Recenzia: Resident Evil 3 ťa ohúri krásnou grafikou a adrenalínovým bojom o prežitie so zombíkmi a monštrom Nemesis

Obtiažnosť hardcore sa hre hodí najviac. Iste, často zomrieš a budeš sa učiť na vlastných chybách, no survival horor, akým je Resident Evil, by mal byť náročný. Zásob som mal dostatok počas celej hry. Dochádzať mi začali až pri boss fightoch, no nikdy sa nestalo, že by som ostal bez munície (a to som si nejakú ešte schovával v úložnej skrinke v safe room). Safe room sú miestnosti, v ktorých ťa nič nenapadne, môžeš si tam uložiť hru a triediť inventár. 

Ten je totiž obmedzený. Môžeš so sebou nosiť len istý počet predmetov. Inventár sa dá rozšíriť, rovnako ako v remaku druhého dielu, no musíš prehľadávať prostredie a tieto vylepšenia nájsť, čo je niekedy náročné a bude ťa to stáť dosť veľa munície. Šetriť ňou budeš musieť najmä v prvej polovici hry. Rovnako tak sa budeš musieť snažiť uhýbať nepriateľským útokom a šetriť zelenými rastlinami, ktoré dodávajú život.

V istom momente hry som na tom už bol veľmi zle. Jill nevládala bežať, nemal som po ruke žiadne „zdravie“, naháňal ma Nemesis a ulice Raccoon City boli plné zombíkov. Vtedy nastanú poriadne napínavé situácie, kedy musíš rozmýšľať, ako, čo najefektívnejšie, obísť nepriateľov. 

A to robí remake Resident Evil 3 vynikajúco. Minimálne v prvých dvoch tretinách hry som taktizoval, neustále prehadzoval inventár v safe room a snažil sa vyzbierať čo najviac zásob. Hry ako Resident Evil sa jednoducho snažím prejsť na 100%, tak, aby po mne neostali žiadne zavreté sejfy, skrinky a podobne. Či už si v danej miestnosti našiel všetko zistíš rýchlym pohľadom na mapu. Ak je miestnosť modrá, nič ďalšie v nej nenájdeš. Ak červená, čaká ťa v nej ešte nejaký druh vylepšenia či zásob. 

Postupne budeš získavať lepšie zbrane alebo muníciu, no čím silnejšie sú, tým je ich v hre menej. Munícia sa dá aj vyrobiť (nie úplne každý typ) kombinovaním strelného prachu, a tak sa skúmanie okolia určite oplatí. Celkovo som však mal dojem, že tých zbraní by mohlo byť o jednu alebo dve viac. Priamo to však súvisí s dĺžkou hry. Prvý „run“, a teda prejdenie hry, mi zabralo na hardcore obtiažnosti 7 hodín s tým, že som prehľadával skutočne všetko a vracal sa do predošlých oblastí. 

Inventár je na začiatku hry malý, no postupne si ho rozšíriš

Aby si sa sem dostal, potrebuješ nájsť kliešte

Remake tretieho dielu je tak o nejaké 2 hodinky kratší ako remake dvojky. Hre by prospel nejaký čas navyše. Niektoré lokácie, ako napríklad nemocnica, mohli byť rozšírenejšie. Všetko to však vynahrádza úžasný záver sekvencie, kedy dostaneš zabrať. Hra má skvelé tempo, nikdy nepoľavuje a nenudí.

Dnes je bežné, že hry majú niekoľko desiatok hodín a často im to ubližuje. Resident Evil 3 ponúka akčný, adrenalínový a napínavý zážitok od začiatku do konca. Má skvelé postavy (dúfam, že Jill a Carlosa ešte uvidíme), vynikajúce cutscény a úžasnú akciu. Hrateľnosť je nesmierne chytľavá a zábavná, no ak si hral druhý diel, to už dobre vieš. 

Keď si trojku porovnám práve s dvojkou, pár negatív ale nájdem. Chýbali mi puzzle, hádanky či viac sejfov s bonusovými zásobami. Ani z backtrackovania (vracanie sa do predošlých lokácií po tom, čo získaš nejaký predmet, ktorý ti umožní otvárať iné cesty) nebudeš mať taký skvelý pocit a nezískaš ani veľa zásob. Remake 3 je aj menej strašidelnejší.

V úzkych a tmavých chodbách dvojky som našľapoval opatrne. Dvojka mala lepšiu hororovú atmosféru. Povedal by som, že trojka je čistokrvná akcia v survival štýle. Môj pohľad ale taktiež môže byť skreslený, keďže som pred pár dňami dohral Resident Evil 7 vo virtuálnej realite a strach vnímam úplne inak. 

V hre je prítomných veľa druhov zombíkov a iných príšer. Takmer v každej lokácií ťa čaká úplne iný typ, proti ktorému musíš zvoliť inú taktiku či zbrane. Z dvojky sa vracajú lickery, slepé stvorenia, ktoré sa orientujú podľa hluku. V dvojke boli využité oveľa lepšie. Obzvlášť v tmavých chodbách, kde ma prenasledovali a ja som pomalým krokom prechádzal cez ich územie. Vtedy som skutočne nedýchal. V trojke slúžia len ako nepriateľ, ktorého musíš zabiť a nedá sa obísť. 

