Prespával aj na uliciach, jedol, čo našiel v odpadkoch. Takto sa dá precestovať Škandinávia so študentským rozpočtom (Rozhovor)

V Nórsku sa mi napríklad stalo, že kemp bol zatvorený, ale areál nebol zamknutý, takže som sa tam vkradol. Vo Fínsku som zase v jednom kempe zistil, že za noc sa platí 20 €, čo bolo príliš veľa pri mojom rozpočte. Ale stretol som tam motorkárov, ktorí sa mi poskladali na ten poplatok a ešte som s nimi strávil večer pri táboráku. (smiech)

To bolo výhodou mojej motorky, že vynikala a vždy prilákala ľudí. Ľudia boli ku mne priateľskí a radi si ju prišli obzrieť. Takto som sa zoznamoval s ľuďmi.

Viem, že na cestách si stretol aj Slovákov. 

Aj som čakal, že ich tam stretnem. Napríklad cez jednu skupinu Slovákov v Nórsku som natrafil na pár, dvoch gejov, ktorí sa vzali a usadili sa tam. Porozprávali mi o tom, ako sú tam nastavené zákony, že tam sa necítia diskriminovaní na rozdiel od Slovenska.

Ale čo ma prekvapilo, bolo, že som stretol dvoch bratov, Slovákov, v Nordkappe! Na najsevernejšom mieste v Európe. 

A čo miestni, spoznával si aj tých?

Stretol som jednu babu z Bergenu v mojom veku, keď som prechádzal Lofoty. Dali sme sa do reči. Na súostroví strávila prázdniny a potom sa chystala domov.

Neskôr sme sa znovu stretli, keď som zišiel na juh, a ukázala mi svoje mesto. Stále sme v kontakte. Čudoval som sa, že bezpečnosť v Nórsku je na takej úrovni, že mladé dievča sa nebálo cestovať samo. U nás na Slovensku by to tak asi nebolo.

Mal si aj negatívnu skúsenosť?

Úprimne povedané, Nóri nevedia piť tak, že si dajú len jeden pohárik a tým sa to končí. Nehovorím, že to tak má každý, ale pre prohibíciu tam majú inú skúsenosť ako my na Slovensku (v Nórsku si môžeš alkohol kúpiť len v špecializovaných obchodoch a len v konkrétnom čase, pozn. red.). Väčšinou keď sa Nór dostane k alkoholu, tak ide naplno.

Tie noci najmä v mestách teda boli o niečom inom.

Na Slovensku máme tiež poriadny problém s alkoholizmom a nie je úplne bezpečné pohybovať sa bez obozretnosti po nočných uliciach.

Na Slovensku sa nájde možno zopár ľudí, ktorí pijú pravidelne a úplne sa spijú. V Nórsku som si to viac všímal. Stáva sa to aj u nás, ale nie tak, že Slovák sa dotkne alkoholu a už je problém. 

Koľko ťa celý výlet stál?

1 400 €.

To je pomerne málo vzhľadom na to, že si cestoval 51 dní. Na čo si použil peniaze?

Na to, že ide o jednu z najdrahších oblastí sveta, je to veľmi dobrý rozpočet. Strop som mal nastavený na 1 600 €, do toho som sa musel zmestiť.

Nestresoval si, že by ti mohli peniaze dôjsť, skôr ako prídeš domov?

Nie, povedal som si, že to budem riešiť, až keď sa to stane. Dokonca som si dal aj takú výzvu, že 7 dní som vôbec nemíňal na jedlo. Pomáhal som si dumpster divingom a vždy som mal dostatok. Dokonca som si hovoril, že keby som nešiel na motorke, ale vybral by som si iný dopravný prostriedok, možno by som to vedel absolvovať ešte lacnejšie. Na bicykli možno aj bez jedinej investície.

Jediný výdavok, ktorý som nevedel eliminovať, boli trajekty a benzín.

Zažil si počas ciest aj stresujúce chvíle?

Najväčšiu obavu som mal, keď sa mi pokazila spojka. Bolo to v doline medzi dvomi kopcami na hornatom juhu krajiny. Motorka bola naložená, mala 140 kíl, nevedel som ju vytlačiť hore kopcom. Ale zastavili pri mne Nemci, ktorí ma vytiahli na kopec, dole som sa už spustil aj sám, do najbližšieho mesta.

Zastavil som sa pri prvom dome, vonku fajčil jeden Nór. Po anglicky som sa ho opýtal, či si môžem u neho opraviť motorku. Zistil som, že na opravu budem potrebovať zváračku a brúsku.

Tie si so sebou asi nemal.

Nie. Ten Nór bol veľmi ochotný, zobral ma autom, obehali sme všetky servisy v okolí, a keď sme zistili, že sú všetky zatvorené, lebo už bol večer, tak zavolal svojim kamarátom-motorkárom. Prišli s vozíkom, naložili sme motorku a odviezli ma do svojej dielne, kde mi motorku aj pomohli opraviť.

Bol to jediný problém, ktorý si musel riešiť?

Raz som zablúdil, vďaka tomu som videl aspoň veľmi pekné prostredie, ale keď som sa snažil dostať späť na cestu, opäť som musel vyjsť jeden kopec. Asi dvesto metrov pred vrcholom sa mi pokazila prevodovka. Mal som šťastie, že som stretol farmára, ktorý šiel akurát okolo na traktore. Zastavil som ho a opýtal sa, či nevie o nejakej dielni v okolí. 

Pomohol ti?

Vzal ma k sebe domov, kde mal aj dielňu. Rozrobenú prácu nechal tak a pomohol mi. V dome mal autodielňu aj so všetkým náradím, ktoré som potreboval! Postavil som si v jeho záhrade stan, pozvali ma k sebe domov aj na večeru. Dokonca v noci ani nezamkol dom, povedal mi, že keď niečo budem potrebovať, môžem jednoducho vojsť.

Stretol si veľa Nórov, s viacerými si sa rozprával a občas ti takto pekne pomohli. Aký máš z nich dojem?

Nóri sú podľa mňa veľmi priateľskí. Ľudia ma pred cestou varovali, že sú neochotní a nechcú pomôcť, ale nepotvrdilo sa mi to. Navyše si myslím, že sú veľmi dôverčiví a pohodoví.

V čom ťa tvoja cesta zmenila? 

Zmenilo ma to v tom, že na veci nereagujem stresovo. Predtým som premýšľal nad problémom skôr, než sa nejaký vôbec objavil. Ale teraz sa nestresujem vopred, keď sa niečo stane, až potom sa to bude riešiť. Lebo niektoré veci ako na ceste, tak ani v živote nenaplánuješ.

Zmenilo ma to aj v tom, že mám lepší vzťah s Bohom. Som veriaci, a vždy keď som sa pomodlil, tak som dostal Božiu pomoc. 

Chystáš ďalšiu podobnú expedíciu?

Nechcem to ešte prezrádzať, lebo to nemusí vyjsť a nechcem sa cítiť pod tlakom, ale mám už nejakú víziu ďalšej cesty.