Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Petra Kopecká je výživová poradkyňa, ktorá Slovákom pomáha naučiť sa správne stravovať a prestať veriť hlúpostiam na internete. My sme ju vyspovedali o zdravých a nezdravých potravinách, mrazení mäsa, vyprážaní či tukoch samotných.
Slováci majú tendenciu veriť hlúpostiam o jedle. „Detoxikovať určite treba, ale prirodzenou cestou, čiže cez pečeň, obličky a kožu. V podstate sú to naše detoxikačné orgány a neexistuje žiadna zázračná látka, ktorá nás očistí,“ hovorí výživová poradkyňa Petra Kopecká, ktorá ľuďom pomáha a učí ich, ako sa stravovať tak, aby mohli schudnúť, nabrať svaly alebo si hmotnosť udržiavať.
V lockdowne ľudia podľa nej nutne nezačali chudnúť, len sa o svoje telo začali viac starať. A tak namiesto mnohých mýtov o jedle prešli k legendám o tom, ako tuky v potravinách automaticky tvoria podkožný tuk a oni začnú priberať.
Aj tieto mýty Petra v rozhovore vysvetľuje a sama konštatuje, že žiadne jedlo nie je zdravé alebo nezdravé. „Je to jedna z chýb, ktoré ľudia dookola opakujú,“ konštatuje výživová poradkyňa. Ľudia tak stále zatracujú biele pečivo, aj keď rožok po tréningu môže byť pre niekoho ideálnou pochúťkou.
V tomto článku si prečítaš:
Prečo naše telo nepotrebuje detoxy zo štiav či ryžových diét
Ako môže vynechanie raňajok znížiť riziko vzniku rakoviny či zlepšiť výkon
Prečo netreba zatracovať tmavé ani biele pečivo
Ako správne rozmrazovať mäso a kedy ho už opätovne nesmieš zmraziť
Či treba mäso pred varením oplachovať v tečúcej vode
Či je zdravšie vyprážanie alebo grilovanie
Ako si ľudia stále myslia, že keď zjedia viac tukov, tak im narastie podkožný tuk
Či môžeš zjesť potravinu, z ktorej povrchu odstrániš pleseň
Zdroj: Petra Kopecká
Čo je najväčšia chyba, ktorú ľudia robia v stravovaní?
Možno najväčšia chyba je, že veria hlúpostiam. Tieto hlúposti kolujú internetom, lebo samozrejme nie je regulované, kto sa k výžive môže vyjadrovať, a tak existuje mnoho facebookových skupín, kde sa dozvieš, že tuky sú smrť alebo pečivo je smrť.
Mne sa stáva, že ku mne príde klient, ktorý mi povie, že raňajkuje ryžové chlebíčky, lebo ten klasický je nezdravý. A obeduje len zeleninu, lebo bielkoviny ničia obličky. Najviac bojujem s tým, že ľudia vôbec nevedia, čo je pravda, sú preinformovaní a zahltení dezinformáciami.
Sú teda náchylní veriť hlúpostiam o výžive. Prispela k tomu aj pandémia? Určite prispela k tomu, že ľudia trávia viac času štúdiom. Majú čas na seba, tak čítajú, vzdelávajú sa, ale málokto je ochotný vyhľadať odborníka a 90 percent ľudí radšej ide na internet. Tam nájdu skupiny o chudnutí, ktoré často prevádzkujú samotné značky rôznych doplnkov, a tak zrazu je najlepšia forma chudnutia piť na raňajky špeciálny sójový koktejl s umelými sladidlami. Lebo si to prečítali v skupine, tak tomu veria.
Prispieva k tomu aj fakt, že medzi slovenskými stránkami je len málo relevantných zdrojov a vyštudovaní odborníci, ktorí sa výživovým poradenstvom živia, nebudú rady dávať zadarmo, pretože im ide o živobytie.
Je potrebné občas nabehnúť na detoxy šťavami či ryžou, aby sme telo zbavili škodlivín? Majú takéto detoxy zmysel?