Inak ma ale typy nepriateľských príšer veľmi potešili. Obzvlášť Hunteri ti dajú zabrať. Stále sa však myšlienkami musím vracať k tomu, že by sme si už konečne zaslúžili Resident Evil s aspoň dvojnásobne dlhou kampaňou. Od toho by sa odvíjalo aj množstvo rôznych nepriateľov a ich celková rozmanitosť. Zlatý Resident Evil 4, ktorý dal zabrať aj 15 hodín. 

Audiovizuálna stránka je opäť na špičkovej úrovni. Na PS4 Pro sa framerate (počet snímok za sekundu) držal stále medzi 30-60 FPS, a to vo vysokom rozlíšení 2880x1620. Načítavanie po smrti trvalo len pár sekúnd a potešil aj skvelý soundtrack s mrazivými skladbami a zvukmi, ktoré skvelo dotvárali atmosféru, obzvlášť v nemocnici. 

Na PS4 Pro som sa mohol kochať nádhernou „grafikou“. Resident Evil 2 nastavil vysoký štandard, ktorý sa trojke darí dodržiavať a v niektorých scénach ho aj prekonávať. Nasvietenie, textúry a práca so svetlom vyráža dych, cutscény sú neuveriteľne detailné, plynulé, akčné a skvelo sa na ne pozerá. Vynikajúco je spracovaný aj oheň a jeho efekty. 

Svet je plný denníkov a záznamov, ktoré ťa oboznamujú s udalosťami v meste, v laboratóriách a podobne. Z niektorých sa dozvieš užitočné informácie, získaš heslá a podobne. Pozorne sleduj aj okolie. Často sa budeš vedieť zbaviť 4 zombíkov jediným výstrelom a ak chceš šetriť muníciu, nauč sa efektívne používať nôž a vyhýbať sa útokom (R1 plus smer pohybu).

Trochu ma štvalo, že som nemohol strieľať napríklad cez medzery v rúrach na druhú stranu miestnosti. Stále sa však dá so zombíkmi vybabrať vďaka triku s dverami. Nechaj ich otvorené, stoj v nich a strieľaj na nečinných zombíkov z miesta. Nepôjdu ti po krku, len sa budú hýbať po miestnosti, až kým do nej nevkročíš. 

Resident Evil 3 je veľmi podareným dielom legendárnej série. Tá je späť na vrchole, kedy po nemastnej, neslanej päťke a šestke doručila geniálnu sedmičku a dva úžasné remaky. Ten najnovší je skvelým doplnkom dvojky. Tá je hororovejšia, ponúka viac výziev, je o niečo dlhšia, má hádanky a lepšie prostredia. Trojka je zase akčnejšia, má lepšie postavy (Jill je badass hrdinka a Carlos veľký sympaťák) a vynikajúceho Nemesis.

V hre sú sekvencie, kedy budeš hrať aj za Carlosa, no proti Nemesis budeš stáť len v koži Jill. Boss fighty s ním stoja za to, no dokázal by som si predstaviť, že by tých rozličných bossov bolo v hre viac. Nemesis je však ultimátnym a fungujúcim nepriateľom, ktorého stále cítiš za zadkom.

Hra ponúka najvyšší audiovizuálny štandard súčasnosti. Skvele beží na všetkých systémoch, je nádherná, s kvalitnými textúrami, skvelými animáciami a zábavnou hrateľnosťou. Strieľanie zombíkov do hláv, obzvlášť s brokovnicou, jednoducho nikdy neomrzí. Trojka má navyše super príbeh a úžasné tempo, kedy akcia včas strieda prieskum a napínavé momenty.

Na vyšších obtiažnostiach je náročná, skvelo pracuje s obmedzeným inventárom a neprestáva ohurovať. Áno, mohla byť dlhšia a ponúknuť viac obsahu. Lenže ja hneď po dohraní myslím na to, že hru prejdem znova. Prakticky čakám len na New Game Plus, vďaka ktorému sa mi do druhého prejdenia presunú vylepšenia z toho prvého.

V posledných rokoch neprechádzam viac než raz takmer žiadnu hru. Resident Evil je však vždy výnimka. Vysoká znovuhrateľnosť v tomto prípade aspoň sčastí vynahrádza kratšiu singleplayerovú kampaň.

Capcom navyše pre hráčov pripravil multiplayerový režim Resistance. V ňom sa s kamarátmi spojíš proti rôznym nástrahám, príšerám a zombíkom, ktoré na vás vypúšťa piaty hráč. Ten na záver hry vstúpi do boja v koži Mr. X z druhého dielu. Ak máš rád kooperatívnu akciu proti zombíkom, Resistance sa ti s kamošmi bude páčiť. 

Resident Evil 3 je vynikajúcim akčným survival hororom, aj keď báť sa veľmi nebudeš. Odporúčame ho všetkým fanúšikom žánru a série, ideálne v kombinácií s druhým dielom. Tieto hry sa hrajú takmer identicky, no sú veľmi rozdielne a ponúkajú iné výzvy a náplne hrateľnosti. Ja som si užil obe, no trojka má predsa len o čosi viac nedostatkov, a tak jej udeľujem o bod menšie hodnotenie. 8,5/10 je výsledkom 7 hodín dlhej zábavy, od ktorej som sa nedokázal odtrhnúť (hru som prešiel na jedno sedenie).