Ďuriš Nicholsonová: To mám urobiť teraz coming out? Áno. Mám skúsenosť s marihuanou (Rozhovor)

Pozrite sa, ja si o Blahovi tiež myslím svoje. Myslím si o ňom to, čo o ňom kedysi povedal Ivan Mikloš a to, že je vzdelaný za horizont svojho intelektu. Je to človek, ktorý nikdy nemal zastávať pozíciu šéfa zahraničného výboru, pretože veľmi vážnym spôsobom zasahoval do zahranično-politického smerovania Slovenska. Je to človek, ktorý patrí pred rok 1989. On má tak nastavené myslenie a môžem si o ňom myslieť všetky tieto veci vychádzajúc z konkrétnych situácií, v ktorých sa on prezentoval, či už v parlamente alebo na Facebooku. Sama som naňho podávala trestné oznámenie za šírenie symbolov a ideológie komunizmu, ktorú považujem tak ako aj fašizmus za zločineckú ideológiu. 

Napriek tomu by som si nikdy nedovolila ani náhodou vypustiť z úst to, čo si dovolil povedať premiér. Chápem, že bol vypätý, lebo tí dvaja si nezostali nič dlžní - útočil aj Blaha. Premiér sa ale nemôže takto spustiť. Ja som mala tisíckrát chuť vykričať niečo Blahovi keď som bola podpredsedníčka parlamentu. Blaha ma urážal ako ženu, hovoril, že som ako predavačka na Miletičke. Ale ak chceme ľuďom dokázať, že sme iní ako oni, tak musíme mať základnú sebakontrolu. Tu sa premiér nezachoval ako štátnik, ale sa úplne opustil. 

Myslím si, že toto veľmi negatívne vplýva na spoločnosť ako takú. Blaha sa dá “dať dolu” aj inteligentným spôsobom. 

Politika sa ale vulgarizuje už roky. Najvýraznejšie to je, odkedy je prezidentom USA Donald Trump. Ako by ste vy porovnali parlamentú kultúru medzi Európskym parlamentom a Slovenskom? Ja si pamätám z EP veľmi výrazného Nigela Faragea. 

Farage tu teraz nie je, ale máme tu momentálne pomerne veľa nezaradených poslancov, kam patria aj naši “fašistickí” poslanci Uhrík a Radačovský. Títo ľudia sú ale v takej strašnej izolácii, že s nimi sa tu naozaj nebaví ani kľučka na dverách. Oni nikam nepatria a tu keď nikam nepatríte, tak prakticky nemôžete zastávať plnohodnotným spôsobom funkciu poslanca. Oni nemajú právo dávať ani legislatívne návrhy v zmysle dodatkov a pozmeňujúcich návrhov k tomu, čo prichádza z Európskej komisie, teda k legislatívnym návrhom resp. to právo majú ale v praxi je z ich pozície nevykonateľné.

Dosť bezcieľne sa tu potulujú po chodbách a občas sa im pritrafí, že dostanú speaking time počas plenárnej schôdze, ale to je väčšinou minúta. To je obrovský rozdiel oproti nášmu parlamentu, kde môžete v diskusii plnohodnotným spôsobom vystúpiť za kecpultom. Tu sa prihlásite z miesta a máte minútu na to, aby ste zhmotnili tú vašu myšlienku. A tu sa občas dopúšťajú toho, že búchajú po stole a strašne kričia, ale nikto ich neberie vážne. Skôr vzbudzujú úsmevy z toho, čo vypúšťajú. My to chápeme tak, že to je ich minúta slávy za celý ten čas, na ktorú sa oni pripravujú a potom si z toho urobia video, ktoré sa šíri kade-tade. Väčšinou ide o konšpirácie a polopravdy, a sú smiešne, aj keď mnoho z tých konšpirácií je veľmi nebezpečných. 

