Šarlatánski naprávači a chiropraktici ti môžu ublížiť, pripraviť ťa o peniaze aj o život. Odborníci vysvetľujú, ako im nenaletieť

„Niektorí si za 10 minút aj s prezliekaním vypýtajú 200 či dokonca 300 eur. Stáva sa, že na záver lekár pacientovi pichne ešte injekciu, nejaké protizápalové analgetikum, ktoré má ,podporiť‘ efekt napravenia,“ prezradil nám fyzioterapeut a masér Richard Holič, ktorý takisto občas vykonáva chiropraxiu a sám priznáva, že ju využíva aj vtedy, keď vie, že ide len o placebo efekt.

„Niektorým pacientom sa uľaví, keď počujú, že niečo puklo. Robím to však len v koncovej fáze terapie alebo keď si to pacient sám vyžiada.“ Rozdiel medzi ním a „šarlatánmi“ je podľa jeho slov v tom, že typickí naprávači „pukajú“ kĺby aj bez toho, aby vedeli vyhodnotiť, či je to placebo alebo či človeku naozaj pomohli. 

Jedinou náplňou práce chiropraktikov je „pukanie“, ktoré má z veľkej časti hlavne psychologický efekt, vysvetľuje Aneta Hartlová z rehabilitačného centra Profy. „Keď pacient počuje puknutie, tak je spokojný, lebo má pocit, že sa niečo stalo. Aké prízemné, však?“ 

Niečo podobné sme riešili aj v článku o biorezonancii, v ktorej vedec SAV Imrich Barák vysvetlil, že jej jediným účinkom je placebo efekt.

Richard Holič tvrdí, že klasický naprávač sa naučí pár techník, ktoré v drvivej väčšine opakuje skoro na každom, bez ohľadu na to, aký má problém. „Tipujem, že spolovice mu to vyjde, spolovice nevyjde. Buď sú ľudia uchvátení, ako im to pomohlo, alebo im to zlepší stav len na pár dní a bolesť sa vráti. Istému percentu chiropraktik môže aj ublížiť. Ľudia sa však dozvedia len o tom dobrom – to zlé sa veľmi nešíri. Keď chiropratik nepomôže, človek zvyčajne hľadá ďalej.“ 

Nepleť si naprávanie s „manipuláciou“

Na rozdiel od chiropraxie je fyzioterapia uznaný vysokoškolský odbor, ktorý pozostáva z päťročného štúdia. Fyzioterapeut spolupracuje s rôznymi lekárskymi odbormi a nezameriava sa len na kĺby, ako je tomu pri chiropraktikoch, ale aj na mäkké tkanivá (svaly, fascie) a na pacienta sa pozerá komplexne. 

Fyzioterapeuti (ale aj lekári) poskytujú v rámci uvoľňovania kĺbov tzv. mobilizácie. Tie môžu na prvý pohľad pripomínať naprávanie, no ide o oveľa jemnejšiu techniku. Je to pasívna metóda, ktorá pomáha zvýšiť rozsah pohyblivosti kĺbu. 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Profy Fyzioterapia (@profy_fyzioterapia)

„Sú to malé pohyby kĺbov sprostredkované druhou osobou, zväčša bez aktivity pacienta. Väčšinou nie sú, ale môžu byť sprevádzané zvukovým fenoménom, teda puknutím,“ vysvetľuje Aneta Hartlová. Na rozdiel od chiropraktikov ich však fyzioterapeuti dopĺňajú aj o aktívne cvičenie a poučenie pacienta o tom, ako sa hýbať v bežnom živote.

Ortopédka Andrea Švrčková s fyzioterapeutkou súhlasí. „Manipulácie sú pri správnom odbornom vedení veľmi účinné a bezpečné. Tieto výkony sú súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta a o ich vykonaní a účinkoch spisuje fyzioterapeut a lekár záznam. Poznám mnohých šikovných fyzioterapeutov, ktorí sú dôležitou súčasťou tímu pri liečbe pacientov s ťažkosťami pohybového aparátu.“

Rozhodujúci je spôsob diagnostiky

Najdôležitejší rozdiel medzi odborníkom a šarlatánom je však v prvom rade v samotnej diagnostike pacienta, bez ktorej nemôže prebiehať žiaden lekársky úkon či terapia. Ak ťa nik nevyšetrí, prípadne ťa vyšetrí len tak naoko, radšej rýchlo zutekaj.

„Naprávač pacienta nevyšetruje, zistí len lokalitu bolesti a na tom mieste vykoná ,napravenie‘. Staví teda všetko na jednu kartu – že diagnózu, ktorá pacienta trápi, je možné vyliečiť len uvoľnením kĺbov a mäkkých štruktúr v mieste bolesti,” upozorňuje Aneta Hartlová. „Takéto ortopedické či traumatologické diagnózy však neexistujú. Bolesť sa týmto spôsobom môže pri niektorých diagnózach krátkodobo tlmiť, nie však vyriešiť, a problém sa často vráti.“

Na druhej strane, fyzioterapeut by mal pri prvom stretnutí s pacientom v ambulancii začať kompletným vyšetrením, pri ktorom nevyšetruje len miesto bolesti, ale na problematiku bolesti sa pozerá komplexne. 

