Je vakcína od AstraZeneca bezpečná? Budeme vyrábať ruský Sputnik? A treba sa očkovať každý rok? Toto sú odpovede na tvoje otázky

Vakcínu od AstraZeneca sprevádzalo niekoľko kontroverzných momentov. Nešlo len o nižšiu účinnosť v porovnaní s konkurenciou, ale aj niekoľko zaváhaní priamo počas samotných klinických testov.

Žiadne z týchto komplikácií neohrozili bezpečnosť vakcíny. „Bezpečnosť vakcíny bola preukázaná vo všetkých štyroch klinických skúšaniach,“ vysvetľuje ŠÚKL.

Nemusíš sa preto obávať, že by si v porovnaní s vakcínami od Pfizeru alebo Moderny akokoľvek riskoval svoje zdravie, vakcína od AstraZeneca je skutočne bezproblémovo bezpečná a medzi účastníkmi klinických štúdií sa nevyskytli žiadne závažné nežiadúce účinky, ktoré by mohli natrvalo ohroziť zdravie. 

Spravila AstraZeneca vo výskume chyby?

Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve úrady schválili očkovaciu látku od AstraZeneca s účinnosťou 62 percent, v Európskej únii je táto hodnota len 59,5 percenta. Nejde o žiadny veľký rozdiel, ale spôsobila ho svojou metodológiou hodnotenia Európska lieková agentúra, ktorá bola prísnejšia ako úrady v Británii.

Napriek tomu, že účinnosť tejto vakcíny sa zastavila na 60 percentách, krátko po zverejnení klinických štúdií médiami prebehli správy o tom, že v rozdielnom nastavení podávania vakcíny mohla účinnosť vyskočiť až nad 90 percent. V týchto prípadoch však výskumníci pochybili, keď menšej skupine dobrovoľníkov nechtiac vpichli polovičnú prvú dávku vakcíny.

Vďaka tomu sa v nich zrejme náhodou vytvorila účinnejšia reakcia v boji proti koronavírusu, ale využívanie tejto polovičnej dávky sa ďalej neskúmalo, a tak ani v Európskej únii nebudú očkovať polovičnou dávkou. 

Infektológ Pavol Jarčuška skonštatoval, že Briti zvolili prísnejší dizajn výskumu, a tak preto mohli záverečné výsledky poskytnúť údaj o nižšej miere účinnosti v porovnaní s Pfizerom a Modernou. „Na rozdiel od konkurentov hodnotili aj pacientov s miernejšími príznakmi, ktorí mali infekciu covid-19 potvrdenú RT PCR testom,“ vysvetlil infektológ pre Denník N.

Dokáže vakcína od AstraZeneca zastaviť prenos vírusu?

Aj keď dodatočné štúdie o presnejších číslach účinnosti vakcíny od AstraZeneca na staršej generácii obyvateľstva verejnosť očakáva niekedy koncom marca, Oxfordská univerzita medzitým v novej štúdii analyzovala, ako vakcína vplýva na šírenie vírusu, informuje BBC.

Štúdia monitorovala osoby, ktoré vakcínu dostali, a následne ich každý týždeň výskumníci testovali, či v organizme nenájdu stopy po koronavíruse. Pozitivita z PCR testu pritom môže do väčšej či menšej miery pretrvávať dlhší čas po prekonaní ochorenia Covid-19, a tak výskumníci zostali príjemne prekvapení, keď zistili, že sa počet pozitívne testovaných ľudí po dvoch dávkach vakcíny od AstraZenecy znížil o polovicu.

Tieto údaje z výskumu publikovaného v prestížnom časopise Lancet, ktoré však zatiaľ neboli overené ostatnými vedcami, poskytujú novú nádej v to, že vakcína nielenže predíde vývoju závažnej formy ochorenia Covid-19, ale predíde aj samotnému prenosu infekcie z človeka na človeka.

Doteraz sa počítalo s tým, že vakcíny podľa klinických testov zaručene ochránia pred vážnou formou ochorenia, ale nikto nevedel s určitosťou predpovedať, či očkovaný človek, ktorý sa stretne s koronavírusom a dostane ho do svojho organizmu, nemôže vírus bez svojho vedomia naďalej prenášať. Tieto údaje preto znejú nádejne.

Väčší odstup s vyššou účinnosťou?

Štúdia z Oxfordskej univerzity skúmala aj účinnosť. Z klinických testov zorganizovaných počas vývoja vakcíny síce vzišla miera účinnosti 59,5 percenta, ale výskumníci teraz zistili, že po prvej dávke sa postupne miera ochrany vyšplhala až na 76 percent v nasledujúcich troch mesiacoch. V praxi to znamená, že v ideálnom prípade by ťa mohla už aj jedna dávka vakcíny od AstraZeneca ochrániť proti koronavírusu na približne tri mesiace, vysvetľuje BBC.