Detoxikovať určite treba, ale prirodzenou cestou, čiže cez pečeň, obličky a kožu. V podstate sú to naše detoxikačné orgány a neexistuje žiadna zázračná látka, ktorá nás očistí. Je super, ak týmto orgánom pomôžeme občasným pôstom, hladovkou či polohladovkou. Taká pečeň potom má čas venovať sa organizmu.
Existuje rastlina ostropestrec mariánsky, čo je klasický bodliak obsahujúci látku silymarín, ktorá dokáže efektívne pomôcť pečeni. Pečeň je pritom taký zázračný orgán, lebo aj keby nám z nej ostalo len 25 percent, tak narastie naspäť na 100 percent veľkosti, čo sa nedá povedať o pľúcach či srdci.
Vieme jej preto dobre pomôcť, ale nerozumiem, prečo sú ľudia schopní za všetky detox diéty platiť neskutočné peniaze. Sú to vyhodené peniaze, lebo žiadny doplnok zrazu nevie vyčistiť organizmus nijak inak a lepšie ako orgány na to určené.
Majú Slováci stále tendenciu rozdeľovať potraviny na zdravé a nezdravé?
Je to jedna z chýb, ktoré ľudia dookola opakujú. Ja sa im snažím vysvetliť, že ak je ich cieľ chudnutie, tak by sa mali vyvarovať týmto konkrétnym potravinám, ale nie preto, že by boli nezdravé, len im budú viac blokovať ten proces chudnutia. Dajme tomu, že tieto jedlá zdvíhajú inzulín, inzulín je hormón, ktorý bráni chudnutiu, alebo majú zbytočne veľa kalórií, a tak sa na chudnutie nehodia.
Opak môže byť pravdou u iného človeka. Ak chce chudý chalan nabrať svaly, tak preňho môže byť práve rovnaká potravina skvelá. Vždy sa snažím zdôrazňovať, že keď niekomu radím konkrétne potraviny pri ich danom cieli, tak to nemajú šíriť ako univerzálne pravdy, lebo mi to niekto zakázal, tak ide o nezdravú potravinu. Potraviny sa nedajú rozdeliť na zdravé a nezdravé. Vieme sa zhodnúť, že éčko E250 je karcionogén, ale nevieme sa zhodnúť, či je pečivo zdravé alebo nezdravé.
V lockdowne sa mnohým ľuďom stalo, že schudli alebo výrazne pribrali. Máte z vašich skúseností pocit, že pandémia ľudí inšpirovala k premene postavy?
Myslím, že ten lockdown až taký veľký efekt nemal. Väčšinou som mala klientov, ktorým sa perfektne darilo, lebo na seba či na varenie mali viac času. Predtým som sa stretávala s tým, že niektorí fungovali v takom režime, až si jedlo len objednávali a nemohli sa výžive dostatočne venovať.
Lockdown je skvelý pre disciplinovaných ľudí. Mnoho klientov mi však vysvetľovalo, ako doma nemajú žiadny režim, vstanú hocikedy, nonstop majú k dispozícii chladničku, tak môžu niečo zobkať. Ide o motiváciu človeka, a tak ak naozaj chceš, tak sa vieš k výsledkom dokopať a bude sa ti dariť veľmi dobre.
Zdroj: Petra Kopecká
Stáva sa vám, že človeku poradíte, on aj schudne, ale po pár týždňoch príde jojo efekt a kilogramy sa vrátia?
Ja sa ľuďom nesnažím pomáhať systémom, podľa ktorého za týždeň schudnú 10 kíl a potom zase všetko naberú naspäť. Môj cieľ je tých ľudí naučiť sa stravovať tak, že im to vydrží na celý život. Ja im nič nezakazujem, netvrdím, že sa nesmú dotknúť pizze či hranoliek, ale zastávam princíp 80:20. Ak sa človek na 80 percent stravuje zdravo, tak si z tých 20 percent môže dopriať jedlo, ktoré by sa nepovažovalo za najvýživnejšie.