„Je totiž len málo diagnóz, ktoré majú miesto bolesti a miesto vzniku problému totožné. Terapia, ktorú sprostredkováva pacientovi fyzioterapeut, spravidla zahŕňa nápravu chybných pohybových stereotypov, špecializované cvičenie šité na mieru diagnóze a konkrétnemu pacientovi podľa jeho schopností a potrieb. Liečba môže, no nemusí zahŕňať fyzikálnu liečbu a manuálnu terapiu.“ To znamená, že fyzioterapeut preferuje menej agresívne metódy terapie (ako je cvičenie) a k manipuláciám sa uchýli zriedka, ak vôbec.

Aneta Hartlová tvrdí, že ak sa vyšetrujúci nepozrie na problém, nebude ho „držať v rukách“ a nespraví sériu diagnostických testov, nemali by sme veriť jeho úsudku. „Z praxe vieme, že šarlatáni pacientov diagnostikujú takzvane od stola alebo po novom cez telefón bez fyzikálneho vyšetrenia.“

Chiropraktik ťa diagnostikovať nemôže

Aby sme si tieto informácie preverili „z prvej ruky“, rozhodli sme sa zistiť, čo na to povie samotný chiropraktik a naprávač Marek Valachovič, ktorý ponúka svoje služby v Bratislave. Na svojom oficiálnom webe sľubuje okrem zlepšenia zdravotného stavu a „regenerácie tela a mysle“ aj „príjemný zážitok, vzrušenie a naplnenie pozitívnou energiou“. Bežný termín stojí 55 eur a môže zahŕňať aj laserovú terapiu či akupunktúrnu ihlu.

Valachovič nám povedal, že vzdelanie získal na masážnych školách. „Nikdy som netúžil odstraňovať bolesti a blokády z tela, skôr som sa zameriaval na relax, jemné uvoľnenie. Venoval som sa napríklad lymfodrenáži a anticelulitídnym masážam.“ Časom však zistil, že čoraz viac ľudí túži po „odblokovaní“ bolestivých miest a uvoľnení napätia „výraznejším spôsobom ako len relaxačnou masážou“. Preto začal poskytovať aj chiropraxiu.

„Ja považujem chiropraxiu za druh masáže, ktorá má za cieľ uvoľniť nielen svalové napätie, ale aj tlak v kĺbových častiach,“ vraví Valachovič. „Každý terapeut si sám kombinuje rôzne masážne techniky, zvyčajne sa nepoužíva len čistá chiropraxia, ale spája sa s ďalšími spôsobmi, ako uvoľniť väzy a svaly okolo kĺbov.“

Chiropraktika sme sa opýtali, ako stanovuje diagnózu. „Porozprávam sa s klientom o predchádzajúcich zraneniach alebo vážnejších chorobách. Spýtam sa, či už absolvoval nejakú operáciu. Pokiaľ klient má už výsledky z magnetickej rezonancie alebo mi prinesie lekársku správu, pozriem sa najskôr na to, potom si spravím vizuálnu diagnózu a diagnózu dotykom. Hľadám vychýlenia v chrbtici alebo spazmy vo svaloch, ktoré následne budem uvoľňovať,“ hovorí Valachovič.

Opäť sme sa obrátili na ortopédku Švrčkovú, ktorá tvrdí, že človek s niekoľkodňovým masérskym kurzom nemá potrebné zdravotné vzdelanie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Vedomostne lepšie sú na tom študenti masérskych škôl. Platí však, že nemajú kompetenciu diagnostikovať ochorenia ani liečiť. Masáž je podpornou metódou k zlepšeniu správneho fungovania pohybového aparátu a pri správnom postupe môže aj zmierniť napríklad bolesti chrbta. Diagnostika ochorení však patrí do rúk lekárom.“

Podľa fyzioterapeutky Anety Hartlovej je stanovenie diagnózy, ktorú opísal chiropraktik, nedostatočné. „Diagnózu pohybového aparátu, teda ortopedickú či neurologickú, ktoré maséri a chiropraktici riešia, nie je možné presne stanoviť len na základe pohľadu a pohmatu.“

Navyše, masér nemá patričné vzdelanie na čítanie výsledkov magnetickej rezonancie, a už vôbec nie na jej hodnotenie, pozeranie snímok alebo stanovenie liečebného rehabilitačného plánu. „Čítať z fotiek MRI a stanovovať z nich diagnózu môžu len rádiológovia, čo je špecializácia zdravotnej sestry s potrebným trojročným vysokoškolským vzdelaním. Niektorí doktori sa empiricky naučia od starších kolegov čítať diagnózy svojho odboru zo snímok, ale nemusia to vedieť,“ hovorí Hartlová.

