Zpravodajský portál pro moderní generaci, která se zajímá o aktuální dění.
Zajímá tě aktuální dění? Zprávy z domova i ze světa najdeš na zpravodajském webu. Čti reportáže, rozhovory i komentáře z různých oblastí. Sleduj Refresher News, pokud chceš být v obraze.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.
V případě že problémy přetrvávají, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Čo je dôležité pri sebaobrane? Dokážeš sa ubrániť aj pred niekým väčším a silnejším?
Čo urobíš, ak ťa niekto napadne na ulici? Utečieš, pobiješ sa alebo máš v rukáve niekoľko trikov, ako útok zvrátiš?
Sebaobrana je niečo, o čom sa na školách a aj v spoločnosti hovorí málo. Ide však o užitočnú zručnosť, o ktorej koluje veľmi veľa mýtov. Je načase zbúrať ich a zistiť, ako sa môžeš v prípade potreby ubrániť, a to aj v prípade, že si menší, slabší či pomalší. Aby sme mali informácie z praxe, opýtali sme sa dvoch profesionálnych lektorov sebaobrany.
Pavel Houdek sa sebaobrane venuje už 25 rokov, kurzy vedie v Prahe pod názvom Moderní sebaobrana. Spolu s manželkou vyučujú nielen osobne, ale aj online, a popri kurzoch pravidelne pripravujú aj webináre na rôzne témy. Okrem toho píše články pre český magazín Heroine a venuje sa špecificky témam feminizmu, násilia a sebaobrany.
Bianka Urbanovská je slovenská lektorka sebaobrany pod značkou Za seba. Jej kurzy sú povzbudzujúce a špecializuje sa na ženy a deti, ktorým pomáha nabrať sebavedomie a umožňuje im brániť sa pred obťažovaním a násilím. Hovorí, že svojich žiakov učí nájsť vnútornú silu, a je jedinou na Slovensku, ktorá sa takejto empowerment self-defense (teda posilňujúcej či povzbudzujúcej sebaobrane) venuje.
V tomto článku si prečítaš:
Či má žena šancu ubrániť sa proti mužovi.
Čo musíš ovládať, aby si sa ubránil v prípade napadnutia.
Aké hmaty potrebuješ poznať.
Ako komunikovať, keď ťa niekto napadne.
Prečo sa niekedy ľudia, ktorí excelujú v bojových umeniach, nedokážu brániť.
Sebaobrana nie je o hrubej sile, zdôraznil pre Refresher Pavel Houdek, ktorý sebaobranu vyučuje už 25 rokov. Podľa jeho slov je prirodzené, že vo väčšine prípadov sebaobranu potrebuje človek, ktorý je menší a slabší než útočník. To však neznamená, že nemáš šancu ubrániť sa.
Podľa tejto štúdie z roku 2014 je dokonca zrejmé, že až 59 % žien je schopných fyzicky sa pred útočníkom ubrániť. Ide pritom konkrétne o ženy, ktoré sa sebaobranu nikdy neučili – to znamená, že je načase prestať ženám, ale napríklad aj stereotypicky slabšie pôsobiacim mužom hovoriť, že sa neubránia. Nie je to pravda. Majú obrovskú šancu ubrániť sa, a pritom nemusia byť vyšportovaní MMA bojovníci.
Samozrejme, sú situácie, v ktorých sa rozhodneš nezasiahnuť. Je na mieste prakticky zhodnotiť, či sa ubrániš, prípadne či ti ten fyzický stret za to stojí. Podľa Houdeka je celkom normálne niektoré situácie vyhodnotiť ako príliš rizikové na to, aby si zasiahol.
Zdroj: Pexels/Keira Burton
Môže to byť od upozornenia, aby si niekto dal rúško, ak ten niekto vyzerá, že ťa knokautuje jedným úderom, až po pokus niečo ti ukradnúť. „Sám cvičím sebaobranu a aj tak sú tam riziká. Nemusí sa mi podariť ubrániť, útočník môže byť lepší než ja, môže byť ozbrojený, môžem zraniť jeho aj seba, po útoku môže prísť aj kprávnej dohre. Vždy si treba zvážiť riziká.“
Tieto rady sa týkajú nielen ľudí, ktorí útoku čelia, ale aj svedkov, ktorí sa rozhodujú, či sa do toho zamiešajú a pomôžu alebo nie. Čo ovplyvňuje okoloidúcich, aby zasiahli?
