa jej zas spýtal, kedy plánuje zomrieť. Také veci neplánuješ, niekomu sa podarí hneď, iným zas po rokoch. Uvidíme. Netaktné otázky, kedy budeme mať dieťa, však ale neprestávali. Pýtali sa to najmä mojej ženy, v našej spoločnosti sa to akoby očakáva. Dokonca ženy, ktoré povedia, že nechcú dieťa, sú pomaly vyradené na pomyselný okraj. Príde mi to absurdné. Všetky jej testy vyšli v poriadku, moje zas neboli O.K. Chcel som, aby toto šialenstvo skončilo a zverejnil som moje výsledky na sociálnej sieti.

Napísal som, že ja som pravdepodobne dôvodom, prečo nemáme dieťa a zároveň som chcel svojím „priznaním“ dodať odvahu iným mužom, iným párom. Deň po tom, ako som túto informáciu zverejnil, som dostal stovky správ o tom, ako sa pre to trápia a nevedia, s kým sa o tom majú porozprávať a komu sa zdôveriť. Písali mi, že už sa nebudú báť, lebo majú ten istý problém, čo Vincze a Adela. Mužský rozkrok by nemal mať špeciálnu verejnú ochranu a malo by sa o tom hovoriť ako o ktoromkoľvek inom zdravotnom probléme. Pravdou je, že každá nová generácia má čoraz horšie spermie ako tá predchádzajúca a zatiaľ nevieme, prečo je to tak.

Na Slovensku sú ale „patriarchálne reči“ viac než bežné. Zo všetkých strán počúvame, aký má byť muž a aká žena.

To sú veľmi silné spoločenské vzorce, sú hlboko zakorenené. Aj napriek tomu si myslím, že sa neustále vyvíjajú. Pravdupovediac, naším vzťahom ich narúšame či dokonca búrame (smiech). Len sa na to pozri: vekový rozdiel desať rokov, žena úspešnejšia ako chlap, mladý chalan s problematickými spermiami. Máme za sebou viacero citlivých tém. Zrejme som si zvykol na to, ako fungujeme a toto bola len jedna časť do skladačky.

Predsa len, časom to môže pre človeka vyčerpávajúce. Máte s Adelou niečo spoločné, čo vám pomôže zvládať tlak zvonku?

Máme spoločné divadelné predstavenie, komédia sa vola Odchody vlakov. Hráme ju len my dvaja, odohrali sme ju už v 30 či 40 mestách. Sú to úžasné výlety do slovenských a českých regiónov, trávime spolu čas a práve zážitky nás stmeľujú.

V Markíze si 6 rokov. Ako vnímaš svoj progres?

Schudol som (smiech). A keď si pozriem svoje redaktorské prvotiny, bolo to veľmi smiešne. To absurdné nasadenie, dnes sa to nedá počúvať. No v spravodajstve som za tie roky našiel miesto, v ktorom sa cítim veľmi komfortne – väčšmi rozumiem procesom, ako tvoríme správy, baví ma sledovať, aká je odozva. Spravodajstvo vnímam ako misiu voči spoločnosti, informovaná demokracia je zdravá demokracia. Ja som toho súčasťou a môžem sprostredkovať dôležité informácie či už divákovi alebo sledovateľovi na Instagrame.

Ako si sa do televízie dostal?

Cez konkurz. Sedel som s chlapcami v krčme v Šali, odkiaľ pochádzam. V televízii akurát bežala upútavka na konkurz. Prihlásil som sa, okrem mňa malo o pozíciu záujem ďalších 800 ľudí. Nakoniec nás ostalo 5.

Threema, Gorila, slovenská prokuratúra a súdnictvo. Každý deň je pre Slovensko prelomový, dozvedáme sa zo zákulisia vrcholnej politiky veci, ktoré sme doteraz poznali len z filmov. Ako to ako novinár celé vnímaš?

Nie je to pekné čítanie. Ak sa potvrdí to, čo sme v posledných mesiacoch čítali a počuli, je to rozklad štátu.

Patril si medzi novinárov, ktorých lustrovali. Prečo si sa vyskytol na tomto zozname?

Nie som si istý. V tom čase, keď ma mali lustrovať, som robil redaktora spravodajstva. Venoval som sa aj politickým témam. Pravdepodobne to bolo o tom, že lustrovali všetkých novinárov, ktorí „zavadili“ o politiku. Neviem to exaktne vyhodnotiť, uvidíme, čo ukáže vyšetrovanie.

V kontexte toho, že na Slovensku zabili novinára Jána Kuciaka, môže zasvietiť kontrolka, že si máš dávať pozor.

V prvom rade ma zaujímalo, čo o mne zistili. Boli to informácie z policajných databáz, veci, ktoré na mňa štát už aj tak má. Mňa na ulici nesledovali, ako to zažívali iní kolegovia. Ak sa tieto informácie ale dostali k osobám, ktoré to plánovali zneužiť, je to smutný pohľad do duše štátu. Niekto z vnútra systému zapredal občanov, ktorých má chrániť. To je neakceptovateľné.

Ktorý moment vo svojej novinárskej kariére vnímaš ako najsilnejší?

Keď človek odhalí niečo, čo si všimnú aj iné médiá. Narýchlo si spomeniem na luxusné stravovacie služby, ktoré využíval Úrad vlády alebo reportáž o istom masérovi, ktorého stanovisko pre Markízu bolo vytvorené na počítači s rovnakým menom, ako niesla vtedajšia premiérova asistentka. Okrem toho, každé obdobie volieb je veľmi silný zážitok. Je to totiž „vypadnutie“ zo stereotypu. V pár dňoch sa koncentruje všetko dôležité, o čom informujeme celé štyri roky. Je to hektické a stresujúce obdobie, vysielanie je dynamickejšie. Mám pocit, že sme vtedy pri tom, keď sa tvorí história. Voľby totiž budú definovať krajinu ďalších niekoľko rokov a my sme tí, čo to celé sledujú a následne o tom informujú. Najsilnejšie momenty sú teda voľby, čo by vám zrejme potvrdila väčšina novinárov.