Momentálne nemáme náhradu za toho Faragea, takže tie rokovania bývajú pokojné. Teraz o to viac, že máme takú kombináciu tých plenárok, že iba časť poslancov je prítomná v sále a ďalšia je pripojená online. Oveľa menej je tým pádom aj vystupujúcich.

K vulgarizácii politiky ale dochádza, to máte pravdu. Netreba na to ani ísť do Ameriky, stačí sa pozrieť na náš parlament. Dosť sme sa posunuli. Ja som bola 15 rokov novinárka pred politikou a chodili sme do toho parlamentu a inak to tam vyzeralo. Aj tam sa našli síce rôzni ľudia v HZDS ako Mečiar, ale celkovo politika stráca úroveň.

 
Boli tu ale ľudia ako Ján Slota alebo Ľupták.

Tí tiež. Ľupták tam hviezdil. Augustín Marián Húska sa tiež rozplýval s jeho prejavmi o ničom. Používali vznešené slová, ktorým podľa mňa sami nerozumeli. Celkovo si ale myslím, že tá príprava na tú diskusiu bola poctivejšia a to bolo bez internetu. My sme mali jednu agentúru, ktorá nám ako novinárom dokázala niečo zrešeršovať a predpokladám, že takým istým primitívnym spôsobom si robili rešerš aj poslanci. Celkovo mám ale pocit, že to bolo poctivejšie, že sa viacej vyjadrovali k veci a že sa menej urážali. Možno mám ale spomienkový optimizmus a možno starnem, ale príde mi, že sme sa veľmi zvulgarizovali.

Niekedy mám pocit, že to vystupujúci nerobia preto, aby povedali niečo v Národnej rade, ale aby z toho vzniklo krátke video. Je to asi na škodu ale celkovo, keď sa pozriete na to, čo s nami urobili sociálne siete. 

Zvulgarizovala sa celkovo spoločnosť, alebo máme len viac možností prezentovať sa navonok. Treba povedať, že My, politici sme vždy iba odrazom spoločnosti. Niekto nás do funkcií vždy musel zvoliť. 

Ďalšia téma, ktorú často komunikujete je dekriminalizácia marihuany. SaSka to znovuobjavila po prvostupňovom rozsudku nad Róbertom Dž. z Košíc, ktorý dostal 12 a pol roka za prechovávanie marihuany vďaka recidíve. Skúsme si v skratke povedať základné argumenty pre dekriminalizáciu. 

V skratke vám poviem, že si myslím, že tresty, ktoré sú dnes v trestnom zákone za držbu drog, pričom zákon nerozlišuje či ide o mäkké drogy, sú príliš prísne. Dodávam, že keď ja hovorím o dekriminalizácii tak vôbec nehovorím o tvrdých drogách. Myslím si, že tie tresty sú neúmerné a sú disproporčné, keď to porovnáme s trestnými činmi ako vražda, znásilnenie, zabitie alebo korupcia. Tie tresty sú vyššie ako za závažnú korupciu alebo daňové podvody. Nerozumiem tej logike. To je prvý argument.

Druhý argument, ktorý z toho vychádza je, že keď sa pozriete na čísla užívania kanabisu, tak to vzrastá po celom svete. Keď sa pozrieme iba na Európsku úniu, tak prakticky nevidíme rozdiel medzi nárastom počtu marihuany v krajinách kde majú veľmi liberálny postoj ku kanabisu a medzi nami, kde máme drakonické tresty za držbu marihuany. To znamená, že tie represívne tresty nefungujú a míňajú sa účinku. Toto by sme naozaj mali zvážiť, pretože na druhej strane tá kriminalizácia mladých ľudí nespôsobuje, že by menej ľudí fajčilo trávu, ale spôsobuje, že im kradneme budúcnosť. 