Snažím sa ľuďom vysvetľovať, čo majú jesť, ako raňajkovať, čo kombinovať s čím. Keď sa takto naučia stravovať, tak u nich neexistuje možnosť jojo efektu. Ten sa objaví vtedy, ak naskočíte na stravu, ktorá sa dlhodobo nedá udržať a je v nejakom smere extrémna. Ak človek je mesiac vyslovene zeleninu, tak jasné, že tak nedokáže fungovať celý život.
V rozhovore so zubárkou som sa pýtal, či vie vyšetriť samú seba. Ako to funguje u výživovej poradkyne? Dbáte na svoje stravovacie návyky viac ako ostatní ľudia? Každý si musí vytvoriť vlastný systém stravovania, pretože ich je veľa a žiadny nie je jediný správny. Ja som si našla ten svoj, vďaka ktorému si už 10 rokov udržiavam hmotnosť na úrovni 52-53 kíl a vôbec sa extrémne neobmedzujem. Minule som videla, ako si ľudia predstavujú že sa stravuje výživový poradca a hovorili, že musí jesť len klíčky či listy.
Takto to vôbec nie je. Riadim sa spomínaným princípom 80:20, takže sa snažím dodržiavať zdravý životný štýl a tých 20 percent si doprajem čokoládu, zmrzlinu či pohár vína. Skôr ale dávam dôraz na kvalitu, lebo ak si dávam nejakú pochúťku, tak si dám dobrú čokoládu alebo lepšiu zmrzlinu. Už mi tie najlacnejšie výrobky ani nechutia. Inak ale necítim žiadny tlak a nemám s tým problém.
Raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa. Mýtus alebo pravda?
Rozhodne to zaručená pravda nie je. Ja na sebe pozorujem pozitívny efekt prerušovaného hladovania, čo je systém stravovania, ktorý vyhovuje obrovskej časti populácie. Nie síce každej žene, ale skôr mužom a viac dospelým ako deťom, ale je to preskúmaný systém s množstvom štúdií, ktoré dokazujú, že práve vynechanie raňajok môže byť pre telo prospešné.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Ako môže vynechanie raňajok znížiť riziko vzniku rakoviny či zlepšiť výkon
Prečo netreba zatracovať tmavé ani biele pečivo
Ako správne rozmrazovať mäso a kedy ho už opätovne nesmieš zmraziť
Či treba mäso pred varením oplachovať v tečúcej vode
Či je zdravšie vyprážanie alebo grilovanie
Ako si ľudia stále myslia, že keď zjedia viac tukov, tak im narastie podkožný tuk
Prečo sa cukor premieňa na podkožný tuk oveľa jednoduchšie
Či môžeš zjesť potravinu, z ktorej povrchu odstrániš pleseň
Či cestoviny a ryža vydržia donekonečna aj po uplynutí trvanlivosti
Môže dokonca znižovať riziko vzniku rakoviny kvôli lepšej regenerácii tela, vzniká viac rastového hormónu, vieme podať lepší výkon a máme viac energie. Znižuje sa nám inzulín, vďaka čomu sa ľahšie udržiava hmotnosť. Ja fungujem bez raňajok a je to 100 percentne v poriadku, ale nesedí to každému.
Ak chce niekto raňajkovať, tak bežné cereálie sú zvyčajne katastrofou. Veľakrát obsahujú až 80 percent sacharidov, z toho obrovské množstvo cukru. Nemyslím si, že začať deň náložou cukru a za hodinu sme hladní, je ideálne. Záleží na tom, kto vlastne sme. Sme dieťa, ktoré má prvú hodinu telesnú, alebo sme dospelý človek, ktorý si ide pred prácou zacvičiť? Alebo budeme celý deň sedieť v práci?
Univerzálne raňajky neexistujú, ale základom je, aby tam bola nejaká bielkovina ako vajíčko, tuniak či kvalitná šunka. Ak sa cez deň hýbeme, tak aj sacharidy, ale nemusí to byť zrovna ryžový chlebíček, môže to byť napríklad kváskové pečivo a bolo by super, ak by k nemu bola aj zelenina.
Množstvo ľudí stále vníma tmavé pečivo ako zázračnú potravinu, zatiaľ čo biele pečivo zatracujú. Stretávate sa s tým?