Okrem tejto štúdie, o ktorej v Spojenom kráľovstve dokonca na Twitteri informoval tamojší minister zdravotníctva Matt Hancock, sa AstraZeneca snaží získavať nové informácie napríklad aj o ideálnom odstupe medzi prvou a druhou dávkou vakcíny.

Zatiaľ tieto údaje nepoznáme pri Pfizeri a Moderne, ale predbežné výsledky štúdie podľa AstraZeneca naznačujú, že čím dlhší odstup si človek nechá medzi prvou a druhou dávkou, tým vyššiu účinnosť nakoniec vakcína dosiahne. Vďaka odstupu 12 týždňov vraj účinnosť stúpla na viac ako 80 percent, ale na záverečne výsledky a prípadne úpravy vhodného zavádzania vakcíny medzi obyvateľov si budeme musieť počkať, uvádza Denník N.

Doporučeno

Unesl ji jako 10letou a roky znásilňoval jen 15 km od Slovenska. Natascha dnes vlastní dům, kde ji únosce zneužíval 2. listopadu 2020 v 9:30

Budeme sa musieť každý rok preočkovať?

Nezodpovedaných zostáva stále veľké množstvo otázok. Zrejme najdôležitejšia z nich chce poznať odpoveď na to, ako dlho bude vakcína schopná poskytovať organizmu ochranu a či sa z očkovania proti koronavírusu stane každoročná tradícia tak, ako sa vakcinuje proti chrípke.

Spočiatku sa správy o opätovných infekciách ochorením Covid-19 objavovali len sporadicky, ale dnes už s určitosťou vieme, že koronavírusom sa môžeš nakaziť opakovane. Ak si aj Covid-19 prekonal minulý rok v lete, nemôžeš si byť istý, že ti protilátky v tele vydržia dostatočne dlho na to, aby si mohol prestať rešpektovať epidemiologické opatrenia.

Britská štúdia publikovaná agentúrou Public Health England zistila, že po prekonaní ochorenia Covid-19 vydržala človeku imunita priemerne päť mesiacov. V štúdii analyzovali 6 614 zdravotníkov, z ktorých sa 44 nakazilo opäť. Jej výsledky upozornili aj na to, že aj keď organizmus Covid-19 prekoná a vytvorí si protilátky, stále môže koronavírus šíriť, ak  čiastočky vírusu zostanú v ústnej či nosnej dutine.

Momentálne však nikto nevie povedať, ako dlho bude trvať ochrana proti koronavírusu vytvorená vakcínami. Samotné americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb na svojej stránke píše, že na to potrebujeme získať viac dát. A to vyžaduje čas. „Nebudeme vedieť, ako dlho trvá imunita spôsobená vakcináciou, kým nebudeme mať viac dát o tom, ako vakcíny fungujú,“ píšu na webe.

Zatiaľ tak môžeme len odhadovať, nakoľko budú vakcíny dlhodobo účinné. Ak vychádzame z toho, že podľa vyššie spomínanej štúdie si ľudský organizmus vytvorí ochranu pred koronavírusom priemerne na 5 mesiacov, tak je možné predpokladať dlhšiu ochranu spôsobenú vakcínami. „Je možné, že ľudia budú potrebovať každoročnú vakcináciu, ako sa to deje s očkovaním proti chrípke,“ konštatuje však BBC.

Do hry vstupuje ruský Sputnik

Vakcína od AstraZeneca nie je jedinou novou očkovacou látkou, ktorá možno na Slovensko dorazí v blízkej budúcnosti. Zatiaľ čo dodávky od AstraZeneca sú už na ceste, do hry teraz vstúpilo Rusko so svojou vakcínou Sputnik V.

Aj keď západný svet dlho pochyboval o bezpečnosti tejto vakcíny, pretože Rusko nezverejňovalo údaje zo svojich klinických testoch a vakcína ani neprešla klasickou treťou fázou klinického testovania ako v prípade Pfizeru, Moderny či AstraZeneca, údaje o účinnosti a bezpečnosti publikované v časopise Lancet naznačujú, že by Sputnik mohol výrazným spôsobom pomôcť v očkovaní európskej populácie.

Sputnik V funguje na podobnom princípe ako vakcíny od AstraZeneca, ale publikované výsledky klinického skúmania poukázali až na 91,6-percentnú úspešnosť. Zároveň možno ruskú vakcínu skladovať v bežnej chladničke, a tak je oveľa jednoduchšie transportovateľná ako jej konkurencia, uvádza BBC.