Mne sa teraz ozývajú mladí ľudia, ktorí si už aj odsedeli napríklad 2 alebo 4 roky za držbu marihuany. Nie sú to žiadni kriminálnici. Ozvývajú sa mi ľudia, ktorí napríklad na vysokej škole spáchali tento trestný čin a stále čakajú na právoplatný rozsudok a hrozí im 10 rokov za 10 gramov a dnes sú živiteľmi rodiny. Medzičasom sa oženili, majú malé deti, stavajú dom a reálne im hrozí basa. Ja sa pýtam, prečo? Aký je v tom zmysel?

Štatistika z ministerstva spravodlivosti hovorí o spáchaní trestných činov pod vplyvom alkoholu alebo pod vplyvom drog. Pod vplyvom alkoholu je spáchaných 20 percent trestných činov a pod vplyvom drog je 1,5 percenta. A v tom 1,5 percente sú všetky drogy vrátane pervitínu, heroínu atď. 

Mne z toho vyplýva, že my absurdným spôsobom popularizujeme alkohol. To je také slovenské, keď sa niekto strašne opije. Ale keď si dá jedného jointa, tak už je kriminálnik, ktorý má ísť sedieť do basy. Pritom je úplne zrejmé, že sú pod vplyvom alkoholu ľudia rádovo agresívnejší, páchajú oveľa viac trestnej činnosti a to už vôbec nehovorím o domácom násilí. 

Toto sú pre mňa iracionálne veci, ktoré sa musia zmeniť a to nielen preto, že je SaS liberálna strana. Toto by nemal byt boj medzi liberálnymi a konzervatívnymi politikmi, Je to o použití zdravého rozumu, že zbytočne kradneme budúcnosť mladým ľudom, ktorí môžu byť produktívni pre tú krajinu. To je veľmi dôležité, pretože populácia starne. To mám na európskom výbore každý deň na stole. Zbytočne exkludujeme mladých ľudí z možnosti, aby boli produktívni a prispievali. Keď toto máte v registri trestov ako obzvlášť závažný čin a z toho neexistuje výmaz, pokiaľ ide o odpis z registra trestov. Vy reálne budete mať v budúcnosti veľký problém sa zamestnať.

Plus som aj matka. Mám tri deti. Mám syna, ktorý má 21 rokov a píšu mi iné matky, ktorých synovia v ešte nižšom veku boli prichytení s nejakým jointom a tiež im hrozí basa. Je to absurdné. Naši synovia a dcéry, ktorí tomu príležitostne holdujú, nie sú žiadni kriminálnici. 

Ako by ste si to v praxi predstavovali? V Česku majú model tabuľky, ktorá hovorí, koľko akej drogy môže mať človek pri sebe tak, aby to bol iba priestupok a nie trestný čin. Vy už ste povedali, že sa bavíme o marihuane. Predpokladám, že iné drogy by ste nechali tak, ako sú. Viem si to predstaviť podľa českého modelu s tým, že naozaj si nemyslím, že je teraz atmosféra na to, aby sme sa bavili o iných drogách. Lucia Žitňanská ako ministerka spravodlivosti už chcela urobiť v minulosti takúto úpravu, ale práve tam dala aj tie iné drogy. Ja jej rozumiem, lebo to je o tej modernizácii pohľadu na drogovú politiku, ktorá sa vyslovene žiada. My to musíme modernizovať. Zaspali sme v neviem ktorom storočí. To je naozaj rastlina, ktorá sa stáročia predtým používala. 

Žitňanskej to vtedy neprešlo, pretože to zastavili z SNS a začali blúzniť o tom, že tú liberálnu drogovú politiku musíme zastaviť, lebo celá naša mládež bude na drogách.  preto by som sa poučila z minulosti a Išla by som na to vyslovene umiernene, postupne cez fakty, cez čísla a a cez úpravu z ČR, pokiaľ ide o kanabis. 