Záleží od človeka. Ak je aktívne športujúci a snaží sa nabrať svaly, tak môže byť biely rožok skvelý zdroj energie, alebo teda glukózy pre naše svaly po tréningu. Veľakrát sa športovci začudujú, že si fakt môžu dať po tréningu rožok so šunkou. Je to naozaj efektívnejšie ako hnedé pečivo, ktoré by človek trávil násobne dlhšie a vôbec by tie svaly tak rýchlo nezregeneroval.
V prípade športovcov je biely rožok v poriadku, ale ak napríklad malé deti budeme kŕmiť nadmerným množstvom otrúb, tak to nebude ľahké pre ich tráviaci trakt. Preto nie je potrebné deti napchávať celozrnnými potravinami.
Záleží aj na tom, čo je vlastne celozrnné. Veľakrát si prečítaš zloženie a zistíš, že je na obale nápis cereálny, ale cereálny nič neznamená. Znamená to, že je z nejakého obilia, ale obilie je prakticky každé pečivo. Nezatracovala by som preto ani jedno, ani druhé.
Prejdime k správnym zásadám zmrazovania. Ak vyberiem príliš veľa mäsa a nepoužijem ho celé, môžem časť z neho opäť zmraziť?
Existuje jeden variant, keď sa to spraviť dá. Je to možné vtedy, keď mäso zmrazíme ihneď po rozmrazení. Vtedy nemá dosť času na to, aby na ňom prebehlo množenie baktérií, ale aj keď to nie je ideálne, takáto situácia môže nastať. Rozmrazím si viac kuracích pŕs ako potrebujem, ale tie zvyšné môžem rýchlo po rozmrazení vrátiť do mrazničky.
Možné to je však len v prípade, ak sme mäso rozmrazovali v chladničke. Akonáhle ho rozmrazujeme mimo chladničky niekde na kuchynskej linke, tak sa v žiadnom prípade opätovne zmrazovať nemá. Mrazenie síce zabraňuje množeniu baktérií, ale ony tam stále zostávajú, takže po rozmrazení sa zase objavia.
Zdroj: Petra Kopecká
Spôsobuje rozmrazovanie mäsa pri izbovej teplote väčšie množenie baktérií?
Určite, preto hovorím, že rozmrazovať mäso by sme mali len v chladničke. Ak rozmrazujeme pri izbovej teplote, tak sa tie baktérie vnútri mäsa môžu začať rýchlo množiť a potom sa vieme infikovať nejakou salmonelou, čo môže byť pre malé deti doslova život ohrozujúce. Záleží aj na tom, či rozmrazujeme v lete alebo v zime, ale v každom prípade radšej rozmrazovať v chladničke.
Musíme jedlo nechať vychladnúť pred tým, ako ho vložíme do chladničky? Existuje na to nejaké pravidlo?
Takéto pravidlo existuje, pretože bolo skúmané, po akom čase sa v potravinách začínajú množiť baktérie. Pravidlo je dvojhodinové. Ak teda niečo uvaríme a necháme pokrm vonku, tak by sme ho tam mali nechať maximálne dve hodiny.
Samozrejme, ak navaríme päť litrov gulášu, tak nám za dve hodiny nevychladne. Vtedy je vhodnejšie guláš preliať do menších nádob, nech sa vychladí rýchlejšie. Ani pre chladničku nie je najlepšie, ak do nej vložíme 80-stupňový guláš, ktorý ju celú zohreje a môže sa nám v nej napríklad rýchlejšie pokaziť mäso.
Treba mäso pred varením oplachovať?
Nie, mäso pred varením umývať netreba. Akonáhle mäso oplachujeme, vtedy vzniká riziko, že si tými baktériami kontaminujeme dres, pracovné plochy, alebo nám pri tom oplachovaní fŕka voda a v tých bublinkách aerosólu sa baktérie môžu množiť. Ak mäso nejdeme jesť surové, ale ho nejak tepelne spracujeme, tak sa baktérie ničia už pri 10 minútach, ak teplota v strede dosahuje viac ako 70 stupňov. My vodou samozrejme baktérie ani zničiť nevieme, lebo to bežná voda nedokáže sama o sebe.