Čo sa týka moderátorov spravodajstva v Markíze, si najmladší. Ako ťa prijal kolektív?

Myslím si, že celkom dobre. Tým, že som začínal postupne a v televízii som redaktorsky vyrástol, bol to prirodzený vývoj. Chalani sa možno dokonca potešili, služby si totiž už nedelia dvaja, ale traja. Kolektív sme dobrý, no až tak často sa nestretávame, vždy totiž robí iná kombinácia.

Koľko u vás zarábajú moderátori?

Konkrétny nebudem, no za seba môžem hovoriť, že si žijem nadpriemerne, za čo som televízii veľmi vďačný.

Sledujú ťa paparazzi?

Áno, občas. Ale nie je to žiadny Hollywood, nespúšťajú sa na lanách, aby nás špehovali cez okno. Stretneme ich, keď sa niečo deje, napríklad parkujú pred domom. V zime ich spoznáme tak, že je to jediné naštartované auto na parkovisku. Musia si predsa kúriť, inak by umrzli (smiech). Občas sa s nimi porozprávame, ako sa majú a tak. Beriem to ako súčasť našich životov.

Nezachádza to niekedy do extrémov, že máte nutkanie riešiť to s vedením ich redakcie?

Nemáme takú skúsenosť. Niekedy natrafím na články, ktoré sú aj na bulvárny svet príliš tendenčné. Vtedy napíšem SMS redaktorke a spýtam sa, či to bolo naozaj nutné. Ďalej to ale neriešim. O nás nikdy nenapísali nič také, čo by bolo extrémne nevhodné. V drvivej väčšine sú to prehnané príbehy, to je skrátka bulvár.

Ako to máš so Sajfom? Nedávno zverejnil vlog, v ktorom ťa pretitulkoval a narážal na menší konflikt, ktorý ste mali v minulosti na Instagrame.

Áno, bolo to úsmevné, drobnosť. Sajfa mal elektromobil a napísal, že sa na ňom vozí, kým ja cestujem MHD, pričom ma tagol. Odpísal som, že sa vozím emhádečkou, no mne za to nik neplatí. Spätne sme sa k tomu ani nevracali, je to úsmevný moment, nič veľké. Nebolo ani nič dohodnuté, žiadna kampaň. Som rád, že s nami pred pár dňami cestoval vlakom. Kúpil som mu lístok a podľa mňa sa mu páčilo, že nemusel šoférovať, mohol natáčať, občerstviť sa v jedálenskom vozni, rozprávali sme sa.

Pre mňa je skvele využitý čas tráviť voľné chvíle so svojou ženou. Zažívame veľa netradičných momentov, to je môj koníček.

Pobavilo ťa pretitulkovanie?

Áno, bolo to smiešne. Bolo mi jasné, že sa niečo podobné stane, keď sme zistili, že sme nemali zapnutý zvuk. On dokonca aj povedal, že to „dáko natitulkujem“ (smiech).

Na Instagrame si napísal, že ti šou Adela a Sajfa chýba.

Vlog zachytáva len pár momentov, ja som bol s nimi 4 hodiny.

Chceš tým povedať, že si toho už mal dosť?

Práve naopak. Mal som pocit, ako keby som si opäť zapol ich rannú šou. Neskutočne im to funguje, vyzeralo to, ako keby mali mentálny sex (smiech). Vždy som ich zažíval ako poslucháč, teraz som bol s nimi a bol to mrazivo úžasný zážitok. Je veľká škoda, že už spolu nefungujú.

Neplánujú spoluprácu?

To je otázka na nich. Ja som ako ich veľký fanúšik za, denne spríjemňovali ráno tisícom ľudí, vrátane mňa.

S Veronikou a Sajfom sa stretávate pravidelne?

Minimálne, takmer vôbec. S Veronikou sme sa občas v robote, teraz je však na materskej. Občas sa stretneme na nejakej akcii, ale to je všetko.

Máš netradičný koníček?

Nič špecifické. S obľubou sledujem technologické novinky, som „technickým poradcom“ pre celú redakciu, keď sa niečo stane s počítačom alebo telefónom. Baví ma to, do istej miery tomu rozumiem a vždy rád pomôžem (smiech). No a pre mňa je skvele využitý čas tráviť voľné chvíle so svojou ženou.  Zažívame veľa netradičných momentov, to je môj koníček.

Čo sleduješ v telke?

Momentálne sledujem s manželkou The Loudest Voice, tešíme sa na The Crown, pozerali sme Game of Thrones. V kine sme naposledy boli na Vtedy v Hollywoode, na Jokera sa ešte len chystáme. Môj najobľúbenejší film je Pelíšky, tomu nie je čo vytknúť. Druhý je film Nehanební parchanti.

Čo ty a šport?

Chodím do fitka, mám rád plávanie, obľúbil som si aj golf.

Niektorí moderátori majú špeciálne rituály. Nechajú sa dvakrát prepudrovať, nosia talizmany, aby všetko prebehlo hladko. Máš niečo také aj ty?

Nie, nič také (smiech). Prichytil som sa však, ako si pár sekúnd pred vysielaním uvedomím, že mi trošku rýchlejšie bije srdce. A to aj napriek tomu, že to robím pomaly každý deň. Keď ručička prejde celú, mám o čosi zvýšený tep. Po chvíľke to však prejde a všetko je v poriadku. Deje sa mi to ale každý správy, môžeme to teda nazvať ako nechcený rituál.