Poďme sa baviť do akej gramáže pôjdeme a riešme to ako priestupok, nie ako závažný trestný čin.  Je to tak aj v Belgicku. Keď vás chytia s marihuanou pre vlastnú spotrebu, tak to je do nejakej gramáže v pohode. A následne poďme riešiť to liečenie tých ťažších prípadov pri naozajstnej závislosti na marihuane. Aj zo štatistík vyplýva, že čoraz viac ľudí sa hlási na to liečenie,  ale to je pozitívne. Lepšie liečenie ako väzenie. 

Vy ste toto ako SaSka otvárali už v roku 2010. Vtedy vám to aj veľmi pomohlo do parlamentu. Volilo vás veľa mladých ľudí pre témy o LGBT a drogách. Môžu vám veriť voliči, že to myslíte úprimne? Pretože po vstúpení do Radičovej vlády ste to veľmi rýchlo vzdali. 

Úplne rozumiem tým pochybnostiam, ktoré sa objavujú aj v komentároch v médiách, že na koľko je tá SaS teraz uveriteľná.  Na koľko jej na druhýkrát môžu voliči uveriť. Chcem povedať, že na 100 percent, pretože mne samej bolo ľúto, že sme opustili rámec liberálnych tém. Ono si to vyžiadala situácia. Chápem, že počas vlády Ivety Radičovej sme mohli v tomto urobiť viac, ale musím povedať, že nám dosť výrazne chýbalo sebavedomie. Získali sme vo voľbách dobrý výsledok, ale boli sme považovaní za stranu, kde Sulík drží balónik. Tak sme boli vnímaní aj koaličnými partnermi. Držali sme sa ako nováčikovia pri zemi. Až príliš. A preto sme sa dobrovoľne vzdali tém, ktoré nás vlastne dostali do parlamentu. 

Báli ste sa KDH? 

To nebolo, že sme sa báli, ale nechceli sme hrotiť tie vzťahy. Boli sme braní tak, že máme stáť a držať balónik. Spätne si myslím, že sme mohli urobiť viac, ale boli sme nováčikovia. Potom prišli vlády Roberta Fica. Tam sme vždy iba reagovali na situáciu, ktorá vznikla, či už to boli korupčné škandály alebo brutálne rozkrádačky. Unášali nám tu pred očami štát. My sme to vtedy vyhodnotili tak, že nebola atmosféra na to, aby sme začali riešiť tieto témy. 

Rozumiem preto tomu, že keď to teraz otvárame, tak sa nám to vracia ako bumerang, že teraz nie je správny čas na odluku cikrvi od štátu, nie je čas na dekriminalizáciu lebo korona. Lenže tá pandémia tu je a prognózy hovoria, že ten vírus s nami aj zostane. Budeme sa s tým musieť naučiť žiť, či už s vakcináciou alebo podobne. Keď to nebude Covid, tak to môže byť niečo iné, ale my nemôžme neustále odkladať témy, kde nám fakty hovoria, že by sme ich mali začať riešiť. 

Pri dekriminalizácii bol veľkým spúšťačom ten Robov prípad. Nie všetky prípady boli tak medializované ako tento. Naozaj som netušila, že koľko bolo za uplynulé obdobie tých prípadov. 

Čiže je najvyšší čas. My sme posledná krajina, ktorá ide až teraz vyškrtnúť zo zoznamu zakázaných látok CBD. Všetky krajiny EÚ to už majú. My sme poslední. Vo veľa témach sme opozdilí a ten svet a Európa sa hýbu úplne iným smerom. Dnes máte 30-tisíc relevantných štúdii, ktoré hovoria, že CBD pomáha s ochoreniami, s ktorými si nevieme rady. Európska lieková agentúra považuje CBD za liek na roztrúsenú sklerózu. Na závažné druhy epilepsie, na niektoré onkologické ochorenia, to sú tvrdé dáta. Mali by sme vyliezť z tej našej obmedzenej škrupinky a to sa týka tak CBD ako aj dekriminalizácie marihuany. 

Európsky priemer populácie, ktorá užíva marihuanu je 27 percent. Na Slovensku je to 16 percent. To je signifikantné číslo. Tu by sme sa mali zastaviť a spýtať sa, či ich všetkých chceme poslať na 10 rokov do väzenia. 

