Ako vyzerá sedenie u psychológa? Zisťovali sme, čo sa ťa terapeut pýta na úvodnom sedení a prečo by si s jeho výberom nemal otáľať

„Na terapiu chodím preto, aby som dokázal fungovať s tými, ktorí na ňu nechodia,” píše sa nadnesene v jednom populárnom memečku. Tento výrok v skutočnosti nie je ďaleko od pravdy. To, že si sa rozhodol vyhľadať psychológa, z teba nerobí blázna, ale zrelú bytosť, ktorá chce porozumieť sama sebe, mať kvalitnejšie vzťahy a v konečnom dôsledku lepší život.

S terapiou sa spájajú rôzne predsudky či zaužívané predstavy z amerických filmov, ktoré sa však zvyčajne nezakladajú na realite. V tomto článku ti preto spolu so psychologičkou Marcelou „Marci“ Hrapkovou (ktorú môžeš poznať aj z Instagramu @novapsychologia) vysvetlíme, ako bežná terapia prebieha a kde vlastne začať.

Zobral by si si prvého človeka, ktorého stretneš?

Ak náhodou nie si účinkujúci v reality šou Love is blind, tvoja odpoveď bude zrejme nie. To isté platí aj pri výbere psychológa. Podľa psychologičky Marci Hrapkovej by si mal byť rovnako prieberčivý ako pri výbere svojho celoživotného partnera. Aj s tým najsympatickejším mužom/ženou nezačneš chodiť hneď po prvom rande, ale si ju/ho párkrát „preklepneš“ na viacerých stretnutiach. 

Rovnako tak si nemusíš sadnúť hneď s tým prvým, čo platí aj v prípade psychoterapie - kedykoľvek sa môžeš s terapeutom rozlúčiť a zaklopať na dvere nejakému inému (výhoda je, že ho to nebude bolieť tak ako tvoju bývalú/bývalého).

Kde a ako teda nájsť odborníka, ktorý unesie tvoje, ako hovorí Marci, „vnútorné smeti“? Najlepšie sú, samozrejme, odporúčania známych. Na pive s kamošmi však málokto rozpráva o tom, ako si na poslednom sedení dobre poplakal. Užitočný preto môže byť praktický lekár, ktorý ti niekoho určite „dohodí”, prípadne recenzie na internete – skús portál Návšteva lekára alebo starý dobrý Google.

Ak máš skutočný psychický problém, s kontaktovaním psychológa neotáľaj – je totiž možné, že sa k nemu nedostaneš hneď. „Veľa ľudí, najmä tí, ktorí idú na terapiu prvýkrát, sa veľmi dlho odhodláva. A keď konečne naberú odvahu, napokon ostanú sklamaní, lebo im psychológ povie, že si musia niekoľko mesiacov počkať na termín,” varuje Marci. 

Aj psychológ potrebuje nejakú psychohygienu, preto má zvyčajne štyri až päť sedení za deň. „Každý dobrý psychológ má obmedzené čakacie lehoty, lebo je oňho väčší záujem. Poznám však terapeutku, na ktorú sa čaká rok. Vtedy to už nedáva zmysel. To už nie je akútna pomoc,” vysvetľuje psychologička.

Čo sa dozvieš na úvodnom sedení?

Prvé stretnutie je skôr informačné. Psychológ ti dá všeobecné informácie o tom, ako pracuje, a ozrejmí ti pravidlá terapeutického kontraktu. „Klientovi vysvetlím, ako často sa chodí na terapiu, že funguje, len ak je pravidelná a dlhodobá, kedy ešte môže pred sedením bezplatne zrušiť či posunúť termín a že bez jeho súhlasu nebudem ani nemôžem nikomu hovoriť o jeho probléme.”

Okrem toho psychológovi vysvetlíš, čo ťa trápi, čo potrebuješ a nevieš získať, a teda čo by malo byť „hlavnou témou” sedení. Veľmi často sa však počas terapie ukáže, že vopred opísané trápenie je len nášľapný kameň či „škrupina” a skutočný problém je ukrytý hlboko pod ňou. Základný problém sa totiž podľa Marci odráža v rôznych sférach tvojho života. 

„Stáva sa, že príde klient, ktorý má pracovný problém. Po nadviazaní určitej dôvery však zistím, že za týmito problémami sú jeho pocity menejcennosti, to, že je naučený skláňať hlavu a že sa za seba nevie postaviť,” hovorí Marci. „Alebo ma navštívi klientka, ktorú hnevá partner. Napokon sa ukáže, že problém má ona a len ho projektuje na svoju polovičku.” Cieľ terapie preto vôbec nemusí byť vopred daný – to, čo naozaj potrebuješ, sa napokon vždy ukáže.

Niektorí psychológovia poskytujú terapiu už na úvodnom stretnutí. U Marci dostaneš na úvod aj vstupný dotazník, kde sa môžeš z problému vypísať. „Nie každý je pripravený hovoriť cudziemu človeku už na prvom stretnutí svoje najintímnejšie tajomstvá. Niekto sa radšej vypíše, akoby to mal hovoriť nahlas. Je tam asi šesť otázok, kde sa ho pýtam, s akým príbehom prichádza, čo ho trápi, aké traumatické udalosti prekonal a podobne. To je moja prvá anamnéza.”