Niekto preferuje vyprážanie, niekto zase grilovanie. Je jedna z týchto foriem prípravy mäsa zdravšia?
Záleží od spôsobu, pretože ak vyprážame na dobrom oleji ako masle ghee, kokosovom oleji či domácej masti, tak vyprážanie nemusí byť taký problém. Tie karcinogénne látky sa tam tvoria najmä z tých olejov, na ktorých sa vyprážať nemá ako bežný slnečnicový či repkový olej.
Ak zase vyprážame pri extrémne vysokej teplote, tak tie tuky môžeme prepaľovať a to nie je najvhodnejšie. Pri vyprážaní vzniká látka akrylamid spôsobujúca rakovinu a nachádza sa najmä v potravinách, ktoré sú sacharidové. Sú to napríklad hranolky, ktoré čím sú tmavšie, tým viac akrylamidu obsahujú.
A čo grilovanie?
Pri grilovaní zase vznikajú polycyklické aromatické uhľovodíky a heterocyklické amíny. Obidve látky sú karcinogénne a tie uhľovodíky sa nachádzajú v cigaretovom dyme. Ak grilujeme priamo nad ohňom, tak šťava s tukom kvapká na uhlie, vtedy tieto látky vznikajú a stúpajú v dyme naspäť do mäsa. Ak grilujeme na nejakej tácke, alebo grilujeme potraviny neobsahujúce veľa tukov ako hríby či zeleninu, tak tieto látky produkujeme v omnoho menšom množstve.
Zdroj: Petra Kopecká
Dodnes koluje pravidlo, že človek by denne nemal zjesť veľa vajec, lebo obsahujú veľa cholesterolu a sú na organizmus ťažké.
Vždy, ak pôjdeme do extrému, tak to bude mať vplyv na naše telo. Ak ale nejaký krokodíl zoženie za deň päť hniezd plných vajec, neumrie na druhý deň na vysoký cholesterol. Vajcia obsahujú látku lecitín, ktorá pomáha znižovať cholesterol v organizme, takže samotný cholesterol síce obsahujú, ale zároveň ho do určitej miery znižujú.
Názor, že denne prijímaný cholesterol významne ovplyvňuje hladinu cholesterolu je zastaraný a nesprávny. Naše telo si ho tvorí do veľkej miery samo, veď pečeň vytvára až 75 percent cholesterolu a keby sme ho nemali, tak zomrieme. Cholesterol sa nachádza v každej bunke, potrebujeme ho na tvorbu vitamínu D či testosterónu.
A čo tuky. Myslia si ľudia, že keď zjedia potraviny obsahujúce vyššie množstvo tukov, ako napríklad avokádo, tak automaticky začnú priberať a zvýši sa im množstvo podkožného tuku?
Toto je jeden z faktov, ktorý máme strašne dlho zarytý v hlavách, že tuk je nezdravý. Celé démonizovanie tukov vzniklo vtedy, keď sa zistilo, že kalória tuku má oveľa vyššiu hodnotu ako kalória cukru alebo bielkovín. Tak sa povedalo, že tuky sú zlé. Ale pritom priamo z tukov veľmi nevieme priberať tuk v tele.
Oveľa ľahšie sa nám v tele tvorí tuk z cukrov, lebo cukor sa na tuk premieňa oveľa jednoduchšie. Tuk na podkožný tuk sa jednoducho nepremieňa. Vieme ho pritom rozdeliť na viacero kategórií, poznáme nasýtené tuky či tuky 3-6-9. Práve avokádo obsahuje omega-9 mastné kyseliny a tieto tuky by mali tvoriť okolo 50 percent denného príjmu.
Z avokáda prijímame vhodný tuk, ktorý potrebujeme a dokonca znižuje cholesterol, prospieva nám a pôsobí protizápalovo. Tuky treba kategorizovať, vnímať potrebné pomery príjmu a uvedomiť si, že ich nemôžeme prijímať len z kokosového oleja, ale aj nejakých rýb, semienok, orieškov, avokáda či olivového oleja.