Vy sa k tomu vyjadrujete ako europoslankyňa. Z SaS o tom hovorí aj župan Juraj Droba. Aby to ale bolo realizovateľné, tak potrebujete hlasy zo slovenského parlamentu. Toto všetko je iba diskusia. Môžeme očakávať od SaS aj nejaký legislatívny návrh?

Ja samozrejme nemám tú možnosť, ale som v úzkom kontakte s naším poslaneckým klubom. Ja pevne verím, že sa to premietne do poslaneckých návrhov, ale naozaj by sme radi získavali tú podporu nie cez emócie, ale cez fakty a dáta. Preto sme zvolili postupnosť, že otvoríme tú tému. 

Zorganizujeme odborné konferencie a to sa týka aj dekriminalizácie, aj CBD, aj odluky cikrvi od štátu napríklad. Tam tiež pripravujeme diskusiu. Pokiaľ ide o tú, tak som si úplne istá, že keď si posadíme zástupcov všetkých registrovaných cikrví na Slovensku, tak sa medzi nimi  nájde nie ojedinelý hlas, ktorý bude spolu s nami tú odluku presadzovať. 

Keď sa pozriem na tie dáta, tak vidím, že krajiny EÚ financujú cirkvi cez asignačnú daň. Plus platia verejnoprospešné aktivity cirkvi cez príslušné legislatívne normy. Dá sa to krásne nastaviť. Je to naozaj o tom, že podľa mňa nastal čas, aby získala autonómiu ako cirkev, tak aj štát. 

Richard Sulík opakovane avizuje, že nechce byť navždy šéfom SaS. Viete si predstaviť seba v predsedníckom kresle SaS?

Máme takéto debaty s Richardom Sulíkom aj s našimi členmi. Poviem vám úplne úprimne. Mojou primárnou ambíciou nie je stať sa šéfkou SaS. Pozrime, čo sa deje so Za ľudí. V momente, keď to prevzala Veronika Remišová, tak išli preferencie dole. Nie je to vôbec jednoduché, keď to majú ľudia spojené s jednou výraznou tvárou a v našom prípade to je Richard Sulík. Ja som mala prirodzenú ambíciu byť dvojka a to nie pre nejaké prehnané ambície, ale preto, lebo som sa opakovane po voľbách prekrúžkovala na číslo dva. 

To si myslím, že je také niečo, na čo by som mohla ašpirovať bez toho, aby niekto povedal, že mám prehnané ambície. 

Tým, že Sulík teraz častejšie otvára tú otázku, že  nebude večne predsedom, tak sa otvorila aj otázka, či by som to nemohla byť ja alebo Branislav Gröhling, ktorý je tiež výraznou tvárou v tej SaS. Ja by som určite nekandidovala proti Gröhlingovi. Bola by to dohoda. Buď budem dvojka a Braňo sa pokúsi ašpirovať na predsedu alebo naopak. A určite by som to neurobila ako nejaký prevrat v strane. Bolo by to jedine s požehnaním Sulíka. Vo veľkej miere to závisí od našich členov, komu z nás ukážu väčšiu podporu. 

Uvedomujem si riziká, ktoré to so sebou prináša. Bola by som nerada, keby som bola ja tou tvárou, ktorá nakoniec pochová SaS. Nechcem, aby prišlo k výmene a prepad preferencií budú pripisovať mne, lebo tie preferencie pôjdu dolu, nech to bude ktokoľvek, kto vystrieda Richarda. pôjdu dole preferencie, čo sa stane tak, či tak. Otázka je, či ten, kto nahradí Richarda Sulíka, bude mať tú silu a podporu na to, aby tú klesajúcu tendenciu zastavil a potom sa pomaly snažil získať dôveru voličov. Pokiaľ nebudem mať úplnú istotu, že to dokážem, tak do toho nepôjdem.