Nie, neležíš na gauči 

Filmy návštevu psychológa zobrazujú väčšinou takto: človek leží na nepohodlnom gauči a utrápene civie do stropu, zatiaľ čo nad ním sedí vážny psychológ so zošitom a s perom v ruke a pýta sa ho na detstvo. Niet divu, že ľudia potom majú pred návštevou rešpekt. V skutočnosti to však nemôže byť ďalej od pravdy.

„U psychológov sa sedí, leží sa len u freudiánov v psychoanalýze. Aj preto svoju prax nazývam sediareň. Často to pripomína obyčajný rozhovor dvoch ľudí na káve. S tým rozdielom, že klient dostane moju intenzívnu pozornosť, celý čas sa sústredím na jeho problém a popritom používam svoje metódy a techniky,” vysvetľuje Marci. 

Každý psychológ využíva pri svojej práci iné techniky. Niektorí sú skôr „počúvajúci a sprevádzajúci”, iní budú zas aktívnejšie hľadať konkrétne príčiny a riešenia. Záleží len na tebe, aký štýl ti vyhovuje. Podstatné však je, aby si mal pocit, že sa niekde posúvaš, že každé to sedenie má nejaký zmysel.

„Nečakaj okamžitú zmenu či zázraky na počkanie. Mal by si však cítiť, že sa posúvaš správnym smerom. Pri niektorých psychológoch sa vyrozprávaš, na chvíľu sa ti uľaví, ale ak ti to nepomáha k zmene, je to zbytočné,” myslí si psychologička. „Ja to vnímam z pohľadu zero waste. Dobrý psychológ ťa vedie (duševné) smeti nevyrábať, nie ich uňho v praxi iba vysypávať.“

Ako teda zistiť, či je terapia úspešná? Nič nestratíš, keď sa sám seba opýtaš tieto štyri otázky:

1. Mám pocit, že sa každým sedením posúvam? 
2. Cítim sa so svojím terapeutom bezpečne a dobre? 
3. Cítim voči nemu dôveru?
4. Dostávam odpovede na otázky, ktoré ma trápia?

Ani psychológovia však nie sú nadľudia, ktorých nikdy nič nerozhádže. Marcela Hrapková navštevovala psychológov osem rokov. Celkovo mala skúsenosť s tromi, na terapiu sa teda vie pozrieť aj očami druhej strany. „Aj preto mám toto povolanie – veľa som sa naučila sama na sebe.”

Vraví, že sama mala skúsenosť aj s takým, ktorý ju síce vypočul, podporoval, bol milý, ale zásadne jej nepomohol a problému, pre ktorý ho vyhľadala, sa ani po jeden a pol roku pravidelných návštev nezbavila. Pomohli až iné cesty a ani nie klasické psychologické.

„Ja som rada aktívna - často mi stačí nejaký čas navnímať klienta, položiť mu pár cielených otázok, a keď sa mi vnútri ozve pocit, že som počula dosť, začnem terapeuticky intervenovať. Je to môj šiesty zmysel. Zodpovednosť má však aj klient – ak cíti, že ideme zlým smerom, tak je na ňom, aby mi to povedal a vyžiadal si, čo potrebuje.”

„No, pozrime sa na tú špinavú bielizeň”

Je veľmi pravdepodobné, že pri návšteve psychológa ťa na stole budú čakať vreckovky. To môže byť najskôr celkom úsmevné, ale ani nevieš ako, stačí jedna otázka alebo jeden empatický pohľad psychologičky a už si rád, že si máš do čoho utrieť uslzenú tvár. To je úplne normálne, emócie občas premôžu aj samotných terapeutov.

„Psychológia je založená na empatii. Stalo sa mi, že som s niekým súcitila natoľko, že mi to vohnalo slzy do očí. Aj mne pomáhalo, keď so mnou moja terapeutka súcitila. Často sa mi to však nestáva, už som počula asi všetko a viem uniesť bolesť druhého človeka,” vraví Marci a dopĺňa, že by nebolo v poriadku, ak by klient videl, že je rozrušená a jeho problém je nad jej sily. Ak sa to však stane, je podľa nej v poriadku to priznať. „Ja som tá s regulovanou nervovou sústavou a mojím cieľom je, aby som upokojila aj klientovu.”

Na hanbu by si mal pri návšteve psychológa zabudnúť. „Hanba je vrodená obava z autority – čo na to povie ten, kto sa v tom vyzná. Bojíme sa, že budeme súdení a hodnotení – veď už od malička sa k našej osobe niekto vyjadroval, a tak chápem ten prenos minulej skúsenosti.”

Ako hovorí Marci, psychológ nie je na to, aby ťa posudzoval, ale aby sa pozrel na tvoju „špinavú bielizeň” či tieňové aspekty. „Neposudzujem, som skôr zvedavá a hľadám príčiny tvojho problému. Keď pochopíš, prečo sa ti niečo deje, lepšie si porozumieš, potom ľahšie prijmeš sám seba a napokon sa začneš mať aj viac rád.”