1. Útok musí byť viditeľný. Šanca, že okoloidúci pribehnú na pomoc, ak len počujú krik, je menšia, než keď sú očitými svedkami. Ak človeka niekto napadne, dôležité je, aby ho útočník nezatiahol niekam do tmavého kúta či za kríky.
2. Útok musí byť jednoznačný na prvý pohľad. Ak je útočníkom muž a obeťou žena, ľudia si často pomyslia, že ide o partnerskú hádku. Do tej sa nechcú miešať. Preto je vhodné útočníkovi vždy vykať, nenadávať mu a nehroziť mu päsťami. Houdek odporúča zaujať obrannú pozíciu s otvorenými dlaňami a jasne komunikovať, že nechceš, aby ti ten človek ublížil.
Houdek hovorí, že ak je v hre tvoje zdravie či život, jednoducho niet o čom debatovať. Na svojich lekciách sebaobrany svojim žiakom vždy hovorí, že si musia vopred premyslieť, čo im za to riziko stojí a čo nie. Poriadok v hodnotách by mali mať ľudia urobený pred tým, než dôjde k nejakému útoku, pretože v tej chvíli už nebudeš mať čas rozhodovať sa. Na ilustráciu spomína istú profesorku, ktorá prišla na jeho hodiny.
„Je to distingvovaná dáma v rokoch. Prechádzala parkom pri hlavnej stanici. Prišla vlakom z nejakej prednášky a šla domov. Vyskočil na ňu nejaký chlapík, v ruke mal nabrúsený šraubovák a začal jej ťahať kabelku.“ Spomínaný park je dnes už revitalizovaný, no v povedomí Pražanov a zrejme aj pravidelných pendlerov stále rezonuje ako nebezpečné miesto, kde sa zoskupujú rôzni ľudia. Profesorka sa svojej kabelky nechcela vzdať, namiesto toho si ju pritiahla na hruď. Muž ju strhol na zem a dobodal skrutkovačom.
Spôsobil jej dvanásť bodných rán v oblasti tváre a kabelku jej ukradol.
Niekedy jednoducho nestojí za to naťahovať sa s ľuďmi.„Ak budete mať vopred premyslené, čo vám stojí za riziko ublíženia na zdraví, tak v tej chvíli sa nenecháte viesť výchovou alebo inštinktom, ale vyhodnotíte situáciu inak,“ uzavrel Houdek. Neznamená to, že musíš dať svoju tašku každému, kto o ňu požiada, no expert na sebaobranu odporúča vopred si určiť hranice toho, čo ti za to stojí.
Čo však robiť, ak vyhodnotíš, že máš šancu uspieť? O sebaobrane koluje veľmi veľa rád, no mnohé z nich profesionálni lektori odsudzujú a prax ukazuje, že sú skôr škodlivé než nápomocné.
„Ľudia sa tomu na mojich kurzoch vždy smejú, ale ja ich aj tak vždy upozorním. Na kurze vás naučím veľmi málo. Budú to úplne jednoduché pohyby, ktoré v tej stresujúcej situácii dokáže človek použiť,“ hovorí Houdek. Komplikované hmaty v prípade útoku podľa neho ľudia v praxi nevyužijú ani vtedy, keď ich nacvičujú roky, nieto po krátkom kurze.
„Jasné, musíte to vedieť robiť, ale nie sú to také hmaty, ako si ľudia predstavujú,“ vraví Houdek o sebaobrane. Zabudni teda na filmové scény, kde zastavíš úder, vykĺbiš útočníkovi rameno, podlomíš mu kolená a rozbiješ sánku. Houdek pohyby prirovnáva skôr k praľuďom: sú základné, každý sa ich môže naučiť, no fungujú.
Přidej se do klubu REFRESHER+
Čo sa dozvieš po odomknutí?
Čo sa naučíš na lekciách sebaobrany.
Čo je najčastejší dôvod, prečo niektorí ľudia psychicky nezvládnu útok.
Ktoré zbrane je najlepšie mať pri sebe a ktoré sú nanič.
Či ti hrozí právna dohra, prípadne väzenie za zranenia, ktoré spôsobíš sebaobranou.
