5 bratislavských táckarní: V ktorej sme sa najedli dosýta a kde sme si vychutnali tekutý zemiakový prívarok bez chuti?

Na pohľad bola od držkovej skoro na nerozoznanie: oranžová vrstva oleja mi zabránila uhádnuť cez sklo, aké polievky vlastne majú a musela som sa opýtať (veľká nevýhoda pre introvertov). Chutila však domácky a takmer vôbec nebola osolená, čo je stále lepšie než dostať presolené jedlo.

Druhý chod som si mohla vybrať z rôznych mäsitých jedál: bravčový pečený bôčik, mäsové guľky v paradajkovej omáčke, bravčový paprikáš, segedín, kuracie soté, rôzne druhy vyprážaného kuracieho rezňa (plnený, v cestíčku) či pečené kuracie stehno. Práve to som si so zemiakmi a uhorkovým šalátom zvolila na obed ja. Celkovo som zaň zaplatila 8,58 €. V jedálni sa dalo platiť aj kartou.

Pre vegetariánov mali pripravený šošovicový prívarok (s možnosťou pridať si fašírku), tradičný vyprážaný syr alebo vyprážaný encián pre fajnšmekrov. Ceny sa pohybovali od 2,50 € do 4 €, bez prílohy, ale cena sa odvíja aj od gramáže – len za mäso som zaplatila 4,28 €.

4. Jedáleň Alda

Jedáleň Alda na Račianskej ulici vydáva obedové menu už od desiatej doobeda. Ja som tam prišla okolo jedenástej, pre obavy, že po dvanástej by som už nemusela mať na výber zo všetkého v dennom menu.

Množstvo denného svetla a tiež rastliny na parapetách dodávajú inak všednému a značne gýčovému priestoru o niečo znesiteľnejší nádych. Alda je táckarňou skrz na skrz, od priestoru cez tradičné jedlá až po obsluhu. Jej výhodou je široký výber hlavných jedál aj príloh: najdrahšou možnosťou v daný deň bola roštenka za 5 €. Nemusíš sa teda príliš plieskať po vrecku.

Mnoho ľudí si v Alde iba vyzdvihlo obed do krabičiek, no viacerí robotníci, policajti či aj rodinka s deťmi sa počas mojej návštevy zastavili na obed. Personál bol celkom milý, no jedna pani sa zjavne ešte len zaúčala, pretože pôsobila strateno.

Prekvapilo ma najmä dvojité používanie rúšok; vzadu za pultom ich personál nemal, pri styku so zákazníkmi si ho natiahli na tvár, no predstava, že nad jedlom takto dýchajú celý deň, nebola práve upokojujúca.

Záchod na kľúčik ma vždy znervózňuje, pretože si ho musím pred všetkými vypýtať. Za toto musím Alde strhnúť pri hodnotení priestoru bod.

Stavila som na jedálenskú klasiku: paradajková polievka a zemiakový prívarok s pečenou klobásou. Za menu aj s polievkou a malou Kofolou som zaplatila 5,20 €. Polievka bola na môj vkus presladená, za 60 centov som nemohla ani snívať o strúhanej mozzarelle (dostala som klasický eidam).

Prívarok však bol pomerne bez chuti, vyjedala som len zemiaky ku klobáse. Tá mi prišla príliš tvrdá – nebola nedovarená, len zvolili druh, ktorý sa úplne na prívarok nehodí. Musela som ju zakaždým rozkrájať nožom a vidličkou a pri rýchlom jedálenskom obede je to, či sa náhodou zašpiním jedlom, naozaj to posledné, čo chcem riešiť.

Aj tu čapujú Kofolu a majú aj chladničku plnú rôznych nápojov. V daný deň si si okrem prívarku mohol pochutnať na kuracom rezni, kuracom perkelte, vyprážanej cukete, vyprážanom syre a karfiole (áno, dostal by si z oboch trošku) či na spomínanej roštenke. Niektoré z týchto vecí pripravujú (či zohrievajú?) po objednaní, čiže klasické výkriky „syr!“ či „roštenka!!!“ ti určite navodia tú pravú atmosféru horského bufetu.

Doporučeno

Na 1 měsíc jsem se stala vegankou. Co taková radikální změna udělala s mým tělem? 4. dubna 2019 v 14:29

Aby som len nekritizovala, v Alde pravdepodobne nenatuchneš, jedlo nevonia už pred dverami, je tam pomerne ticho a dostatok miest na sedenie. Varia podomácky, takmer každý si vyberie a ceny sú naozaj prívetivé (3,80 € - 5  € ). Navyše tu pohodlne zaplatíš aj kartou.

Hodnotenie:
- priestor: 8
- chuť a vzhľad jedla: 5
- rýchlosť a obsluha: 6
- cena: 8
Celkový počet bodov: 27

3. Jedáleň TOMI

Jedáleň TOMI mi nezávisle od seba odporučilo viacero ľudí. Nachádza sa na Palisádach a v priebehu približne polhodinovej návštevy sa tam vystriedalo veľké množstvo zákazníkov. Prvá vec, ktorá ťa prekvapí, keď zídeš dole schodmi a vstúpiš do jedálne, je vôňa – či skôr pach. Do silnej zmesi rôznych jedál sa na pravé poludnie primiešal pach spotených tiel.

Priestor tak trochu pripomína spoločenskú miestnosť, v ktorej si strávil každý večer na lyžiarskom kurze na základnej škole. Atmosféra však bola príjemná, nebol tam príliš veľký hluk a časom si privykneš aj na typickú vôňu vývarovne.

