Ak by sme vystúpili z NATO, ako to chcú kotlebovci, po napadnutí by sme sa bránili sami s technikou starou aj viac ako 50 rokov

Očividne však ale stačia plytké sľuby plné emócií bez reálnych základov. Vystúpenie z NATO síce nie je nemožné, no je minimálne neracionálne. Členstvo v Severoatlantickej aliancii totiž prinieslo našej krajine aj výhody.

Máme väčší vplyv a zodpovednosť na medzinárodnej scéne. Spolu so spojencami môžeme rozhodovať o akýchkoľvek otázkach ovplyvňujúcich životné záujmy členov aliancie, vrátane vývoja, ktorý môže ohrozovať ich bezpečnosť. 

Samozrejme, okrem výhod máme aj záväzky. V súčasnosti sa príslušníci Ozbrojených síl SR zúčastňujú na dvoch operáciách pod velením NATO – v Afganistane (42 vojakov) a v rámci veliteľstva NATO v Bosne a Hercegovine (41 vojakov). Slovenskí vojaci pôsobia tiež v Lotyšsku v rámci takzvanej predsunutej prítomnosti aliancie. Slovensko začiatkom decembra poslalo už štvrtú rotáciu (152 vojakov).

Vstup do NATO nám zároveň pomáha s profesionalizáciou armády. „Členstvo zabezpečilo Slovenskej republike a jej ozbrojeným silám možnosť spolupracovať a využívať skúsenosti spojencov, ktorí disponujú najvyspelejšími armádami sveta. Výhodou členstva v aliancii je aj možnosť intenzívnejšej spolupráce medzi spravodajskými službami jednotlivých členských krajín,“ mieni Ministerstvo Zahraničných vecí SR.

S prechodom na plne profesionálnu armádu v roku 2006, teda prechodom od masovej armády, do ktorej musel narukovať každý, k profesionálnym ozbrojeným silám, a so vstupom do NATO sa zmenil charakter ozbrojených síl aj ich zameranie.

„Ako súčasť systému kolektívnej obrany NATO sa nemusíme pripravovať na plnenie celého spektra úloh, v prípade núdze sa vieme spoľahnúť na našich spojencov. Určite sa však musíme vedieť postarať napríklad o obranu hraníc a zachovanie územnej celistvosti minimálne na obdobie, kým by prišli naši partneri z NATO,“  povedala pre Refresher Monika Masariková, riaditeľka a spoluzakladateľka Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

Pravdou však je, že verejnosť ani politické elity nevedú diskusie o tom, čo od nášho členstva očakávať, či ako sa pozeráme na dianie v  NATO. Nediskutuje sa ani o tom, ako si Slovensko predstavuje fungovanie aliancie v zmenených podmienkach. Aj to niekedy nahráva extrémistom v ich politickej kampani. 

Členstvo je pre nás životne dôležité, hovorí plukovník

Ak by na nás hypoteticky niekto zaútočil, bude sa to považovať za útok proti všetkým členom NATO. „V praxi to znamená, že SR sa môže spoľahnúť na pomoc zo strany aliancie v prípade napadnutia. Často sa však zabúda na fakt, že  článok 3 tej istej zmluvy zaväzuje členské krajiny k rozvíjaniu svojich vlastných obranných kapacít a spôsobilostí, ktoré by mali zabezpečiť adekvátnu reakciu na prípadné hrozby a zabezpečiť dostatočný čas pre nasadenie síl aliancie v súlade s článkom 5,“ vysvetľuje pre Refresher plukovník Jozef Zekucia.

„Znamená to, že SR by mala byť schopná zabezpečiť svoju obranu vlastnými silami a prostriedkami až do doby nasadenia síl a prostriedkov NATO,“ doplnil. Tento princíp je známy aj ako tzv. mušketiersky princíp - jeden za všetkých, všetci za jedného. „Je to najsilnejší princíp NATO, ktorý zabezpečil, že za 70 rokov histórie Aliancie nedošlo k vojenskému napadnutiu niektorého z jej členov,“  dodáva riaditeľka inštitútu pre bezpečnostnú politiku.

V súčasnosti v Ozbrojených silách SR pôsobí približne 12 700 profesionálnych vojakov, pričom podľa Smernice pre obranné plánovanie SR  by sme ich chceli mať do pár rokov výrazne viac.

Ministerstvo má do ďalších rokov ambíciu zvýšiť počet profesionálnych vojakov na 14 562 do roku 2021, v roku 2026 chce zamestnávať 16 716 vojakov. V roku 2019 plánovalo ministerstvo vycvičiť viac ako 300 príslušníkov aktívnych záloh, aktuálne je to o vyše polovicu menej, v zálohe máme 133 profesionálnych vojakov. Stačí to na to, aby sme dokázali čeliť ozbrojenému konfliktu aj bez NATO?

„Počty OS SR (tabuľkové) odzrkadľujú stanovené úlohy, ktoré pred nimi stoja. To či sú dostatočné alebo nie ponechám bez komentára. Výcvik, príprava ako aj morálny stav našich  profesionálnych OS SR je určitou zárukou ich schopnosti plniť úlohy na požadovanej úrovni,“ konštatoval plukovník Zekucia.