„Ide o hrubé motorické pohyby, ktoré útočia na slabé miesta. Ak totiž budete čeliť napadnutiu akéhokoľvek druhu, budete pod vplyvom stresových hormónov, najmä adrenalínu. Telo pod stresom funguje úplne inak. Ak netrénujete na tento stav absolútneho stresu, tak netrénujete vôbec. V strese telo zvládne len veľmi obmedzené spektrum vecí.“
Zdroj: Pexels / Burst
Houdek hovorí, že naučiť sa hmaty sebaobrany zaberie možno 15 minút. No potrebuješ ďalšie lekcie na precvičovanie, aby sa hmaty stali prirodzenými a boli takpovediac poruke, keď ich treba. Nie je to nič sexy, ale o tom sebaobrana ani nemá byť. Hoci môže vyzerať primitívne a určite sa nebudeš cítiť ako v Mission Impossible, môže ti to zachrániť život, zabrániť znásilneniu či iným následkom.
„Väčšina toho, čo na lekciách učíme, je skôr psychologická. Môžete sa vedieť biť, ale v reálnom živote to nevyužijete, pretože vás zradí hlava.“ Sám si spomína na jednu svoju študentku, ktorá mala čierny pás v karate. A predsa, keď ju na dovolenke v hotelovom bare obťažoval muž a došlo až ku škrteniu, zasahovať musel barman. Myseľ skratovala a ona jednoducho nevedela, čo robiť. Mentálna príprava na potenciálny útok je jednoducho dôležitá.
Houdek aj Urbanovská sa zhodujú na tom, že na kurz sebaobrany ísť nemusíš. Človek je schopný ubrániť sa bez neho, no kurzy zvyšujú sebavedomie, vyvracajú mýty a lepšie ťa pripravia na skutočný život. Okrem toho už po absolvovaní krátkeho trojhodinového kurzu máš až o 60 % nižšiu šancu, že sa staneš obeťou znásilnenia a iného násilia. Potvrdzuje to aj táto štúdiaz roku 2015. Na kurzoch sa však sústreďuje práve na praktické veci, nastavenie mysle a pochopenie súvislostí.
Podľa Houdeka je najčastejšou príčinou, prečo ľudia útok psychicky nezvládnu, to, že ho neočakávajú. „Ľudia si hovoria, že im sa to nestane. Majú veľký rozpor medzi očakávaním a realitou.“ Ako ilustračný príklad hovorí o znásilnení: v popkultúre a aj v spoločnosti si ľudia predstavujú, že neznámy násilník skočí na ženu kdesi v tmavom parku.
Štatistikyvšak dokazujú, že k znásilneniu dochádza najčastejšie zo strany niekoho, koho obeť (prevažne žena) pozná. Najväčší podiel na tom majú súčasní alebo bývalí partneri, ďalej rodina, kamaráti či kolegovia. Jednoducho, ten útok nepríde odtiaľ, odkiaľ ho väčšina ľudí mylne očakáva. A keď už situácia nastane, mozog skratuje a má problém spracovať, čo sa vlastne deje a či sa to naozaj deje nám.
Kľúčovým faktorom sebaobrany je teda psychika. Urbanovská navyše zdôrazňuje, že nielen v prípade nátlaku, manipulácie či obťažovania je dôležitá asertívna komunikácia. Nebezpečnú situáciu treba včas vyhodnotiť, treba si určiť svoje hranice a chrániť si ich.
Zdroj: Pexels/Anete Lusina/volně k užití
Topánky, kabelka, paralyzér a iné zbrane
Medzi najrozšírenejšie rady patria kľúče medzi prstami. Tento „tip“ je taký rozšírený, že ho vidíš aj vo filmoch a väčšina ľudí ho má priam vrodený. Podľa Houdeka je to však neúčinné, pretože hrozí, že si ublížiš. Ak tomu neveríš, skús si dať (na vlastnú zodpovednosť) kľúče medzi prsty a celou silou udri do steny...
Problémom je aj to, že kľúč potrebuješ, upozornil Houdek. Bez neho si neotvoríš dvere a posledná vec, čo chceš, je zrejme to, aby útočníkovi ostali v ruke, keď ujdeš. „Jediná chvíľa, keď je kľúč vhodnou zbraňou, je, keď ste už pred dverami a chystáte sa odomknúť,“ vraví lektor sebaobrany. Aj vtedy je však praktickejšie použiť ten jeden kľúč, ktorý už držíš medzi prstami, a mieriť na tvár – čo stále môže byť potenciálne nebezpečné.