Vieme si výrazne uškodiť, ak tuky z jedálnička vyradíme. Poznám ženy, ktoré prešli na nízkotučnú diétu a tak si rozhádzali hormóny, a celý organizmus, že stratili menštruáciu a doteraz nevedia nabehnúť na normálny cyklus.
Má zmysel piť iba nízkotučné mlieko namiesto toho plnotučného?
Nízkotučné mlieko urobí v jedálničku rozdiel v kalóriách, ale aj vo výživovej hodnote. V plnotučnom či polotučnom mlieku sa napríklad nachádza viac vitamínov. Ja nie som zástanca nízkotučných výrobkov, lebo si nemyslím, že je to vhodná ani chutná forma, ako si pomôcť pri chudnutí. Radšej si tuky rozdelím do plnohodnotných potravín, nie umelo odtučnených.
Na slovenskom Facebooku sa objavil nový fenomén, kde ľudia pridávajú fotky svojich jedál po záruke a pýtajú sa ostatných, či ich môžu bez problémov zjesť. Ak jedlo dobre vonia a vyzerá, je bezpečné ho zjesť, aj keby bolo po záruke?
Veľa vecí nevidíme voľným okom, takže ak doma máme tresku dva týždne po záruke a vyzerá v poriadku, neznamená to, že aj v poriadku je. Vieme sa ňou v najhoršom prípade priotráviť. Málokto z nás má doma labák, aby si vedel všetky nástrahy všimnúť. Treba podotknúť, že niektoré plesne nie sú viditeľné voľným okom, takže ak ide o potraviny ako mäso či ryby dlho po záruke, tak by som radšej nikdy neriskovala.
Čo ak pleseň nájdem na povrchu, odstránim ju a pod ňou už žiadnu nevidím? Môžem ostatok zjesť, alebo môže mikroskopická pleseň preniknúť do potravín takým spôsobom, že ju voľným okom nemusíme vidieť?
Čím je potravina mäkšia a vodovejšia, tým je riziko väčšie. Najviac rizikové bývajú jogurty, džemy, mäkké syry, pečivo či hlavne mäso. Plesne môžu byť prerastené naprieč celou potravinou, aj keď ich človek voľným okom nedokáže rozpoznať.
Naopak, čím je potravina tvrdšia a suchšia, tým menšie riziko by mala pleseň predstavovať. Ak máme tvrdý syr ako parmezán, ktorý je plesnivý na nejakom kúsku, tak ak z neho odrežem navyše pár centimetrov, existuje veľká šanca, že tam tie plesne nemuseli preniknúť.
Medzi najtrvanlivejšie potraviny patria cestoviny či ryža. Môžem ich jesť donekonečna?
Ťažko povedať. Ide o to, ako danú potravinu skladujeme. Ak ju skladujeme v ideálnych podmienkach, na tmavom mieste, v suchu a nie v prostredí, kde povzbudíme množenie baktérií a plesní, tak tieto potraviny vedia vydržať dlho.
Ja som sa dočítala, že ryžu vieme zjesť nejaké dva či tri roky po záruke, ale už nebude taká chutná. Nemala by však byť nejedlá. Cestoviny zase vieme zjesť po záruke taký rok či dva. Samozrejme, tieto potraviny sa nedajú jesť donekonečna, a tak nikto nevie zaručiť, že do nich postupom rokov neprenikne napríklad práve neviditeľná pleseň.
V detstve sa mnohí z nás stretli s pravidlom, aby sme do džemu nepchali oblízanú lyžičku, lebo sa pokazí. Je to skutočne tak?
Toto pravidlo platí najmä u vlhkých potravín. Ak by sme oblízanou lyžičkou nabrali cukor, tak je tam menšie riziko, pretože cukor sa sám o sebe ťažko pokazí a je v ňom nízka vlhkosť. Čím viac vlhkosti, tým väčšie riziko, že sa tam baktérie množiť budú. Oblízanú lyžičku tak netreba strkať do džemov ani jogurtov.