V každom prípade, naši zástupcovia teraz robia perfektnú robotu. Aj Sulík aj Gröhling, Korčok, Klus a všetci, ktorých tam máme. Dobre sa na to pozerá. Myslím si, že aj preto nám rastú tie preferencie. 

Prečo si myslíte, že na Slovensku nevedia strany prežiť svojich otcov zakladateľov a v západnej Euŕope je to bežné?

To je veľmi dobrá otázka. Nedávno bol prieskum verejnej mienky, z ktorého vyšlo a teraz neviem koľko to bolo, ale bolo to, že až 80 percent Slovákov chce veľmi silného autoritatívneho vodcu. Ja si myslím, že to nie je náhoda, že sme tu mali Mečiara. Slováci majú tendenciu chcieť toho silného, ktorý buchne do stola a veci sa dejú. 

Výnimkou je pani prezidentka, ktorá je v tomto unikátna. Má obrovskú dôveru verejnosti a pritom je to kultivovaná umiernená žena. Je to unikát aj v rámci Európskej únie, všetci nám ju závidia. Je to unikát aj ohľadom analýzy postojov Slovákom voči autoritám. Pretože ona nie je autoritatívny typ a napriek tomu nás dokáže viesť a dokážu sa na nej spojiť aj hlasy Smeru, Hlasu…Toto sa nedeje pri tých vodcoch politických strán. Dosť výrazne si myslím, že sú voliči viazaní na muža. Na predsedu, vodcu politickej strany. 

Toto všetko spôsobuje, že v momente, keď ich nahradí niekto iný, tak to ide do stratena. Môže to byť spôsobené aj tým, že niektorí vodcovia si nevychovávajú tie dvojky. Nevyberú si korunného princa.

Nechcú si pestovať konkurenciu?

Áno. Príliš to berú ako konkurenciu. V tomto ma Sulík prekvapuje, že on to dopredu avizuje , pretože chce ešte doviesť SaS do ďalších parlamentných volieb, ale chce si vychovávať ďalších. Toto som zatiaľ v žiadnej strane nepostrehla, viest debatu, kto nahradí predsedu. Ani v Za ľudí to tak nebolo. Kiska odišiel a nechal stranu napospas.  

Dosť bolo politiky. My sme aj lifestyle portál. Ako sa vám žije v Bruseli oproti Bratislave?

Brusel je európskejší, až taký svetovejší, pretože sú tu premiešané kultúry veľmi výrazným spôsobom. Mne sa tu veľmi páči. Páči sa mi tá multikulturálna vôňa mesta. Kúsok od parlamentu mám tú štvrť Matonge, kde Uhrík natáčal to hrozné video. Video o tom, že sa tam predávajú drogy a všetci sú tam čierni. To je úplná blbosť. Matonge je podľa mňa jednou z najkrajších štvrtí v Bruseli. Je tam veľa exotických reštaurácii a exotických ľudí. Je to krásne, keď vidíte na ulici tie honosné černošky z Konga, ktoré sa obliekajú do takých veľmi farebných outfitov. Pre našinca je to niečo, čo ho prinúti zastaviť a pozerať, aké zaujímavé môže byť mesto, v ktorom sa spoja rôzne kultúry a rôzni ľudia. Inakosť  je tu na rozdiel od Slovenska akceptovaná. 

 
Ja som tu naozaj nebola svedkom žiadneho násilia ani na ulici, ani v mestskej hromadnej doprave. Asi sa to objavuje aj v Bruseli, ale ja som toho nikdy nebola svedkom. Ale v Európskom parlamente mi ukradli počítač. To sa mi ale v Národnej rade nestalo (smiech). 

Teraz už chodím bicyklom. Na tých uliciach tu život plynie pomalšie a je perfektné vidieť, že máte na každom rohu vietnamskú, japonskú, libanonskú, etiópsku reštauráciu. Navyše je to veľmi zelené mesto, cyklistické a perfektné pre rodiny s deťmi. 