Keď sme sa čitateliek pýtali, čo robia, aby sa cítili bezpečnejšie, viaceré pre Refresher povedali, že používajú paralyzér. Ten považuje Houdek za neefektívny – musíš ho na odhalenej koži, napríklad na krku, podržať aj niekoľko sekúnd. „On neparalyzuje, nefunguje to. Ja som si niekoľkokrát nechal na lekciách priložiť paralyzér k telu. Je to nepríjemné, ale nie je to niečo, čo vás zastaví.“
Dostatočný časový luxus navyše zrejme pri fyzickom útoku nedostaneš. Priblížiť sa k násilníkovi, ak nevieš, či je ozbrojený, ti môže viac ublížiť. Podľa lektora sebaobrany môžeš ako zbraň použiť teoreticky hocičo, najmä, ak sa ti to zmestí do jednej ruky a dokážeš tým posilniť svoj úder. Ale udrieť môžeš najmä vtedy, keď vieš údery rozdávať.
Podľa Houdeka je praktickejšie, ľahšie, efektívnejšie aj bezpečnejšie mať slzný sprej. Dôležité je naučiť sa s ním pracovať skôr, než dôjde ku kríze. Houdek odporúča ísť s ním do lesa a jednoducho sa ním naučiť mieriť – v stresovej situácii to totiž nemusíš na prvýkrát zvládnuť.
Zdroj: Pexels/cottonbro
Obrovským postrachom ľudí je aj možná právna dohra sebaobrany. „Ak vám bezprostredne hrozí útok, napríklad sa vám niekto vyhráža, ide k vám so zbraňou v ruke alebo si nejakú zbraň pripravuje, alebo máte dôvod domnievať sa, že vám ten človek môže ublížiť, tak sa môžete brániť. Dôležité je, že sila, ktorou sa bránite, by mala byť taká, aby ste ten útok zastavili natoľko, aby ste z miesta mohli bezpečne odísť.“
Samozrejme, miera toho útoku bude záležať aj na tom, či vôbec máš šancu odísť. Ak si sám alebo sama, máš topánky vhodné na beh a dokážeš behať, je to iné, než keď ťa útočník prekvapí počas prechádzky s babičkou či s malým dieťaťom – vtedy potrebuješ zaistiť bezpečný odchod aj pre nich. Právnu dohru by takáto potýčka síce mohla mať, no súd vždy pozerá na okolnosti. Houdek sa tejto téme venuje profesionálne a podľa jeho slov preštudoval množstvo prípadov, ktoré sa dostali na súd. „Nepamätám si jediný prípad, pri ktorom sa žena bránila útoku a odsúdili ju za to.“
Výnimkou bol prípad ženy, ktorá sa bránila pri pokuse o znásilnenie vreckovým nožíkom. „Pichla ho tak, že ho na mieste zabila. Za usmrtenie ju odsúdili, no získala prezidentskú milosť a do väzenia nešla.“ Houdek hovorí, že obavy z právnej dohry by mali byť našou poslednou starosťou. „Riziko za následky nesie útočník.“
Ešte horšie než strašiť ľudí tým, že za sebaobranu ich niekto potom ešte potrestá, je radiť im, aby sa nebránili vôbec. „Najmä ženám sa často radí, aby sa pri znásilnení nebránili. Vraj im to menej ublíži – akoby znásilnenie samo osebe už nebolo ublížením,“ dodala k téme Bianka Urbanovská, slovenská lektorka sebaobrany. Pritom aj štúdie hovoria, že brániť sa oplatí. Ak sa žena pri znásilnení nebráni, dôjde k ťažkým zranenia v tretine prípadov. Ak sa bráni, toto číslo klesne na 4 percentá.
„Ženy sa často boja, že ak niekomu povedia nie, vyprovokujú útok,“ hovorí Urbanovská, ktorá sa špecializuje na tréning sebaobrany pre ženy a deti. Ženy sa neraz ocitnú pod spoločenským tlakom a musia čeliť aj situáciám, ktoré sa spočiatku nezdajú nebezpečné: ponúkajú im pomoc s ťažkou batožinou či drink navyše v klube, a ak odmietnu, tak protistrana dobiedza ešte viac. Mylne totiž naďalej prevláda názor, že ak žena povie nie, v skutočnosti tým myslí áno. Alebo ešte horšie, mýtus, že ženy vlastne nevedia, čo chcú.