Môžu ťa dokonca pripraviť o život

Hoci zdravému človeku by jedna návšteva „liečiteľa“ nemala podľa Hartlovej spôsobiť dlhodobé negatívne následky, pacienti s chronickou bolesťou či diagnostikovaným ochorením môžu byť vystavení veľkému riziku.

„Nedávno bola u mňa pani, ktorá nevedela, že má osteoporózu, a pri naprávaní jej pán zlomil rebro,“ spomína fyzioterapeutka príklad z vlastnej skúsenosti. 

Podľa emeritného profesora komplementárnej medicíny Edzarda Ernsta bolo zdokumentovaných niekoľko stoviek prípadov pacientov, ktorí utrpeli vážne a často permanentné poškodenia po chiropraktických manipuláciách, píše sa v knihe Lovci šarlatánov, ktorú zostavil lekár Roland Oravský.

Neurochirurg Kamil Knorovský v knihe uvádza konkrétny príklad v súvislosti s krčnou chrbticou. „Cez bočné výbežky jej stavcov prechádza tepna zásobujúca mozog. Pri manipulácii s krčnou chrbticou chiropraktici používajú pohyb a rotáciu do strany v pomerne rýchlej intenzite a na hranicu ohybu. Vtedy môže dôjsť k poškodeniu tejto cievy a následne k cievnej mozgovej príhode.“

Neurochirurg upozorňuje, že chiropraktika často vyhľadávajú aj pacienti s vyskočenou platničkou, čo by určite nemali. „Pri akútnom vzniku takýchto bolestí by mal pacient ležať doma na chrbte a brať silné lieky proti bolesti. Určite by nemal byť praskaný a naprávaný, no ľudia majú rôzne záľuby,“ podotýka Knorovský. „V každom prípade, bez toho, aby si chiropraktik pozrel váš röntgen chrbtice, ak mu vôbec rozumie, nenechajte si siahať na chrbticu a už vôbec si ju nedajte praskať.“

Ďalším úskalím je, že ak ti naprávač ublíži, polícia ani súd ti nepomôžu. „Jednak potrebujete bloček, ktorý vám ľudový liečiteľ pravdepodobne nevydá, jednak musíte dokázať, aké úkony vám robil,“ hovorí Holič. A to je v zásade nemožné – ak si si to, samozrejme, tajne nenahrával na kameru. Na druhej strane, lekár musí vždy spraviť záznam toho, čo robí. Podľa ortopédky Švrčkovej je takisto zavádzajúce, že problém sa po nesprávnej manipulácii môže niekedy prejaviť až o niekoľko dní.

Ak aj chiropraktik neublíži, nie je vhodné spoliehať sa na jeho pomoc z dlhodobého hľadiska. Napravenie totiž môže spôsobiť opotrebovanie kĺbových plôšok, čo môže spustiť patologický proces a s ním aj chronické zdravotné problémy.

Pacienti sklamaní systémom

Ľudia, ktorí sa obracajú na podobné „alternatívne“ riešenia, zväčša dlhodobo bojujú s nejakým zdravotným problémom, ktorý sa pri konvenčnej liečbe nelepší. Naprávači sľubujú rýchle riešenia „okorenené“ o zvukový „placebo fenomén“, čo je pre trpiaceho pacienta mimoriadne lákavé. 

„Zväčša už absolvovali nejakú medicínsku liečbu, no spravidla nie dostatočne úspešnú, a so svojimi bolesťami a obmedzeniami nedokážu už žiť plnohodnotný život. Preto pacienti hľadajú spôsoby, ako si pomôcť po vlastnej línii, a na internete si nájdu niekoho, kto im sľúbi, že vyrieši ich problém,“ vysvetľuje Aneta Hartlová možnú príčinu.

„Stane sa, že lekár sa často ani nedotkne pacienta. Dá mu lieky, vstrekne injekciu, prípadne zoperuje. Zvyšok musí riešiť fyzioterapeut, a keď nepomôže on, ľudia idú za naprávačom,“ vraví Holíč. 

Samozrejme, placebo efekt môže na chvíľu pomôcť. Ak fyzioterapeut či chiropraktik vie, čo robí, pacient má efektívny prostriedok na tíšenie bolesti. No krátkodobý a mimoriadne finančne náročný. „Psychologický efekt rýchlo pominie a bolestivý stav sa zvyčajne vráti. Nevraviac o tom, že takého terapie nie sú lacné a z pacienta sa v konečnom dôsledku môže stať stroj na ťahanie peňazí,“ uzatvára fyzioterapeutka.