„Je si treba uvedomiť, že v prípade narušenia celistvosti územia SR t.j. napadnutia SR inou mocou musí byť SR použitím OS SR schopná na túto situáciu reagovať. Tento fakt je základným argumentom pre potrebu prezbrojenia OS SR aj vzhľadom na technologický vývoj vo svete výzbroje a obranných technológií. Nikto nemôže počítať so schopnosťou zabezpečiť takúto úlohu (obrany SR) so zbraňovými systémami a technikou staršou aj viac ako päť desaťročí,“ hovorí Zekucia.

Podobný názor zastáva aj Masariková. Zhoršujúce sa podmienky pri výkone práce profesionálnych vojakov a vojačiek podľa nej spôsobili znižujúci sa záujem o službu v profesionálnej armáde, ktorá nie je dostatočne konkurencieschopná na trhu práce.

„Aktuálna naplnenosť ozbrojených síl sa pohybuje nad hranicou 70% a postupne klesá, pričom toto percento hovorí o priemernej naplnenosti naprieč celými ozbrojenými silami. Ak by sme sa na toto číslo pozreli detailnejšie, zistime, že na mnohých útvaroch máme dostatok vojakov na vyšších hodnostiach, ale chýbajú nám rádoví vojaci, ktorí zabezpečujú plnenie úloh,“ povedala Masariková.

Vystúpenie by ohrozilo našu schopnosť brániť sa

Ak by sme vystúpili z NATO, z praktického hľadiska by sa jednalo o ukončenie diplomatickej misie pri NATO, stiahnutie zastupiteľov z štruktúr a orgánov NATO, ukončenie pôsobenia vojakov v misiách a operáciách NATO a podobne. 

„Prestali by sme byt súčasťou kolektívnej obrany a museli by sme byť pripravení plniť širšie spektrum vojenských úloh. To by vyžadovalo navyšovanie rozpočtu aj posilňovanie personálnych kapacít,“ vysvetľuje riaditeľka SSPI Masariková. „Vystúpenie z NATO samotné by neohrozilo naše hranice. Ohrozilo by ale našu schopnosť brániť sa pred prípadnými útokmi a schopnosť reagovať na široké spektrum bezpečnostných hrozieb,“ dodala.

Pre rok 2020 ministerstvo obrany počíta s poklesom výdavkov na obranu o 0,08% zo súčasných 1,73 % HDP na 1,65 % HDP (približne 1,6 miliardy eur). Len nedávno sa minister Gajdoš vyjadril, že Slovensko pokračuje v snahe o postupné zvyšovanie výdavkov na obranu na úroveň 2 % HDP do roku 2024. Minulý rok v marci tvrdil, že to stihneme do roku 2022. 

„V roku 2019 sme na modernizáciu a rozvoj ozbrojených síl vynaložili historicky najviac finančných prostriedkov, celkovo až 41,6 % z nášho rozpočtu. Uvedomujeme si totiž, že kolektívna obrana je odrazom zodpovednosti, s akou k nej pristupujú jednotlivé členské krajiny,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš.  Ministerstvo obrany na svojej stránke láka nových ľudí, no bez výraznejších výsledkov.

Plukovník Zekucia tvrdí, že napriek úsiliu pri výcviku profesionálnych vojakov dochádza k značnému znižovaniu ich spôsobilostí, a to práve z dôvodu technologického zaostávania. V roku 2013 mala slovenská armáda 70 % pozemnej technicky po životnosti.

Odvtedy sa do nej investovalo len minimálne, píše Denník N. „Aby sme poslali jednu rotu do Pobaltia, museli sme vybrakovať celé ozbrojené sily. Ani jedna zo štrnástich našich mechanizovaných rôt nie je schopná takéhoto organického nasadenia,“ cituje denník vojenského publicistu Vladimíra Bednára.

Nakoľko sme dlhodobo zanedbávali modernizáciu, nedostatky máme takmer vo všetkých oblastiach, s výnimkou nadzvukového letectva, kde došlo k nákupu nových stíhačiek F16.

„Nová vláda by sa mala zamerať na vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády, tak ako sme sa zaviazali už v roku 2004 po našom vstupe do NATO. Mechanizovanú brigádu ale v prvom rade potrebujeme kvôli obranyschopnosti Slovenska. Ide o zlyhanie a zároveň podkopávanie dôvery našich partnerov,“ dodáva Monika Masariková s tým, že vojenská technika je zastaraná, po dobe životnosti a modernizácia, na ktorú bolo v tomto volebnom období vyčlenených historicky najviac prostriedkov, zlyhala.

„Ďalším odkladaním prezbrojenia dochádza iba k zvyšovaniu rizika, že OS SR pri plnení svojich úloh pri obrane SR nebudú schopné adekvátne reagovať na výzvy, ktorým budú musieť čeliť. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti je naozaj životne dôležité naše členstvo v NATO,“ uzavrel Zekucia.