A hoci nepochybne existujú výnimky, takéto stereotypické škatuľkovanie – ženy budú odmietať a muži musia dobývať – vysiela aj iný signál. Urbanovská upozorňuje, že ak raz žena na niečo povie nie (napríklad nechce si dať ďalší drink), no potom sa na to nechá nahovoriť, pre muža to môže signalizovať, že je možné či dokonca vhodné presviedčať ju aj v iných oblastiach.
Zdroj: Pexels/Anete Lusina/volně k použití
Aj preto svoje žiačky učí stanoviť si hranice a chrániť si ich. Nemyslí si, že ak ich niekto prekročí, zakaždým treba zasiahnuť hrubou silou – práve preto, že najmä v kontexte sexuálneho násilia je útočníkom niekto známy. Dôležité je tým situáciám predchádzať, a ak sa v nej predsa len žena ocitne, tak vedieť, ako komunikovať a čo môže urobiť na svoju ochranu.
3 kroky k úspešnej asertívnej komunikácii podľa Urbanovskej Ak sa ocitneš v rizikovej situácii, je dôležité komunikovať. Podľa Urbanovskej je dôležitou súčasťou sebaobrany komunikácia.
1. Pomenuj situáciu. Neskoč priamo na útočníka, nevyhrážaj sa násilím (ani ho nenaznačuj, napríklad zovretými päsťami). Napríklad: „Nepáči sa mi, že na mňa kričíte.“ V prípade rodinných nezhôd odporúča vetu: „Povedala som ti, že o tejto téme sa s tebou nechcem baviť.“
2. Jasne opíš svoje pocity. Napríklad: „Nie je mi to príjemné/Bolí ma to/Necítim sa dobre.“
3. Vyslov, čo chceš, aby sa stalo: vyzvi človeka, aby prestal, aby dal ruku preč, aby sa ťa nedotýkal alebo sa na niečo už nepýtal.
Urbanovská hovorí, že ľuďom môžeme dať aj ultimátum. Napríklad že ak neprestanú, odídeme. Dôležité je toto ultimátum dodržať, nenechať sa učičíkať, pretože potom naše slová môžu stratiť váhu. Pripomína, že ľudia majú plné právo vyhradiť si svoje hranice a chrániť si ich. Dôležité však je neskĺznuť k nadávkam: pomenovať treba správanie, ktoré ti prekáža, no nemusíš hanlivo komentovať človeka samotného.
„Tá osoba má na výber. Rozhodne sa, či bude naše hranice rešpektovať, či ich prekročí alebo nám ublíži. Sebaobrana by mala obsiahnuť techniky, ktoré sú vhodné pre každý bod tejto situácie,“ vysvetľuje slovenská lektorka. Prízvukuje, že jedinou zodpovednosťou potenciálnej obete násilia je vysloviť svoje hranice, a to v takom bode, keď sú ešte schopní komunikovať.
Samozrejme, máš právo napríklad odvolať súhlas so sexom kedykoľvek v priebehu večera, no ak sa už na začiatku necítiš pohodlne alebo bezpečne, vtedy je ten čas komunikovať to druhej osobe. „Ten druhý človek vôbec nemusí vedieť, že vám niečo prekáža, a to ani v partnerskom vzťahu. Veľa žien si nedá hranicu, keď prvýkrát pocítia diskomfort, ale dávajú väčšiu hodnotu pocitom toho druhého človeka,“ vysvetľuje.
Je to odraz postoja k samej sebe. Ženy navyše veria akýmsi spoločenským normám o tom, ako by sa mali správať. Môžu sa báť aj toho, že budú za hysterické, a nechcú zveličovať alebo preháňať. Urbanovská ženy povzbudzuje, aby sa ozvali, ak im niečo prekáža, a nebáli sa reakcie druhej strany. „Čím je situácia vyhrotenejšia, tým má žena väčší strach odmietnuť.“ Jednoducho, ak si s niekým, kto ťa rešpektuje, bude mu záležať na tom, aby si sa cítil alebo cítila bezpečne.