Čo nedokáže priestor, to ti dokonale vynahradí obsluha – sú milí, nápomocní, pomôžu ti s výberom a nechýbal im úsmev na tvári. Jeden zo zamestnancov bol dokonca taký milý, že mi ponúkol pomoc aj s táckou, pretože som mala so sebou dve tašky. Nevýhodou je, že nezaplatíš kartou.

Ponuku však majú naozaj pestrú. V ten deň podávali štyri druhy polievok (viď menu nižšie).  Zvolila som rascovú a neľutujem: bola vhodne osolená a pripomínala rýchle domáce polievky, ktoré si spravíš, keď si nestihol nakúpiť.

Spomedzi ôsmich hlavných jedál som napokon stavila na kuracie soté so zeleninou a s ryžou. Musím povedať, že chuť všetkej zeleniny aj mäska prerazila paprika, čo môže pre niekoho byť výhodou, no mne tam chýbala chuť inej zeleniny. Ryža však bola uvarená v pohode a obsah mojej tácky som ani nevládala dojesť.

Spolu s kolovým nápojom (podľa bločku „kolča“) a s kapustovým šalátom som za celý obed zaplatila 5,50 €.

Vzhľadom na veľkú dávku by mi pravdepodobne stačilo len soté s ryžou, prípadne koložvárska kapusta či bryndzové halušky a najedla by som sa za menej ako štyri eurá. Cena a pestrý výber spolu s príjemným personálom sú teda najsilnejšie stránky tejto jedálne.

2. Kaša 4

Jedální Kaša je v Bratislave hneď niekoľko, ja som sa rozhodla navštíviť tú v centre mesta, na Palackého. Koncept Kaše je jednoduchý: na výber máš vždy dve hlavné jedlá, jedno vegetariánske a jedlo mäsité. K tomu si môžeš vybrať ktorúkoľvek (pokojne aj všetky) z príloh v dennej ponuke. 

V deň, kedy som tam šla, som si mohla vyberať z týchto: mrkvový šalát s hráškom, cvikla s avokádom a čakankou, kukuricovo-paradajkový šalát so šampiňónmi, blanšírovaná zelenina, jačmenné krúpy s brokolicou a hroznom.

Na obed ponúkali grilovaný encián s domácou tatarkou (ten som si dala aj ja) alebo dusené hovädzie so zeleninou (spezattino di manzo). Vege-menu vždy stojí 4,50 € a jedlo s mäskom 5,10 € bez ohľadu na to, koľko príloh si vyberieš. Dostaneš aj pohár čistej vody zadarmo a môžeš zaplatiť kartou. Ponúkajú aj polievku, v daný deň mali zeleninový krém.

Platba kartou nie je problém, priestor je maličký, a preto tam ani nie je hluk. Ľudia prišli (s rúškami), najedli sa a odišli bez zbytočného vysedávania. Obsluha bola slušná, no nezanechala žiadny extra dojem – na rozdiel od predošlých dní.

Jedlo však chutilo skvele, šaláty zo surovej zeleniny by však zvládli viac dressingov (možno aspoň limetkovú šťavu?). Encián sa pekne roztekal, stále bol horúci a rovnako som dostala aj horúcu polievočku, ktorá bola ľahká, osolená tak akurát a urobila presne to, čo od polievky očakávam: pripravila žalúdok na hutnejšie jedlo.

Ak teda hľadáš chutný obed s veľkým množstvom zeleniny, v Kaši sa pravdepodobne naješ dosýta. Mňa môj obed (viď fotku vyššie) nasýtil na viac ako štyri hodiny.

1. Jedáleň u Hraničiarov

Skromne vyzerajúca Jedáleň u Hraničiarov je otvorená od desiatej do štvrtej a obedové menu ponúka za 4,20 €, vrátane polievky a nápoja (voda alebo sýtená limonáda). Denne si vyberieš z troch polievok a štyroch hlavných jedál. Hoci sa tam niektorý deň vegetariáni nenajedia (v priebehu týždňa som si na menu všimla aj štyri mäsité jedlá v rovnaký deň), po osobnej skúsenosti musím povedať, že varia chutne, dávky sú dostatočne veľké a nasýtili ma. 

Aj v tento deň však boli šúľance jediným jedlom pre vegetariánov, čo naozaj pripomína postoj školskej jedálne v roku 2002 a nie moderné stravovanie.

Týždeň obedov v táckarni som nemohla zakončiť inak než klasickým hovädzím vývarom s mrveničkou a sladkými zemiakovými šúľancami. Tie chutili skvelo, ako od babičky, neboli prevarené, pravdepodobne boli domáce, hojne zaliate maslom a nešetrilo sa ani makovo-cukrovou posýpkou. Vývar bol horúci, hoci som prišla neskôr počas dňa a chutil dobre, napriek olejovej škvrne na fotke som nemala dojem, že je polievka zbytočne ťažká.

Samotné priestory sú jednoduché, pôsobia ako jedáleň v škôlke či v domove pre dôchodcov, no zastavili sa tu mladí aj starí. Jediné, čo naozaj zamrzí, sú plastové poháre – v roku 2020 by sa ich už naozaj patrilo vymeniť za udržateľnejšiu formu. V jedálni však príliš nesmrdí a nemyslím si, že by som si typickú arómu so sebou ešte vzala aj do práce.

Personál bol veľmi milý a hoci som si na šúľance musela chvíľu počkať, netrvalo to dlhšie, než som stihla zaplatiť a vybrať si miesto. Kartou ani tu nezaplatíš, ale aspoň vieš, že každý deň tu bude jedlo stáť rovnakú sumu. Celkovo ma však jedáleň po celom týždni príjemne prekvapila, a preto si aj vyslúžila prvé miesto.

Prehľad výsledkov