Veľkým rozdielom oproti AstraZeneca je však fakt, že Sputnik V používa mierne rozdielne zloženie prvej a druhej dávky, čím sa podľa vedcov snaží získať vyššiu účinnosť aj dlhšiu ochranu.

Doporučeno

Nachytal vlastního vraha a odmítá se vzdát: Alexej Navalnyj způsobuje Vladimiru Putinovi stále větší vrásky na čele 6. února 2021 v 14:30

Budeme Sputnik V vyrábať na Slovensku?

Úspech Sputnika V radostne prijalo množstvo ľudí na Slovensku, medzi ktorými bol aj premiér Igor Matovič. Ten v Sobotných dialógoch v Slovenskom rozhlase vysvetľoval, že vláda momentálne rokuje o výrobe očkovacích látok priamo na slovenskom území.

O takejto lokálnej produkcii podľa jeho slov diskutuje nielen s výrobcami ruského Sputnika V, ale aj s Pfizerom a Modernu. Výroba ruskej vakcíny však znie asi najrealistickejšie. „Výrobca tejto vakcíny viac-menej pri každom kontrakte, ktorý uzatvára, sa snaží v tej danej krajine zabezpečiť aj výrobu,“ povedal Matovič. Sputnik sa bude snažiť zabezpečiť a vláda pri tom podľa neho nebude povyšovať geopolitické záujmy nad záujmy ľudí, informuje Nový Čas.

Napriek tomu, že po prípadnom schválení ruského Sputnika V, a neskoršom príchode nových vakcín od spoločností ako Janssen, budeme na Slovensku očkovať hŕstkou rôznych očkovacích látok, nateraz neexistuje plán, ako by si medzi nimi mohli obyvatelia vyberať. Aj keby si tak preferoval Sputnik, alebo naopak ruskej vakcíne neveríš, zaočkujú ťa tým, čo bude v tej chvíli k dispozícii.

„Všetky očkovacie látky splnili stanovené bezpečnostné kritériá relevantných inštitúcií,“ vysvetľovalo ministerstvo zdravotníctva pre Denník N koncom minulého roka. Na tomto prístupe sa nič nezmenilo, pretože viaceré spoločnosti na čele s AstraZeneca a Pfizerom postupne oznámili, že v prvých mesiacoch roku 2021 doručia do Európskej únie menej dávok vakcín ako pôvodne sľúbili. 

Ak si aj jedného dňa budeš môcť vakcínu vyberať podľa vlastnej preferencie, zrejme budeš musieť počkať minimálne na koniec tohto roka alebo do fázy, kedy bude ponuka prevyšovať dopyt po vakcínach. Nateraz je najdôležitejšie, aby sa dostupnými dávkami nechalo zaočkovať čo najväčšie množstvo ľudí.

Doporučeno

Palác pro Vladimira Putina za miliardu eur? Je to jako stát ve státě, říká Alexej Navalnyj a vysvětluje, kdo prý stavbu zaplatil 23. ledna 2021 v 12:24

Slovensko neočkuje príliš pomaly

Od spustenia očkovania schytáva slovenská vláda spoločne s nemocnicami kritiku za to, že vakcinuje obyvateľstvo príliš pomaly. Na základe dát zozbieraných portálom Our World in Data však vieme, že Slovensko aktuálne očkuje takmer na vlas presne ako priemer Európskej únie.

K 4. februáru dosiahla miera zaočkovaných ľudí na 100 obyvateľov na Slovensku 3,54, pričom priemer Európskej únie bol 3,55. Susedná Česká republika očkovala tempom 3,08 človeka na 100 obyvateľov. V tejto štatistike napokon suverénne vedie Izrael, kde k 4. februáru zaočkovali 61,66 ľudí zo 100.

Práve Izrael môže slúžiť ako dôležitý príklad krajiny, kde je dnes zaočkovaná viac ako tretina obyvateľstva, ale napriek tomu tam denne pribúdajú tisíce prípadov. Tamojšia vláda upozorňuje, že očakávaný efekt vakcín mierne zatienilo šírenie nákazlivejšej britskej mutácie koronavírusu. Aj tak však úvodné štúdie ukazujú obrovskú dôležitosť očkovania.

Izraelské ministerstvo zdravotníctva pred pár dňami publikovalo dáta, podľa ktorých spomedzi 750-tisíc plne zaočkovaných obyvateľov nad 60 rokov pozitívne otestovali na koronavírus len 531 z nich, uvádza BBC. Ide tak len o 0,07 percenta zaočkovaných seniorov v tejto vekovej skupine. Medzi zaočkovanými obyvateľmi nad 60 rokov sa vyskytli len tri úmrtia, u ktorých ťažko posúdiť, či sa vírusom stihli nakaziť v čase, keď sa im imunita ešte len vytvárala.