Bratislava je ale moja srdcová záležitosť. Mám veľmi rada staré centrum. Vyhovuje mi aj jej veľkosť. Trocha mi ale vadí, že ešte aj v Bratislave, napriek tomu, že je to hlavné mesto a že má európsky cveng, tak sme ešte stále v istých ohľadoch takí zadubení. Inakosť vnímame zvláštnym spôsobom. Ja som bola atakovaná v centre Bratislavy niekoľkokrát fašizoidnými voličmi, ktorí mali pocit, že som príliš čierna, alebo liberálna, alebo neviem aká. A čo je špecifické, Slováci veľmi radi hodnotia, väčšinou kriticky, vždy toho druhého – ako je oblečený, ako vyzerá, či ma veľa vlasov, alebo málo, aký ma účes, či ma značkové hodinky, auto alebo rifle. 

Vedeli ste, že keď si niekto do google hodí vaše meno a začne písať Lucia Nicholsonová R.. ako rozhovor, tak mu vyskočí ako prvé “rómsky pôvod”? 

Áno. Veľmi veľa prívržencov nielen ĽSNS ale aj napríklad Blahu rieši, či som, alebo nie som Rómka. Oni to teda ale volajú cigánka. Toto som schytávala z prava z ľava. Teraz je toho pomenej, lebo tým, že som si dala dredy, som sa posunula na vyšší level a hejteri onemeli. Netušia, ako na to majú reagovať. (smiech) Naberú ale určite druhý dych a už sa teším na tie hejty. Tak som si na ne zvykla, že mi chýbajú, (smiech) ale aktuálne sú onemelí hrôzou, že čo som urobila. 

Akú hudbu počúvate?

Ja veľmi výrazne počúvam reggae, či už svetové alebo slovenské. Veľmi mám rada Queen, U2. Aj Rage Against the Maschine, Red Hot Chili Peppers, Inner Circle atd, ale aj také staré veci ako Simon and Garfunkel. To sú už ale fakt také retro vypaľovačky (smiech). Mám ale veľmi hudobne náročné deti. Mám 21-ročného syna a 12-ročnú dcéru. Hlavne môj syn sa ma snaží hudobne formovať. Púšťa mi málo komerčne známe piesne. On na tom dosť ide a snaží sa ma kultivovať po tej hudobnej stránke. 

Aj s ohľadom na tú dekriminalizáciu. Máte osobnú skúsenosť s marihuanou?

To mám urobiť teraz coming out? Áno. Mám skúsenosť s marihuanou. Nikdy som o tom neklamala, ale nikdy sa ma na to v rozhovore nikto priamo nepýtal. Myslím si, že nemám čo skrývať A sú mi smiešni politici, ktorí sa stále za niečo zbabelo skrývajú – klamú o frajerkach, o svojej sexuálnej orientácii, aj o tom, či si niekedy zapálili jointa a koľkokrát to bolo. Skúsila som to prvýkrát, keď som mala asi 17 rokov. Aj viem kde to bolo. Bolo to pred Danglárom, dnes je to Verne na Hviezdoslavovom námestí. Nie je to o tom, že by som tomu holdovala. Pravidelne určite nie. Ale nebudem o tom klamať.

Aj teraz si dáte príležitostne? 

Pred rokom som bola s mamou a s najstarším synom v Amsterdame. S mamou sme si rozdelili marihuanový muffin. Bol to zaujímavý zážitok, mamu po chvíli prestala bolieť zlomená ruka natoľko, že si ju vytiahla z ortézy a chcela s ňou cvičiť (smiech).   

A skúsenosť inými drogami?

Nie. To neexistuje. Ja neznášam pocit, keď nemá človek nad sebou kontrolu. Okrem toho, mám krásny a pestrý život plný lásky, nepotrebujem vzpruhy, stačí moja rodina.